Najväčšia kríza prišla v druhej polovicu minulého roku, keď som počas ciest v Južnej Amerike mala ambíciu blog poriadne nakopnúť, no po mesiaci mi v Ekvádore ukradli foťák so všetkými zábermi. Únavné cestovanie a sklamanie z Dlhoprstých banditov ma donútilo dať si od blogu odstup. Ešte na tej istej ceste som sa k písaniu vrátila, navyše s cennou lekciou nelipnúť na svojich predstavách.

A dnes? Dnes ma môj blog baví hádam najviac za celú éru jeho existencie, ale neviem vám povedať prečo. Možno je to odraz toho, že aj vo mne sa niečo formuje a usadá. Možno je to tým, že v Nana a backpack sa spájajú veci, ktoré ma v živote fakt bavia – cestovať, písať a fotiť.

Otočka späť a kde to vlastne začalo

Cestujem už dlhšie a začalo to tak, ako u väčšiny z vás – lacnými letenkami naprieč Európou a krátkymi predĺženými víkendmi tu neďaleko. Dokonca som kedysi mala v pláne precestovať všetky hlavné mestá Európy, ale od toho som už upustila.

Všetko za zmenilo, keď som na 10 mesiacov odišla žiť na Bali do Indonézie. Absolvovala som študijný pobyt Darmasiswa, ktorý každý rok otvára rôzne kúty Indonézie študentom z celého sveta, aby spoznali indonézky jazyk, umenie a kultúru. Prisahám, že osud chcel, aby som sa tam dostala, lebo som sa o to až tak veľmi nesnažila. Okrem toho, na Bali chcel ísť predsa každý a šanca dostať sa tam bola nízka.

Keď mi prišiel potvrdzujúci e-mail, že som prijatá, všetko začalo byť viac reálne a ja som dostala strach. Odísť tak ďaleko, sama, na tak dlho, preč od rodiny a kamošov, neviem vlastne kam. V živote som nebola mimo Európy, v živote som nebola nikde sama. Mala som vtedy 23 rokov a keď sa na to pozerám spätne, bola som ešte dieťa.

V jednom momente som spanikárila a bola si takmer istá, že nikam nejdem. Našťastie vtedy zakročila mamka a povedala, že takéto príležitosti sa nepúšťajú a mám si okamžite zbaliť kufre. Tak som teda prerušila štúdium na FTVŠke, odložila písanie diplomky o rok a kúpila si jednosmernú letenku do Jakarty.

Škola života a cestovania v Indonézii

Mesiace v Indonézii boli NAJ na všetky spôsoby. Najkrajšie, najťažšie, najturbulentnejšie, najneistejšie… a z pohľadu cestovania to bol absolútny chame changer. Mala som pocit, že som nikdy pred tých necestovala. Príchod do JV Ázie bol ako pristáť v inom svete. Iní ľudia, iné zvuky, iná príroda, iné zvyky a spôsob života. Zrazu to spoznávanie, ktoré cestovanie obsahuje, nabralo rozmer, o ktorom som ani netušila, že existuje. Aspoň nie vedome.

Indonézia ma vychovala aj vnútorne. Ak ste sami na druhom konci sveta, so zakríknutosťou a hanblivosťou skôr či neskôr zahyniete. Indonézia ma prefackala, zocelila a poslala späť na Slovensko o dačo húževnatejšiu, priebojnejšiu a odolnejšiu. Verím, že takýto potenciál ukrývajú všetky cesty niekam ďalej a na vlastnú päsť.

TIP: Pár zamyslení o rozmere cestovanie som napísala aj v článku Cestovanie ako forma sebapoznania.

Po pár mesiacoch v Indonézii a sólo tripe po Malajzii a Vietname mi bolo jasné, kam asi budem smerovať svoj život. Diplomku som obhájila, život v kancelárii skúsila tiež a o pár mesiacov neskôr sa prvý krát sa nadýchla v končinách Latinskej Ameriky. Ach, Panama, budeš pre mňa navždy špeci.

Ako vznikla myšlienka na cestovateľský blog?

Vždy keď cestujem, všetky info hľadám na internete – kam ísť, ako tam ísť, čo tam vidieť a ocením aj reálne skúsenosti cestovateľov na diskusných fórach. Bolo to práve pred cestou do Panamy, kedy som mala pred krajinou rešpekt a hľadaním na internete strávila hodiny a dni, nech som pripravená na všetko. Narazila som vtedy na cestovateľský blog Journey Era, ktorý píše austrálčan Jackson Groves a dodnes je tento chalan mojou najväčšou inšpiráciou. V cestovaní, fotení aj blogovaní.

S pribúdajúcimi cestami som si uvedomila, že hoci je na slovenskej cestovateľskej blogovej scéne niekoľko mien, ani jeden neprináša blogy dostatočnej kvality (bez urážky). Zahraničnej, Jacksonovej, ani takej, akú som vždy hľadala. A vtedy som si povedala, že taký blog budem teda robiť ja. Tak vznikol Nana a backpack, hoci ešte len v mojej hlave.

Dlho som sa pohrávala s myšlienkou vytvoriť cestovateľský blog a články som najskôr písala iba pre seba, do šuflíka. Po večeroch si prechádzala wordpressové šablóny pre cestovateľské blogy a raz som našla tú pravú, pri ktorej som si povedala „this is it“. Je to tá, v ktorej podobe je Nana a backpack dnes.

Čo všetko stojí tvorba tohto blogu

Nebudem klamať, Nana a backpack vznikla primárne kvôli mne samej. Ako forma realizácie, priestor na písanie a príležitosť posúvať sa v práci so slovom aj s fotkou. Potom ste tu aj vy, ktorí tento blog čítate a keby ste to nerobili, neviem či by som písala aj tak. Lebo povedzme si úprimne, každý autor chce, aby jeho myšlienky niekto počúval…

O všetkom, čo sa týka blogovania sa učím po ceste, formou pokus – omyl, čo je niekedy čisté zúfalstvo. Nana a backpack už dávno nie je iba o obyčajnom publikovaní napísaného textu. Naučila som sa a stále sa učím základy SEO a poslednú dobu sa intenzívne snažím vcítiť do role internetového vyhľadávača, aby som lepšie pochopila, ako to celé vlastne funguje.

Dostať článok do jeho finálnej podoby zaberie hodiny (fakt). Od prvotnej idei a hrubého náčrtu článku, cez dohľadávanie dodatočných informácií z desiatok ďalších zdrojov, napísanie článku, selekciu a úpravu fotiek, po doklepnutie SEO nastavení a publikovaní ako tu, tak aj na sociálnych sieťach. Odbornejšie články píšem aj niekoľko dní. To všetko len preto, aby mal takú formu, s ktorou by som bola spojná aj ja ako čitateľ, ktorý hľadá odpovede na dané otázky.

Otázky, pochybnosti a zase otázky

Už dávno viem, že blogy už vyšli z trendu. Meškám asi 10 rokov. Ale mne sa nedá inak, lebo rada píšem a nebaví ma natáčať videá na go pročku. Oveľa radšej sledujem svet cez objektív a v krajinách hľadám detaily, ktoré by som chcela, aby uvideli aj ostatní.

Okrem toho to v praxi znamená aj to, že keď niekde prídete, tak hneď vytiahnete foťák, potom mobil lebo chcete niečo odfotiť a natočiť aj na Instagram, a až po chvíli sa skutočne zastavíte a pozriete na svet svojimi očami. Aj takto to vyzerá za oponou cestovateľských blogerov a ja stále nejak neviem (nechcem?) s touto formou stotožniť.

Písať je jedna vec, čítať druhá

Už som spomínala aj vás, čitateľov. Verím, že cestovať a spoznávať je obohacujúce a v nejakej forme by som to priala zažiť každému človeku. O tom sa snažím aj týmto blogom. Inšpirovať vás, ukázať rôzne miesta a pomôcť vám vidieť ich na vlastné oči. Preto sa snažím písať články čo najpodrobnejšie a najpraktickejšie.

Hoci čítanosť tohto cestovateľského blogu sa zvyšuje (ĎAKUJEM), pred pár mesiacmi to tak nebolo a ja som mala pochybnosti o tom, či to robím dobre, pútavo, a či to vôbec niekoho zaujíma. Je jasné, že keď sa človek niečomu venuje, chce rásť a napredovať, vidieť výsledky, zlepšovať sa. Istý čas sa to nedialo a opäť sa objavili pochybnosti, či tu nestrácam čas.

Čítanosť blogu priamo úmerne súvisí s jeho obsahom. A obsah odzrkadľuje to, kde a ako cestujem. Napriek tomu, že tu nájdete podrobne spracovanú Indiu, Kolumbiu, Laos či Sri Lanku, najčítanejšie články sú Thessaloniki s tipmi na to, čo vidieť a výlet na Plitvické jazerá zo Záhrebu.

Každý bloger chce, aby jeho blog ľudia čítali. Mala by som kvôli prestať cestovať s jednosmernými letenkami na druhý koniec sveta a pobehať okolie Európy? Asi by som neostala verná sama sebe, ale tento blog by to nakoplo.

Kam smeruje Nana a backpack?

Dobrá otázka. Doposiaľ som nad rastom, smerovaním a potenciálom Nana a backpack neuvažovala. Hoci už to budú skoro 2 roky od prvého článku, až doteraz som iba písala a čakala, či ma to neprestane baviť. Dnes viem, že neprestane a nastal čas sa niekde posunúť.

Aj preto som začala s mentoringovým programom so Social Spirit. Trochu si vo veciach upratať, pozrieť sa na ne z iného uhla a nájsť cestičku, na ktorú odbočiť. Cestovať chcem aj naďalej a ambiciózna vízia je, aby cesty zarábali na ďalšie cesty.

Chcem naďalej písať, robiť cestovateľské prednášky a besedy, a pomáhať cestovať aj vám. Sprostredkovať zážitky, poznanie a uvedomenie, aby ste sa domov vrátili so srdcom plným nadšenia a mysľou trochu očistenou predstáv, ako by to a ono malo vyzerať.

Ak je niečo, o čom by ste chceli čítať alebo vedieť nejaké tipy ohľadom cestovania, pokojne mi ich napíšte na @nana_a_backpack alebo kontakt@nanaabackpack.sk. Budem vďačná za každé nasmerovanie. Vidíme sa v ďalších riadkoch.

Ako vyzeral náš 200 hodinový jogový kurz v Indii

8 jednoduchých krokov, ako cestovať na vlastnú päsť

2-mesačné dobrovoľníctvo na Sri Lanke

O tom, ako sme cestovali po Arménsku stopom

Príspevok Spoveď o vzniku, existencii a smerovaní blogu Nana a backpack je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Ako sa dostať do Agry

Nakoľko je Agra jedným z najnavštevovanejších miest v Indii, so zvyškom krajiny je veľmi dobre prepojená a dostať sa sem nie je žiadny problém. Ak sem smerujete z Delhi, najjednoduchšou možnosťou je nasadnúť na vlak (nebojte, nie ten klasický indický) a za menej ako 3 hodiny vystúpiť na stanici Agra Cantt.

Agra je jednoducho prepojená aj s mestom Jaipur a podobne ako z Delhi, aj tu môžete naskočiť na vlak vo veľmi dobrom stave. Cesta trvá cca. 4 hodiny.

Trochu iný príbeh to je, ak idete do/z Varanasi. Varanasi je tak trochu „od ruky“ a dostať sa sem môže byť výzva. My sme trasu Agra – Varanasi absolvovali nočným autobusom a bola som milo prekvapená. Cesta trvala asi 12 hodín a ak si zvolíte tzv. „sleeper bus“, dostanete samostatné miesto na spanie.

Kde ostať v Agre

Agra ponúka desiatky ubytovaní a ceny začínajú nízko. Odporúčam ubytovať sa v pešej dostupnosti Taj Mahal-u – všetko podstatné sa deje v jeho okolí a na vzdialenejšie miesta sa ľahko dostanete tuk-tukom.

Miesto, kde sme ostali my vám odporúčať nejdem. Poviem len, že moje skúsenosti s plošticami sú zase o niečo pestrejšie. Na základe odporúčaní iných cestovateľov, ktorých sme streli, sú dobrou voľbou pre budget cestovateľov hosteli Zostel či Hosteller. Čisté ubytko, v dobrej lokalite a za dobrú cenu.

7 vecí, čo vidieť v meste Agra v Indii

Agra je to typické preplnené indické mesto, s trúbiacimi tuk-tukmi, stánkami s jednom, odpadkami na ulici a občasných závanom moču. Pred cestou sem majte na pamäti, že TOTO je India. Ušetrí vám to sklamanie a množstvo nervov. Keď sa nad to dokážete povzniesť a vychutnáte si tú inakosť, ktorú najľudnatejšia krajina sveta prináša, Agra sa vám bude páčiť. Vyberte si zo 7 najzaujímavejších vecí, čo vidieť v meste Agra v Indii.

1. Taj Mahal

Áno, áno, jednotka na zozname s názvom „Čo vidieť v Agre“. Mauzóleum staré necelých 400 rokov je fascinujúca stavba, ktorej mramorové steny ukrývajú príbeh nešťastnej lásky. Denne si Taj Mahal pozrie na vlastné oči približne 70 000 turistov, domácich aj zahraničných.

V článku Ako navštíviť Taj Mahal v Indii som zhrnula všetko, čo potrebujete vedieť pred tým, ako si pozriete jednu z najlákavejších zastávok v krajine.

2. Raňajky z rooftopu s výhľadom na Taj Mahal

V areáli Taj Mahal-u je neustále veľa ľudí, no ak sa skutočne chcete vyhnúť davom, navštívte ho hneď ráno pri východe slnka. Brány sa otvárajú o 6:00, no odporúčam prísť o niečo skôr a postaviť sa do radu ešte pred šiestou. Koľko času v areáli strávite je len na vás, no som si istá, že pohľady sa tento div sveta si budete vychutnávať aspoň hodinu.

Hneď ako sa pozrite na Taj Mahal naposledy, vyrazte do jednej z kaviarní neďaleko vstupnej brány a objednajte si kávu si raňajky na streche. Otočení smerom k bielemu gigantovi, čaká vás sureálne krásne ráno.

V okolí je množstvo kaviarní s rooftopom, no my sme boli v Chia Taj View Cafe, ktorý môžem odporučiť. Strecha je o niečo vyššie, ako majú kaviarne v okolí ;).

3. Mini Taj Mahal alebo hrobka Itimad Ud Daulah

Tichá záhrada na východnom brehu rieky, z ktorej uvidíte Taj Mahal z opačnej strany. Okrem výhľadov na slávne mauzóleum môžete obdivovať aj o niečo menšiu a o 4 roky staršiu hrobku manželky jedného z vtedajších vládcov. Stavba sa považuje za akéhosi predchodcu Taj Mahal-u kvôli jeho rezbám a a rozsiahlemu použitiu bieleho mramoru. Za vstup zaplatíte 350 rupií.

4. Agra fort

Agra fort alebo Red fort je pevnosť zaradená do UNESCO, ktorej vznik sa píše v časoch Mughalskej ríše. Kamene z červeného pieskovca symbolizujú silu a odolnosť, rovnako ako brilantnú architektonickú zručnosť. Za 650 rupií sa nielen že prejdete po hradbách, no pri dobrom počasí (a žiadnom smogu) môžete vidieť Taj Mahal na druhom brehu rieky Yamuna.

5. Hrobka Akbar’s Tomb

Nemáte dosť hrobiek a pôsobivej architektúry? Agra v Indii je domovom desiatok podobných miest a sľubujem, že odporúčam poslednú. Podobne ako väčšina slávnejších stavieb v okolí, aj hrobka Akbar’s Tomb je kombináciou pieskovca a bieleho mramoru, obkolesená tichou záhradou o rozlohe viac než 100 akrov.

Takisto ako v Mini Taj Mahal, aj tu ujdete davom a budete si môcť vydýchnuť v tichu a tieni záhrady.

6. Taj Nature walk

Agra dá človeku zabrať. Ruch, davy ľudí, teplo, hluk. Ideálne miesto na únik poskytuje Taj Nature walk. V pešej postupnosti z centra môžete vykročiť na jeden z chodníkov a dopriať si čas v obklopení zelene.

7. Západ slnka na Mehtab Bagh

Jeden z najpopulárnejších spotov o okolí mesta Agra v Indii. Tým, že leží 15 kilometrov od mesta môže byť trochu výzva dostať sa sem. Nie kvôli nedostatku tuk-tukov, ale prestreleným cenám, ktoré si taxikári pýtajú. Nedajte sa a zjednávajte.

Ideálnou voľbou je zakončiť svoj deň v Agre práve tu, na Mehtab Bagh. Nepochybne je toto miesto populárne hlavne pre výhľady na Taj Mahal, ktorý sa so zapadajúcim slnkom zafarbí na červeno. Hoci tu pravdepodobne nebudete sami, určite si tu nájdete pokojné miesto na sedenie, ďaleko od ruchu čulej Agry.

Na záver

Všetko, čo som v článku odporučila, stihnete obehnúť za jeden deň. Hoci je Agra čarovné mesto a ponúka toho veľa, určite nepatrí medzi tie miesta, kde si bude užívať pokojné prechádzky ulicami. Osobne by som odporučila zostať v Agre 2 noci a celý deň venovať jej objavovaniu. Napokon, už máte zoznam 7 vecí, ťo vidieť v mesta Agra v Indii.

Welcome to India

Čo vidieť v New Delhi a na čo sa pripraviť

8 vecí, čo robiť vo Varanasi

Jammu a Kašmír – nepoznaný sever Indie

Čo vidieť v Leh (Ladakh) – perle severnej Indie

Príspevok Agra – viac než len Taj Mahal je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Čo robiť vo Varanasi

Varanasi patrí medzi najdlhšie obývané mestá na svete. Tak ako pri zvyšku Indie, aj tu platí, že ho budete buď milovať alebo nenávidieť. Nesie v sebe všetko to, čo pre nás predstavuje slovíčko India. Kravy na uliciach, diskutabilná čistota, cesty plné trúbiacich rikší a tuk-tukov, vôňa masaly v uliciach a mnísi sediaci na brehoch Gangy.

Osobne musím povedať, že ma Varanasi milo prekvapilo. Zďaleka nebolo až také špinavé, ako som si ho predstavovala a ako strašili odozvy niektorých cestovateľov. Rovnako ani vody Gangy, hoci by som do nej asi neskočila. Túlanie sa úzkymi uličkami bolo príjemné, takisto ghat-y popri Gange, kde sa môžete na chvíľu zastaviť a rozjímať. Ak sa chystáte na toto unikátne miesto, inšpirujte sa zoznamom 8 vecí, čo robiť vo Varanasi.

1. Preskúmajte ghat-y

Ak ste niekedy videli fotku Varanasi, je veľmi pravdepodobné, že na nej boli zobrazené schody smerujúce dole do rieky. Tieto schody sú pre Varanasi špecifické a nazývajú sa ghat-y. Slúžia pre tých, ktorí sa prišli ponoriť do svätej rieky.

Niektoré ghat-y sa nazývajú tzv. „horiace ghat-y“ (burning ghats) a sú určené na kremáciu. O tých napíšem viac neskôr.

2. Zažite ceremóniu Ganga aarti

Jedna z najfascinujúcejších vecí, čo robiť vo Varanasi. Pradávne ceremónie známe ako Ganga aarti na konajú len na 3 miestach v celej Indii a jedným z nich je práve Varanasi. Každý večer sa na brehoch rieky Gangy stretávajú desiatky ľudí, domácich aj turistov, aby boli svedkami rituálu s ohňom a dymom.

Ganga aarti vykonávajú mladí kňazi a je zasvätená matke Gange. Kňazi sú otočení väčšinou smerom k rieke, v rukách držia lampión s ohňom a točia ním v smere hodinových ručičiek. Verí sa, že oheň nasaje silu božstva.

Na konci ceremónie sa oheň prinesie medzi ľudí, ktorí k nemu prikladajú ruky a smerujú ich k hlave dúfajúc, že nasajú posvätnú energiu ohňa. Ganga aarti je sprevádzaná mantrami a tradičnou indickou hudbou.

Ak budete vo Varanasi, Ganga aarti si napíšte na vrch zoznamu s názvom „Čo robiť vo Varanasi“. Stačí, keď večer o 17:30 budete v Dasashwamedh Ghat. Ak si chcete obsadiť miesto na sedenie, príďte o niečo skôr. Vstup je zadarmo.

Tip: Ganga aarti môžete sledovať aj na lodi priamo z rieky. Príďte skôr a pýtajte sa pozdĺž Gangy. Nemali by ste zaplatiť viac ako 100 rupií.

3. Pozorujte Varanasi z Gangy

Chcete si pozrieť Varanasi s odstupom? Prenajmite si loďku a zažite Varanasi na vodách posvätnej rieky Ganga. Na možnosti sa opýtajte vo vašom ubytovaní, určite budú poznať niekoho, kto vás vezme na hodinovú plavbu. Nájsť niekoho takého ale nie je ťažké, určite vás osloví veľa ľudí, keď budete prechádzať ghat-mi.

Jedinečný zážitok je východ slnka na Gange. My sme ho absolvovali v rámci tejto Free walking tour vo Varanasi, no nie je to nutnosť. Hodinovú plavbu si môžete užiť aj bez sprievodcu. Ak si ju neviete objednať dopredu, jednoducho príďte ráno do ghat-u.

Odporúčam Assisi ghat. Ráno sa o 5:30 sa tu koná ranná Ganga aarti a po nej sa objaví veľa domácich pripravených zobrať vás na vodu.

My sme platili 500 rupií za osobu na väčšej motorovej lodi, no je možné, že nájdete aj lepšiu cenu. A, samozrejme, zjednávajte.

4. Spýtajte sa čokoľvek na Free walking tour

Varanasi v sebe ukrýva bohatú históriu, spirituálne bohatstvo a filozofiu celej Indie. Bola by škoda odísť z mesta bez toho, aby ste sa o meste nedozvedeli viac. Ideálny spôsob je Free walking tour. Ak čítate moje blogy, pravdepodobne už viete, o čo ide.

Free walking tour je koncept, v ktorom si nájdete domáceho sprievodcu, ktorí vám ukáže najzaujímavejšie miesta v meste, porozpráva vám o nich viac a odpovie na všetky zvedavé otázky. Všetko za dobrovoľný, resp. odporúčaný príspevok. Najlepšia platforma, ktorú primárne používam je Guru Walk.

Vo Varanasi s Guru Walk nájdete viac než 15 rôznych sprievodcov, v rôznych časoch a rôznou témou prechádzky. Nájdite si jednu (a pokojne aj viac), ktorá vás zaujme.

5. Sadnite si na dobrú kávu

Kráčanie mestom býva vyčerpávajúce. Úzke uličky síce ponúkajú príjemný tieň, no okolo poludnia je vždy dusno a, nebudeme si klamať, tričko prepotíte 5 minút po tom, ako odídete z hostela. Zastavte sa na chvíľu. Cestovanie nie je o tom zodrať podrážky, ale aj spomaliť a vychutnávať.

V uličkách Varanasi som narazila na prekvapivo dobrú, čistú a útulnú kaviareň s vynikajúcou kávou. Volá sa IMOK Roastery & Cafe a ocenia sú aj tí, ktorí už sú prejedení pikantnej Indie a chýbajú im chute západu.

6. Neodíďte bez mango lassi

Lassi je synonymom pre slovo India. Tento typický nápoj je založený na jogurte, len s jemnejšou konzistenciou. V reštauráciách a pouličných stánkoch nájdete niekoľko príchutí, no ďaleko najslávnejšie je mango lassi.

Uličky Varanasi schovávajú jeden skvelý podnik Blue lassi, ktorý sa s touto delikatesou vyhral viac, než väčšina iných lokálov. Určite si vyberiete z množstva príchutí, ako bonus posypané orieškami, semienkami, ovocím či koreniami. Ak lassi, tak tu.

7. Nevynechajte horiace ghat-y

Všetci Indovia by z tohto sveta chceli odísť vo Varanasi. Horiace ghat-y určené na kremáciu zosnulých sú unikátne miesta, kde je citeľný stret života so smrťou. Najznámejší a najväčší horiaci ghat je Manikarnika, kde ohne horia non-stop, 24/7.

Rodina prinesie zabalené telo na bambusových nosítkach až dole k rieke, pokropia ho vodou z Gangy a prinesú na miesto určené na spálenie. Každá rodina musí zaplatiť za drevo, čo je najnákladnejšia položka kremácie. Spálené telo hodia do rieky.

Týchto rituálov sa môžete zúčastniť aj vy, no rešpektujte miestnu tradície. Je zakázané fotiť (aj keď…). Posaďte sa v tichosti na schody a pozorujte. Ak sa pri vás pristaví niekto, kto vám bude chcieť povedať alebo ukázať viac, môžete si byť istí, že si bude pýtať peniaze. Ignorujte ho, ak nemáte záujem o niečo podobné.

8. Navštívte Vishwanath temple

Varanasi je posiate chrámami, no najslávnejší z nich je určite Vishwanath temple. Je zasvätený Shivovi, pánovi vesmíru. Príťažlivý je aj vďaka svojim vežiam zo zlata, no počas významných sviatkov tu domáci čakajú hodiny v rade, aby ponúkli obetu niečomu, čo poznáme ako lingam.

Lingam reprezentuje práve Shivu. Jeho história je predmetom rôznych dohadov, no mnohí tvrdia, že zobrazuje falus, teda penis. Dotykom lingamu vo Vishwananth temple zo seba veriaci zmyjú všetky hriechy.

Vstup do chrámu sprevádzajú prísne bezpečnostné kontroly a cudzincom je na vstup určený Gate 2.

Ako sa dostať do Varanasi

Varanasi je ďaleko od všetkých miest, ktoré sú turisticky príťažlivé. Väčšina cestovateľov sem smeruje z Delhi či Agry a pravdepodobne to budete aj vy. Pozrime sa, aké máte možnosti.

Vlak

Vlak je ikonický indický dopravný prostriedok. Z Agry chodí každý deň nočný vlak, no lístok si musíte kúpiť predom aj niekoľko dní. Priznávam sa, že kúpa lístka na vlak je pre mňa dodnes záhadou. Je niekoľko aplikácií, kde si môžete kúpiť lístok. Každá ukazuje niečo iné a niekoľko vlakových spojení.

Najistejšie je kúpiť si lístok vo Foreigners‘ tourist office. Ďalšia možnosť opýtať sa vo vašom hoteli a poprosiť niekoho na recepcii, aby vám kúpil lístok on-line. Vy mu potom dáte peniaze. Nezabudnite si vypýtať aj bloček, špekulantov je veľa.

Problémom pri vlakoch sú meškania. A ak vlak raz mešká, tak mešká veľa. Pokojne niekoľko hodín. Pripravte sa na to. A dávajte pozor na svoju batožinu.

Autobus

V Indii existujú prekvapivo pohodlné nočné autobusy známe ako „sleeper busy“. Dole v autobuse sú obyčajné miesta na sedenie, no nad nimi je niekoľko buniek s matracom, malým oknom a dekou. Z Agry sme zaplatili za 13 hodinový nočný autobus asi 18€ a celú noc sme pohodlne prespali.

Bežná prax ale je, že pre tým, ako nastúpite do autobusu sa vo vašej posteli tlačí aj niekoľko Indov, ktorí odídu, až keď ich odtiaľ vyhodí šofér. Nečakajte výmenu posteľného oblečenia. Koniec koncov, cestujete v Indii.

Lietadlo

25 kilometrov od Varanasi je malé letisko Lal Bahadur Shastri. Najdrahšia alternatíva, ktorá šetrí čas aj nervy, no ukrojí vám kúsok z indického zážitku.

Bezpečnosť vo Varanasi

Úzke a niekedy opustené uličky môžu byť na prvý pohľad strašidelné, no Varanasi sa považuje za bezpečné mesto. Domáci nám niekoľkokrát potvrdili, že kráčať mestom po zotmení je OK a nemusíme sa báť. A my počas našich 4 dní nemali žiadny problém s bezpečnosťou v tomto smere.

Asi najnepríjemnejšie, čo vás v uliciach Varanasi čaká, sú často neodbytní predajcovia, žobráci či mnísi žijúci na brehoch Gangy a pýtajúci peniaze. Často iba štýlom, že natrčia ruku a povedia „money“. Ak necítite, že chcete prispieť, ignorujte ich.

Na záver

Varanasi je mesto, aké nikde inde v Indii nenájdete. Chrámy popri posvätnej rieke Gange, v ktorej sa kúpu veriaci, pričom neďaleko spaľujú mŕtvych. Veľa kontrastov, pre nás možno aj bizarností. No pre to cestujeme nie? Aby sme spoznávali. Keď už viete, čo robiť vo Varanasi, môžete vyraziť.

Ako navštívit Taj Mahal

Čo vidieť v New Delhi a na čo sa pripraviť

Ako vyzeral náš 200 hodinový jogový kurz v Indii

Jammu a Kašmír – nepoznaný sever Indie

Dharavi – jeden z najväčších slumov sveta

Príspevok 8 vecí, čo robiť vo Varanasi je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Informácie o New Delhi

Delhi je samostatné zväzové územie. Teritórium územia Delhi sa skladá z Old Delhi na severe a New Delhi na juhu. V rebríčku najľudnatejších miest sveta tróni na druhom mieste, hneď po Tokyu (Japonsko) a tesne pred Shangaiom (Čína). Leží na brehoch rieky Yamuna, ktorá sa vlieva do Gangy a Himaláje sú od Delhi vzdialené len 160 kilometrov. Nemyslím tie vysoké zasnežené, ale husté zelené lesy pripomínajúce dažďový prales.

New Delhi bolo založené v roku 1911 britskou koloniálnou vládou. V tom istom roku sa rozhodlo, že sa New Delhi stane hlavným mestom a nahradí staršie Delhi, to všetko s cieľom modernizácie mesta a centralizácie vlády. Dnes je iba New Delhi domovom viac než 16 mil. ľudí.

New Delhi je centrom politickej moci Indie. Stojí tu prezidentský palác, parlament aj ministerské budovy. Mestská štvrť v okolí týchto častí je jednou z tých „lepších“, so širokými bulvármi a stromovými alejami.

Ako kontrast k vládnym budovám a obchodným centrám New Delhi dotvárajú charakter mesta bohaté kultúrne pamiatky. Budhistické chrámy, moslimské mešity aj katolícke budovy dokonale odzrkadľujú rozmanitosť indickej kultúry.

Tak ako tuk-tuky, aj street food je neodmysliteľnou súčasťou pulzujúceho Delhi. Ak je hlavné mesto vašou prvou zastávkou, bola by som s nadšením pre pouličné jedlo opatrná. Delhi je známe frázou „Delhi belly“ a je veľmi pravdepodobné, že váš obed poputuje von rýchlejšie ako by ste chceli, resp. iným otvorom. Píšem z vlastnej skúsenosti.

Ako sa pohybovať po New Delhi

Delhi je veľké, plné a často upchaté. Prejsť aj krátke vzdialenosti je niekedy výzva, preto sa vyzbrojte nervami aj trpezlivosťou. Tu nájdete všetky tipy, aby váš pohyb po Delhi bol čo najjednoduchší a najpohodlnejší.

Uber

Tak ako v mnohých mestách Indie, aj tu funguje Uber. Je lacný a jeho výhodou je, že sa nemusíte s nikým dohadovať na cene, ktorá je aj tak vyššia, než by mohla byť. Okrem toho váš šofér presne vie, kde idete a nemusíte vysvetľovať ani navigovať.

S Uberom si dokonca môžete zavolať aj tuk-tuk, čo je najlacnejšia možnosť, no stretnete sa aj so šoférmi, ktorí nemajú navigáciu a nerozprávajú anglicky. Trochu dobrodružnejší štýl Uberu.

Rikša či tuk-tuk

Chytiť si tuk-tuk v Delhi je viac než jednoduché. Vystrčíte ruku a do dvoch sekúnd máte pri sebe viac než jeden. Na cene vždy zjednávajte, vždy. Keď sme boli v Indii už dlhšie a ceny za rôzne vzdialenosti sme poznali, vedeli sme so šoférmi zjednať aj na polovicu z pôvodnej ceny. Keď nezjednáte s jedným, druhý vás určite vezme. Len smelo.

Tuk-tuk má oproti klasickému autu jednu výhodu. Vie sa šikovnejšie pohybovať v zápchach a do cieľa vás dopraví spravidla rýchlejšie.

Metro

Delhi má dobre vybudovanú sieť metra a orientovať sa v ňom nie je náročné. Lístok si kúpite priamo v stanici a jeho cena sa odvíja od počtu zastávok. V priemere za jednu jazdu zaplatíte 30 rupií, čo je asi 30 centov.

My sme jeden deň brázdili Delhi len metrom, odporúčam. Lacné, čisté a nestojíte v premávke.

Pešo

Pešo po New Delhi? Do toho. Najväčší problém bude kvantum ľudí a minimum priestoru na prechádzanie. Tempo vašej chôdze často určuje dav. Pripravte sa na to.

Čo vidieť v New Delhi

V zmätku Delhi sa ukrýva množstvo pamiatok, ktoré nie sú až také známe ako neďaleký Taj Mahal, no s istotou vám vyrazia dych. Čakala som podobnú atmosféru ako v Bombaji, no Delhi nečakane prekvapilo. Bohatšou kultúrou a zaujímavými pamiatkami. Inšpirujte sa, čo vidieť v New Delhi.

1. Zoznámte sa s Delhi na Free Walking tour

Free walking tour odporúčam často a odporúčam ju aj teraz. Na stránke GuruWalk si jednoducho vyberiete a zarezervujete sprevádzaný výlet mestom podľa toho, čo vás zaujme.

Za rezerváciu nič neplatíte, môžete ju aj bezplatne zrušiť a jediný peniaz ide vášmu sprievodcovi po skončení prehliadky. Cena záleží na vás a vašej spokojnosti no odporúčaný príspevok sa pohybuje niekde okolo 7€ za tour. A stojí to za všetky drobné.

2. Objavte červené hradby Red fort

Red fort dal postaviť ten istý pán, ktorý stojí za zrodom Taj Mahalu. Nikdy sa tu však úplne neusadil, pretože ho zradil jeho syn, ktorý ho zvrhol z trónu a uväznil v Red fort v Agre.

Posledný cisár z Mughalskej dynastie pevnosť opustil v roku 1857, kedy utiekol do exilu v Burme, pre jeho nekorektné postavenie počas vojny za nezávislosť. Dnes je Red fort jednou z najlákavejších zastávok domácich aj zahraničných turistov. Za lístok zaplatíte 600 rupií.

3. Nechajte sa očariť Jama Masjid

O Jama Masjid, v preklade Piatkovej mešite, som pred príchodom do Delhi nevedela. Po vstupe na nádvorie som ostala absolútne očarená. Jama Masjid je nádherná stavba z červeného pieskovca, posledné veľdielo panovníka Shah Jahan-a. To je ten z Taj Mahalu a Red fort-u.

Vstup sem vás bude stáť 300 rupií + 50 rupií za zahalenie podľa pravidiel. Ak by ste chceli mať Delhi ako na dlani, za extra peniaz môžete vyjsť aj do jedného zo 40 metrov vysokého minaretu.

Ak sa pýtate, čo vidieť v New Delhi, moja odpoveď je Jama Masjid. Jedna z najkrajších stavieb vôbec.

4. Vyrazte po stopách Sikhov v Gurudwara Sri Bangla Sahib

Delhi je synonymom pre rozmanitosť. Svoje miesto si uprostred hlavného mesta našiel aj jeden z najvýznamnejších sikhskych chrámov – Gurudwara Sri Bangla Sahib.

Navštívite ho zadarmo, no musíte byť zahalený, mať zakrytú hlavu a vnútri je prísny zákaz fotenia. Okrem samotného chrámu sa môžete prejsť aj okolo bazénu (Sarovar), ktorý sa nachádza vedľa. Pekné a pokojné miesto.

5. Prejdite popod India Gate

India Gate je vojenský memoriál venovaný 82 000 padlým vojakom, ktorí zahynuli počas Prvej svetovej vojny a Anglo-Afghánskej vojny. Nielen tým indickým, ale aj anglickým. Za tmy je tento 42 metrov vysoký oblúk pekne osvetlený. Zastávka metra je neďaleko. Už viete, čo vidieť v New Delhi večer?

6. Preskúmajte stavbu Humajunovej hrobky

Ako už názov naznačuje, Hamayun Tomb je miestom posledného odpočinku cisára Hamujana. Mnohí veria, že stavba je inšpirovaná samotným Taj Mahalom. Nepochybné fakty ale sú, je hrobka v sebe ukrýva prvky Perzskej kultúry a geometriu islamských stavieb. Pokoj nájdete v záhradách okolo.

7. Spoznajte astrológiu dávnych čias v Jantar Mantar

Jedno z piatich indických observatórií, ktorým astrológovia monitorovali pohyb hviezd a planét. Za 300 rupií môžete objaviť geometrické stavby v tichom parku zvanom Jantar Mantar.

8. Nevynechajte chrám Akshardam

A to myslím vážne. Hinduistický chrám Akshardam je jedna z najkrajších zastávok, ktorej môžete venovať svoj čas v Delhi. Tento chrám bol postavený len v roku 2005 a jeho bohaté zdobenie a architektúra vás nechajú bez slov. Na počudovanie je vstup zadarmo, okrem exhibícií či večernej vodnej šou.

Návštevu chrámu sprevádzajú prísne bezpečnostné kontroly a dnu si nemôžete priniesť nič, dokonca ani mobil. Fotky si tak neurobíte žiadne, okrem tých, čo vám ostanú v pamäti. A verte mi, tento chrám si pamätať budete.

Naskočte na modrú linku metra, ktorá vás vyhodí v pešej dostupnosti od chrámu.

9. Ako chutí Delhi

Na jedlo z Delhi treba odvahu a silný žalúdok. Dokonca nielen sa to pouličné. Ak sa odhodláte, spoznajte Indiu aj chuťovými pohárikmi. Miestna kuchyňa je jedinečná. A pikatná. Tu niečo ako „no spicy“ fakt nepoznajú. Bez samosi, chole bhature či kachori by Delhi nebolo Delhi.

10. Neobíďte Spice market

Najväčší trh korenín v Ázii. Všetko korenie Indie sa dováža sem a odtiaľto ho zas predajcovia vyvážajú do všetkých kútov Indie. Jeho vôňa je tu taká silná, že všetci kašlú, kýchajú a smrkajú. Okolo vriec s čili nás dokonca pálili oči. Ak hľadáte suvenír, čo by dokonale vystihoval Indiu, je to korenie.

11. Zastavte sa pri Lotus temple

Nezameniteľná stavba pripomínajúcu operu v Sydney. V Delhi má svoje miesto už od roku 1986 a aj keď to tak možno je prvý pohľad nevyzerá, je to chrám. Otvorený pre všetkých, bez ohľadu na vieru, pôvod či rasu. Lotus temple je jednou z najprominentnejších stavieb, ktorú môžete vidieť v New Delhi.

12. Zoznámte sa s Indiou bližšie v Národnom múzeu

Je mi jasné, že múzeá a galérie nie sú zaujímavé pre každého. No verím, že sú medzi vami aj takí, čo chcú vedieť viac o tom, v akej krajine sa pohybujú a na čo sa pozerajú. Práve múzeá sú jedným z možných zdrojov informácií.

National Museum in New Delhi je jedným z najväčších múzeí v Indii vôbec. Za jeho múrmi na vás čakajú tisícky vystavených kúskov, od umeleckých diel až po prehistorické a zachované artefakty. Získate dokonalý obraz o bohatej kultúre krajiny.

Tip: Ak vás nenadchlo národné múzeum, skúste National gallery of Modern art alebo National Rail Museum.

13. Postavte sa pod Qutub minar

Minaret Qutub je víťazný monument, zaradený do UNESCO. S výškou viac než 70 metrov sa radí na druhú priečku najvyšších stavieb v Delhi a zároveň patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky mesta.

Bezpečnosť v New Delhi

Vreckári a zlodeji sú všade. V New Delhi aj v Bratislave. Hádam nemusím písať, že si máte dávať pozor. Pomimo toho, verte či nie, Delhi je pomerne bezpečné mesto. Nechce sa vám veriť? Nemýľte si chudobných ľudí s nebezpečnými.

Pre našincov môže byť pohľad na chudobu či špinavých a otrhaných ľudí šokujúci, no nehľadajte v nich nepriateľov. Väčšina z domácich vždy ochotne poradia a ak sami nevedia, opýtajú sa iných. Tuk-tukár nás nikdy nevyložil, kým si nebol istý, že sme presne tam, kde sme chceli byť.

Buďte opatrní, no nebuďte ustráchaní. Rovnako ako Bombaj, aj New Delhi môžeme označiť za bezpečné.

Na čo sa pripraviť

Návšteva New Delhi môže byť pre niekoho tvrdý oriešok, hlavne ak je to vaša prvá zastávka na ceste po Indii, prípadne prvá skúsenosť s cestou ďalej zo Slovenska. Kultúrny šok je istý. Napriek tomu, že som Delhi označila za bezpečné, je tu niekoľko vecí, ktoré môžu byť pre „bieleho“ turistu, hm, povedzme nepríjemné.

Tu je niekoľko vecí, ktoré na vás v uliciach New Delhi čakajú a na ktoré sa môžete pripraviť už doma.

1. Žobráci

India je veľká krajina. Má viac ľudí než pracovných miest a životná úroveň mnohých z nich je nižšia ako nízka. V niektorých častiach hlavného mesta stretnete na ulici veľa žobrákov, matiek s deťmi, prípadne iba detí, ktoré si budú od vás pýtať peniaze.

Určite niektorým dáte, no nemôžete niečo hodiť každému. To by chcelo samostatný budget. Pripravte sa na to, že pre niektorých NIE nie je odpoveď a budú sa vás držať dlho. Väčšina z nich nie je nebezpečná, len otravná, no počas našej Free walking tour sa jedno mladé dievča na našu kamošku zo Španielska zahnalo rukou, keď jej nič nechcela dať.

Je najlepšie si takýchto ľudí nevšímať, nekomunikovať s nimi, neodpovedať im. Aj keď sa možno budete cítiť ako skúpy človek, nie je to tak. Nemôžete zachrániť celú Indiu a celý svet. Keď chcete a môžete, darujte. Keď nechcete, je to v poriadku.

2. Veľa ľudí

Opäť záleží na štvrti, no najmä v uliciach Old Delhi je fakt veľa ľudí. A keď píšem veľa, myslím veľmi veľa. Ešte som nezažila tak preľudnenú krajinu. Miestami nemáte kade prejsť, niektorí ľudia sa predbiehajú, niektorí sú pomalí a pohybovať sa v takomto dave chce skúsenosti a malú dávku drzosti. Tu sa nehrá na prednosť a slušnosť. Tu sa strká a bije o svoje miesto na ceste.

3. Selfie

Tak ako budú Indovia zaujímaví pre vás, aj vy budete zaujímavý pre nich. Nečudujte sa, keď vás niekto osloví, či si neurobíte s nimi fotku. A v momente, ako budete súhlasiť, nájdete vedľa seba zástup ďalších, ktorí chcú fotku tiež. Tento zástup skončí jedine vtedy, keď vy sami poviete, že stačí. Všetko robte do takej miery, kým vám to je ešte príjemné. Keď niekto nechápe, čo znamená NIE, buďte rázni.

4. Ceny

Vo všeobecnosti je India lacná. Brutálne lacná. Ceny pre turistov sú, samozrejme, iné ako pre domácich. Na trhoch a rikšiach treba zjednávať, a to nemilosrdne. Konkurencia je veľká a keď jeden nebude ochotní, ten druhý bude.

Ďalšia zaujímavá cenotvorba je v rámci turistických atrakcií. Kým domáci zaplatí za návštevu Taj Mahalu 50 rupií, turista 1100. A tak je to na väčšine miest. Ceny sú oproti miestnym prestrelené, no napriek tomu je to všetko stále pomerne lacné.

5. Hluk

Pripravte sa na nekonečné a neutíchajúce trúbenie. Nonstop. Nemám k tomu čo viac napísať.

6. Všetci vám budú chcieť všetko predať

Všetci vám budú chcieť niečo predať. Všetci. Tuk-tukári vás budú neustál oslovovať a vy slovíčko nie poviete aspoň 130x za deň. Pribaľte si trpezlivosť.

7. Smog

Delhi je povestné svojim znečisteným ovzduším. Najhoršie je to v zimných mesiacoch, od novembra do marca. Vtedy ovzdušiu neprispieva ani vypaľovanie polí v okolí a je veľmi pravdepodobné, že modrú oblohu neuvidíte. Za tých pár dní, čo v Delhi strávite asi nezomriete, no môže to mať vplyv na celkový dojem z mesta.

8. Tuk-tuk a križovatky

Tuk-tuk má svoju výhodu a nevýhodu v jednom. Tým, že je to malé otvorené „autíčko“, vyhnete sa vyklímovaným autám a dnu prúdi čerstvý vzduch. Či ako to napísať, ani neviem. Iný príbeh je to už na križovatkách.

Na niektorých semaforoch narazíte na predajcov rôznych tovarov a ak vás niekto zbadá, je koniec. Bude vás otravovať až dokým nenaskočí opäť zelená a je im jedno, že ste už desaťkrát odmietli. O to nepríjemnejšie to vie byť, keď je niekto až príliš dotieravý a začne vás chytať. Niekedy zakročí šofér, no tí sa vo väčšine prípadov tvária, že ich sa to netýka. Nebezpečné situácie to nie sú, ale nepríjemné zaručene.

Na záver

Delhi je svojské mesto. Má svoj vlastný rytmus, svoje pravidlá a nikdy nespí. Jeho návšteva je zážitok a pevne verím, že bude pozitívny. Po článku už určite viete, čo vidieť v New Delhi, ale aj na čo sa pripraviť a na čo dať pozor. Šťastnú cestu a spoznávajte (sa).

Ako navštíviť Taj Mahal v Indii

Ako sa zbaliť na dlhú cestu čo najlepšie

Nepoznaný trek v Ladakhu – z Tar do Hipti

8 vecí, čo robiť vo Varanasi

Príspevok Čo vidieť v New Delhi a na čo sa pripraviť je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Príbeh za Taj Mahal-om

Zrod Taj Mahal-u sa píše v roku 1632, kedy dal pokyn na postavenie mughalský cisár Shan Jahan (Šan Džahan). Tomu rok pred tým zomrela tretia manželka pri pôrode 14. dieťaťa. Podľa legiend bol cisár tak nešťastný, že mu ošediveli vlasy za jedinú noc a tento hlboký smútok ho držal po celé dva roky.

Podľa pôvodných plánov mal byť komplex postavený za 8 rokov, no napokon sa to podarilo až v 1653. To, že to bola veľkolepá stavba potvrdzujú aj čísla. Pracovalo na nej viac než 20 000 ľudí, 1000 slonov a Shan Jahan za ňu zaplatil okolo 31 miliónov rupií. Dnes by podľa odhadov stála stavba Taj Mahal-u 1 bilión rupií.

Materiál na stavbu mauzólea sa dovážal nielen z celej Indie, ale z viacerých krajín centrálnej Ázie. Za biely vzhľad je Taj Mahal-u je zodpovedný mramor, no celkovú stavbu dotvárajú aj diamanty, perly, krištáľ či lazurit.

Hoci stavba Taj Mahal-u trvala až 22 rokov, cisárova manželka bola pochová vo svojej hrobke rok po začiatku stavby. Hovorí sa, že po dokončení výstavby chcel dať Shan Jahan postaviť takú istú, ale čiernu hrobku. V tom mu zabránil jeho syn, ktorý ho 5 rokov po dokončení stavby zvrhol z trónu. Až do svojej smrti bol uväznený v pevnosti mesta Agra, kde o 7 rokov na to zomrel.

Je pochovaný v Taj Mahal-e, vedľa svojej milovanej tretej manželky.

Ako navštíviť Taj Mahal

Určite máte pred návštevou veľa otázok. Tu si ich všetky zodpovieme. Všetko, čo potrebujete vedieť o tom, ako navštíviť Taj Mahal v Indii:

Kedy navštíviť Taj Mahal v Indii

Navštíviť Taj Mahal je vhodné prakticky po celý rok, no skúste sa vyhnúť obdobiu monzúnu, čo je približne od konca júna do začiatku septembra.

Ideálnymi mesiacmi sú polovica septembra a október, kedy sa sezóna rozbieha a teploty sú stále nižšie.

V novembri až marci tu stretnete najviac ľudí. S tými ale budete Taj Mahal zdieľať vždy, nezáleží na období v roku.

Hľadáte viac tipov a premýšľate, ako výlet sem podniknúť? Na stránke CK SEN je Taj Mahal a všetko dôležité spracované od A po Z. A ak si netrúfate na Indiu po svojom, nájdite si Taj Mahal v jednom zo zájazdov a vyrazte v malej skupine.

Ako sa dostať ku Taj Mahal-u

Ako prvé sa musíte prepraviť do mesta Agra neďaleko New Delhi. Agra je práve vďaka Taj Mahal-u zapísaná v itinerároch mnohých indických cestovateľov a ročne toto mesto navštívi viac než 3 milióny turistov. Dostať sa sem je tak pomerne jednoduché, a to nielen z hlavného mesta.

Najčastejší spôsob dopravy v tomto kúte Indie je vlak, no donesie vás sem aj autobus. 7 kilometrov od Agry leží aj letisko, no vzhľadom na lacné ceny pozemnej dopravy je táto možnosť turistami využívaná len zriedka.

Samotný Taj Mahal leží takmer v centre mesta a odvezie vás k nemu každý taxík, tuk-tuk či rikša. A ako hovorím stále – zjednávajte, zjednávajte, zjednávajte.

Ak ste ubytovaní neďaleko, nebojte sa prejsť mesto aj na pešo. Je to bezpečné a najväčšou výzvou bude len odohnať otravných tuk-tukárov a guide-ov, ktorí vám budú ponúkať svoje služby.

POZOR: Taj Mahal býva každý piatok zatvorený. Vyberte si na návštevu iný deň.

Vstupenky a koľko stojí Taj Mahal

Kým domáci zaplatí za návštevu 50 rupií, vy si musíte pripraviť 20x toľko. Hoci to takto vyzerá desivo, v skutočnosti to nie je horibilná suma. Za základný lístok zaplatíte 1100 rupií, teda približne 12€. Tento lístok platí len pre vstup do areálu.

Ak by ste chceli nazrieť aj dnu do mauzólea a vidieť hrobky, bude vás to stáť ešte dodatočných 200 rupií. Vnútorná výzdoba vám asi dych nevyrazí, no bola škoda vynechať aj túto časť legendárneho Taj Mahal-u.

Lístky sa dajú kúpiť len online na tejto oficiálnej webovej stránke, minimálne deň vopred. Počet lístkov je obmedzený a ak viete dátum návštevy skôr, kúpte si lístok vopred. Pre istotu sa zopakujem – každý piatok je Taj Mahal zatvorený.

Vo všeobecnosti odporúčam kúpiť si lístok na doobedie (od 6:00 do 12:00) a navštíviť areál s východom slnka. Brány sa otvárajú o 6:00, no buďte tam skôr, ak nechcete dlho čakať v rade. Skoro ráno býva Taj (a aj vy) ušetrený od davov, no stále ich tu bude veľa.

Na vstup môžete využiť západnú (west) alebo východnú (east gate) bránu. Južná brána bola v roku 2018 zatvorená kvôli bezpečnosti. Pri vstupe sa pripravte na bezpečnostnú kontrolu, vrátane prehľadávania batoha. Zakázaný je vstup so sefie tyčou a zoberú vám aj tabak či pero.

Areál Taj Mahal-u

Nech vkročíte do areálu ktoroukoľvek bránou, ocitnete sa nádvorí pred 30 metrov vysokou bránou z červeného pieskovca. Spoza múrov už uvidíte minarety aj vrchol kupoly Taj Mahal-u.

Po prekročení brány sa ocitnete v okrasnej záhrade, ktorej stredom prechádzajú fontány. Tie sú väčšinou nefunkčné a Taj Mahal sa zrkadlí na hladine vody.

Po stranách záhrady sú chodníky a všetky vás vedú k mauzóleu, ktoré stojí na vyvýšenom mramorovom piedestály. V okrajoch si určite všimnete 4 minarety, vysoké 40 metrov. Ak sa na ne pozriete lepšie, všimnete si, že nestoja rovno, ale sú mierne naklonené von. To by malo predísť tomu, aby sa veže pri väčšom zemetrasení zrútili na stranu a nezničili mauzóleum.

Tip: Ak by ste sa chceli dostať Taj Mahal-u ešte viac pod tehlu, môžete si zaplatiť služby miestnych sprievodcov. Cena by sa mala pohybovať okolo 500 rupií. Stačí to riešiť na mieste.

Na západ od hlavnej stavby uvidíte červenú mešitu, takisto postavenú z pieskovca. Na východnej strane je postavený tzv. jawab – falošná, na vlas identická mešita, ktorá dotvára symetriu.

Ak ste si kúpili lístok do vnútra mauzólea, môžete vyjsť hore k Taj Mahal-u a obzrieť si ho zblízka. Vnútorná výzdoba nie je bohatá a dnu prakticky nie je nič, iba dve falošné hrobky. Cisár so svojou manželkou sú pochovaní v miestnosti nižšie, pod zemou.

Zdržiavať sa v mauzóleu nebudete môcť. Prechod dookola hrobiek musí byť plynulý a zamestnanci kontrolujú, aby sa dav nezastavoval a len prechádzal okolo hrobiek von.

V celom areáli je možné fotiť, okrem vnútorných priestorov mauzólea.

Na záver

Od roku 1983 je na Taj Mahal-e nalepená nálepka UNESCO, od 2007 novodobý div sveta. Taj Mahal je výnimočná stavba – prevedením aj pozadím. Ak do Indie vchádzate cez Delhi, už asi viete, kam budú smerovať vaše prvé kroky. Už ale aspoň viete, ako navštíviť Taj Mahal v Indii.

Čo vidieť v Leh (Ladakh) – perle severnej Indie

Lonavala v Indii – časť sveta, ktorá mi vyrazila dych

8 vecí, čo robiť vo Varanasi

Dharavi – jeden z najväčších slumov sveta

Príspevok Ako navštíviť Taj Mahal v Indii je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Ako to začalo

To, že joga má svoje korene v Indii a že sem množstvo ľudí mieri práve kvôli nej sme vedeli ešte doma. Jogu cvičíme sporadicky už niekoľko rokov – ja asi 5, Nika viac než 8. Tá niečo o kurze spomenula ešte doma, ale ako hovorím, my veľmi neplánujeme.

Boli sme akurát v oblasti Jammu a Kašmír, keď Nike vyskočila reklama na predražený jogový kurz v Rishikeshi. Začali sme hľadať možnosti a prechádzať ponuky. V Rishikeshi sú desiatky jogových škôl a pri výbere sme mali miestami hlavu ako balón. Nakoniec zvíťazila Vinyasa Yogashala a už teraz prezradím, že sme si nemohli vybrať lepšie.

Kým si väčšina ľudí rezervuje kurz pre veľký záujem aj niekoľko mesiacov dopredu, nám sa to podarilo iba 3 týždne pred jeho začiatkom. Vinyasa Yogashala je jednou z najväčších škôl v Rishikeshi a pre veľký záujem sa rozhodli výnimočne otvoriť ešte jednu skupinu. Tú, v ktorej sme skončili.

Prichádzame

Do Rishikeshu sme prišli nočným autobusom z Dharamshaly, resp. malej dedinky Dharamkot ukrytej v lesoch pod Himalájami. Z pokojného miesta sme ráno vystúpili do trúbenia tuk-tukov a nikdy nekončiacej nutnosti zjednávať na cenách, ktoré sú pre nás trojnásobné v porovnaní s domácimi. Toto je časť, ktorá ma na cestovaní najviac vyčerpáva. To, že sa musí človek s niekým non-stop dotazovať.

Mali sme šťastie. Hneď ako sme vystúpili z autobusu sme stretli oduševnenú Portugalčanku, ktorá bojovala aj za naše práva za normálnu cenu tuk-tuku. Následne sme mali šťastie číslo 2, lebo aj ona išla do Rishikeshu na kurz, poznala našu školu a tým pádom vedela, kde sa máme dostaviť.

To sme si my akosi zabudli pozrieť, resp. sme si celé to ráno predstavovali trochu inak. Tak či onak, naša nová kamoška vyhádala cenu aj s druhým tuk-tukárom, ktorý nás odviezol priamo na miesto. Ešte raz ďakujeme, neznáma dievčina.

200 hodinový jogový kurz v Indii

Preskočím písačky o zmätkoch pri ubytovaní, presunoch z budovy do budovy, neúplných informáciách o začiatku a pod., a presuniem sa rovno na úvod kurzu. Začali sme otváracím ceremoniálom a postupne sme začali spoznávať nových spolužiakov. Na jednej strane som si bola istá, že všetci budú super, rovnako aj celý zážitok.

Na druhej strane som mala malinké obavy. Predsa len, keď človek cestuje a stretáva ľudí, môže si vybrať, či s nimi chce ešte stráviť nejaký čas alebo sa poberie ďalej. V tomto prípade to nebolo úplne možné. O ľuďoch ale neskôr.

Ako vyzerali naše rána

Tie 3 týždne boli naozaj intenzívne. Vstávali sme každý deň o 5:20. Rýchlo umyť zuby, obliecť a o 5:45 sme už cvičili Pozdravy slnku. Náš prvý učiteľ Deepak toho moc nenarozprával a rána začínal pokynom „Stand on the top of your mat“ namiesto „Good morning“. Taká jogová armáda.

Prvý týždeň a pol sme sa zobúdzali Ashtangou a prisahám, že som po treťom dni plakala. Vážne. Nemohla som si kvôli svalovici na rukách ani namydliť hornú polovicu tela. Deepak, ale aj všetci učitelia, boli tak zapálení a vzdelaní v tom, čo nás učili, že sa ich viera preniesla aj na nás. Bola som smutná, keď sa v rozvrhu po 13. dňoch vymenila Ashtanga za Vinyasu.

Rána pokračovali Pranayamou – dýchacími cvičeniami zameranými za kultivovanie vitálnej energie, ktorá do tela prichádza s dychom. Praktizovali sme relaxačné cvičenia aj dynamické dychy zamerané na očistu tela a aktiváciu energetických centier v tele. Podľa ayurvédy ich je až 72 000, takže kopec roboty. A potom hurá na raňajky.

Ako vyzerali naše doobedia

Moja obľúbená časť dňa bola doobedu. Bola som čerstvo po raňajkách, čakali nás len dve krátke hodiny a potom obed.

Prvá hodina bola anatómia. Tri týždne sme prechádzali cez telo, svaly, kĺby, kosti, tráviaci a pohybový systém atď. No čo je najlepšie, neboli to bifľovačky z učebnice, ale nazeranie na telo z pohľadu ayurvédy a spirituality. A ja som bola vďačná, že niekde na svete sa takto skutočne žije a nie je to označované len za nejakú „ezo kravinu“.

Druhú hodinu sme spievali mantry. Teda aspoň prvý týždeň. Študovali sme mantry, ich význam, ako fungujú. Pár sme sa ich naučili a každý deň spievali. Veľmi príjemné, už len spievať si samo o sebe.

Druhé dva týždne nahradila mantry hodina zameraná na správne prevedenie a opravu asán. Ako Ashtanga, aj táto hodina bola s učiteľom Deepakom, ktorí jogou žije. Toto bola moja obľúbená hodina. A potom šup na obed.

Ako vyzerali naše poobedia

Po obede sme mali hodinu a pol voľno a pokračovali sme poobedným programom. Prvá hodina bola filozofia jogy. Mimoriadne zaujímavá hodina s ešte zaujímavejším učiteľom, ktorá nazerala ešte ďalej za hinduizmus. Skúmali sme pohľad na život, patenty našej mysle a to, ako môžeme prísť k oslobodeniu. Alebo prebudeniu alebo osvieteniu, nazvime to ako chcete.

Pokračovali sme Hatha jogou. Tradičnou formou jogy, ktorá je zameraná na ovládnutie tela a mysle. Ide o statickejšie cvičenie ako pri Ashtange, ktorej cieľom je vybalansovať dve silné energie v našom tele – slnečnú a lunárnu. A verte, aj tu sa dokážete spotiť ako prasa.

Deň sme končili meditáciou, kde sme sa zameriavali na rôzne meditačné techniky, no primárne sme sa sústredili na Yoga Nidra. Ide o niečo ako „jogový spánok“, počas ktorého svoju myseľ privediete do stavu medzi spánkom a bdelosťou. Niektorých prezradilo chrápanie, niektorých to, že ostali ležať aj po skončení hodiny. My ostatní sme utekali na večeru.

Ako vyzerali naše večeri

Pravdu povediac, večeri po celom dni boli krátke. Všetci sme boli unavení a maximálne sme chvíľu pokecali a išli do svojich izieb. Tí šťastnejší spať, pár z nás ešte pracovať. Vybalansovať kurz a prácu bolo náročné a bez toho, že sme si poriadne nadbehli, by sme to snáď ani nedali.

Počas týchto troch týždňov mali traja ľudia narodeniny, čo nám zabezpečilo tortu po večeri a udržalo nás spolu o niečo dlhšie.

Ľudia, ktorých sme stretli

Čo sa týka spolužiakov, zišla sa nás naozaj všehochuť. Rôzne národnosti, rôzne vekové skupiny, rôzne príbehy. Ani jeden nebol taký ten „obyčajný“. Síce sme nemali všetci rovnakú krvnú skupinu, ale tri týždne na spoločných joga matkách nás utužili.

Prežili sme spolu veľa silných momentov. Pomáhali si v chorobe, ktorá prešla cez väčšinu skupiny, videli svoje slabé stránky či zdieľali príbehy zo svojich životov. Bol to ako taký tábor pre dospelých, na ktorého konci sme sa už poznali. Stali sa z nás priatelia.

Mali sme spoločný zážitok, spoločný humor, vedeli sme jeden druhého imitovať a napriek tomu, že sme spolu trávili asi 12 hodín denne každý deň, neboli sme zo seba unavení a trávili sme spolu veľa času aj pár dní po kurze. Za týchto ľudí som veľmi vďačná.

Na záver

Toto je len krátka a plytká výpoveď o tom, ako vyzeral 200 hodinový jogový kurz v Indii. Na začiatku som nemala očakávania, no dostala som viac, než by som pred kurzom povedala. Najskôr som si kurzom ani nebola istá a keby preň Nika nebola taká nadšená, nedávam dve ruky do ohňa, že by som išla. No bolo to najlepšie rozhodnutie a stálo za každé jedno euro. Ak vás joga zaujíma a cvičíte hoci aj nepravidelne, choďte do toho. Super zážitok.

Čo vidieť v Leh (Ladakh) – perle severnej Indie

Dharavi – jeden z najväčších slumov sveta

Čo vidieť v Bombaji a aká je tu bezpečnosť

Ako sa zbaliť na dlhú cestu čo najlepšie

Príspevok Ako vyzeral náš 200 hodinový jogový kurz v Indii je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Kedy navštíviť Manali, Himachal Pradesh

Hlavná turistická sezóna je v Manali pomerne krátka, no mesto je očarujúce po celý rok.

Ak sa neplánujete ísť do Manali lyžovať (hoci môžete), vyhnite sa zimným mesiacom, tzn. od novembra do februára. Teploty síce zvyčajne neklesajú pod -5 st. Celzia, no všetko je pokryté snehom a na objavovanie turistických chodníkov zabudnite.

O inom je to od marca do júna. Čím bližšie k letu, tým vyššie sú teploty. Sneh z nižších polôh postupne mizne, čo otvára možnosti na spoznávanie Himalájí. Toto obdobie sa považuje za hlavnú sezónu v Manali, kedy sem prúdi najviac turistov.

Júl a august dobré počasie kazí. Monzún prichádza a turisti odchádzajú. Prší aj niekoľko dní vkuse.

September a október je stále daždivý, no prší menej. Ideálne medzisezónne obdobie.

My sme Manali navštívili niekedy v polovici októbra a počasie bolo premenlivé, no dovoľovalo turistiku aj spoznávanie okolia.

Kde ostať v Manali v Indii

Dobrá správa – ubytko v Manali je ozaj lacné. Ceny začínajú niekde na 3€ za izbu. Áno, izbu, nie dorm. Záleží však, kde sa ubytujete.

Manali

Centrum Manali sa rozkladá okolo hlavnej ulice Mall Road. Rušné, no stále pekné mestečko s malým centrom, obchodníkmi a pouličným jednom. Výhodou je najlacnejšie ubytovanie a autobusová stanica v pešej dostupnosti.

My sme sa na 5 dní zložili v Manali TopHill Hotel priamo v centre. Za jednu noc sme platili 3€.

Old Manali

Väčšina batôžkarov sa ubytuje 2,5 kilometra od centra v časti Old Manali. Malá indická horská dedinka s cestovateľskou atmosférou, suvenírmi, kaviarňami, reštauráciami a živou hudbou. Menej domácich, viac turistov. Veľmi príjemné miesto.

Vashisht

10 minút tuk-tukom z Manali leží v kopcoch malá hipisácka dedinka Vashisht. Ďalšie obľúbené miesto cestovateľov, ktorí prišli do Indie hľadať jogu, meditáciu a sebarozvoj. Pár úzkych uličiek, reštaurácie, kaviarne, obchodíky, chodníčky v lesoch okolo. To je Vashisht.

Čo robiť v Manali v Indii

Z Manali najviac vyťažia milovníci outdooru, turistiky, prírody či adrenalínových športov, no zamilujú si ho aj tí, čo nespadajú do tejto kategórie. Inšpirujte sa 11 tipmi, čo robiť v Manali:

1. Začnite zľahka na Jogini waterfall

Chodník na vodopád Jogini začína v dedinke Vashisht. Cestou hore sa určite spotíte, no výstup nie je dlhý a zvládnu to aj rekreační turisti. Začnite pri Vashisht temple a nezabudnite si nainštalovať offline mapy. Počas našej návštevy sme stretli len pár ľudí aj napriek tomu, že je ľahko dostupný.

Podľa máp môžete túto trasu absolvovať aj ako okruh. My sme išli iba tam a naspäť, lebo chodník popod/poza vodopád vedie cez vodu a nechcelo sa nám vyzúvať topánky.

2. Spoznajte Hadimba temple

Snáď najznámejší chrám v okolí Manali. V Old Manali stojí od roku 1553 a je zasvätený bohyni Hidimba Devi. Tak ako u nás sú v horských oblastiach drevené kostolíky, aj tu sú chrámy z dreva.

V okolí Manali nájdete veľa hinduistických aj budhistických chrámov. Ak sa budete motať po okolí, zavítajte napr. na Vashisht temple, Manu temple alebo Himalayan Nyingmapa Buddhist Temple.

3. Okruh Lamadugh trek

Pripravení spoznávať Himaláje? Vykročte na Lamadugh trek. Chodník je dobre značený v Mapy.cz a začína neďaleko Old Manali. Za začiatok trailu vás odvezie tuk-tuk.

Lamadugh trek je okruh, počas ktorého sa pripravte na strmé stúpanie, často zablatený úzky chodník a miestami zarastený terén. Priznávam, počas treku som príležitostne nadávala a ak by som túto turistiku mala ohodnotiť, bolo by to asi 7/10.

Ak začnete okruh v smere hodinových ručičiek, stúpanie pod Lamadugh bude strmšie, no kratšie. Výhodou treku je opäť minimum ľudí a krásna ukážka prírody nielen v Manali, ale aj v Himachal Pradeshi.

4. Skala Lion King Rock v Manali

Necítite sa na celý Lamadugh okruh? Vystúpte ku skale známej ako Lion King Rock. Ani sem to nebude úplne med lízať, no za výhľady sa platí. Krásne pohľady na údolie aj Himaláje. Cesta sem je rovnaká ako na spomínaný okruh.

5. Jednodňová túra Panduropa trek

Ďalší jednodňový a málo známy trek v Manali. My sme túru na Panduropa neurobili, rozhodli sme sa pre Lamadugh. Odporúčanie na Panduropa sme dostali od miestneho kamaráta, ktorý to tu má pochodené. Stredne náročná turistika s prevýšením asi 1200 metrov, ktorá takisto nešetrí s výhľadmi.

6. Prejdite sa po Solang valley

Najznámejšia dolina v okolí, obľúbená hlavne v zimných mesiacoch. Či už lyže, paraglajding alebo prechádzka, v Solang Nallah si nájde niečo pre seba každý. Za zmienku stojí na miestna lanovka. Solang valley leží asi 14 kilometrov od Manali.

7. Nenáročná prechádzka v Manali Nature Park

Chcete spoznať miestnu prírodu, no nemáte turistické topánky? Nevadí, v mestskom parku neďaleko centra vám ich netreba. Preskúmajte prekvapivo tichý les pár minúť od rušného centra Manali.

8. Zvýšte si adrenalín

Čo robiť v Manali? Nuž, kde začať. Čo tak rafting, paraglajding alebo horskú cyklistiku? Manali toho ponúka veľa a v meste narazíte na desiatky agentúr, ktoré vám tento zážitok sprostredkujú. Vybrali ste si?

9. Zrelaxujte s termálnom prameni

Veľa turistov aj domácich sa v dedinke Vashisht ponorí do liečivých vôd termálnych prameňov. Sú verejné a zadarmo, neďaleko miestneho chrámu. Hygiena je otázna.

10. Natiahnite sa na hodine jogy

Ostaňme ešte vo Vashisht. Dedinka je domovom desiatok jogových štúdií. Odporúčam navštíviť, aj keď praktizujete len občasne. Ak hodinu vedie Ind, je to vždy o niečom inom. Dajte tomu šancu.

11. Za niekoľko dní na Hampta Pass

Niekoľko dňový trek, ktorý vás zoberie hlbšie do prírody. Jeden z najobľúbenejších a najznámejších viacdenných trekov v okolí Manali vás prevedie cez Kullu valley a Lahaul valley, a najvyšším bodom je sedlo vo výške 4000 m. n. m. Veľa agentúr v meste vám pomôže zažiť Hampta Pass.

Na záver

Manali je nádherné miesto v Indii, ukryté v horách a lesoch. V itinerári po severe Indie by určite nemalo chýbať. Vyhraďte si pokojne aj 3 až 4 dni, lebo toho, čo robiť v Manali, je viac než dosť. Spoznávajte (sa).

Čo vidieť v Leh (Ladakh) – perle severnej Indie

Nepoznaný trek v Ladakhu – z Tar do Hipti

Dharavi – jeden z najväčších slumov sveta

Ako sa zbaliť na dlhú cestu čo najlepšie

Príspevok Čo robiť v Manali – zastávke v horách Indie je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Poslednýkrát sme sa stretli v Bodhi Terrace, vyznačil nám body na mape a na druhý deň sme vyrazili. Ešte v ten večer nám napísal Šachar, ďalší cestovateľ z Izraela, a sme na druhý deň až traja začali stopovať do dediny Nurla.

Ak hľadáte neprechodené chodníky v indických Himalájach, skúste prechod z Tar do Hipti po našich stopách.

Nepoznaný trek v Ladahku – z Leh do Nurly

Zaujal vás tento trek? Potom sa potrebujete dostať na začiatok dediny Nurla, asi 80 kilometrov od Leh-u smerom na Srinagar. My sme išli stopom, no pravdepodobne chytíte aj autobus zo stanice v meste. Cesta potrvá hodinu a pol. Keď budete pred Nurlou, vystúpte ešte pred tým, než sa dostanete do dediny. Na Mapy.cz aj maps.me je dobre vyznačený chodník a most cez rieku Indus, ktorý vás dostane na červenou značený chodník do dedinky Tar.

Prvý deň je vašou úlohou dostať sa dedinky Tar. Chodník je dobre vychodený a nemáte sa kde stratiť. Čaká vás 1,5 až 2 hodinová cesta s dĺžkou 4 kilometre a prevýšením niečo cez 500 metrov. Stačí, ak z Leh-u vyrazíte doobedu. My sme o 10 opustili LeHostel.

Cesta do Taru je krátka, ale výživná na výhľady. Chodník vás zavedie do krásneho kaňonu, ktorý vyústi až v dedine. Dajte si čas, neponáhľajte sa a užite si výhľady.

Prenocovanie v dedinke Tar

Tar je dedinka 4 kilometre od hlavnej cesty a jediná cesta sem je cesta pešo. Aj kvôli jej odľahlosti mladí odchádzajú preč za prácou a v dedine ostávajú už len starí ľudia. Dedinka je neveľká, tvorí ju len pár domov a všetky sú pripravené uchýliť vás na noc.

Ak si chcete hľadať ubytovanie cez Booking, na to rovno zabudnite. Dedinka je kvôli neexistujúcej ceste pre vozidlá odrezaná od sveta a málo turistická, hoci niekoľko cestovateľov sme tam stretli. Niektorí prišli iba na noc, ochutnať miestny život pod horami, iní pokračujú ďalej. Dokonca sme stretli američanku Lilly, ktorá si tu spravila domov na pár mesiacov v rámci intershipu ako súčasť jej štúdia.

Pred tým, ako si nájdete rodinu, u ktorej prespíte, odporúčam prejsť sa po dedinke. Urobte si obraz, nasajte atmosféru, pokojne vyjdite na kláštor nad dedinou. Možno stretnete niekoho, kto vám odporučí miesto, alebo sa vám niekde zapáči. Doprajte si čas.

My sme skončili u rodiny, ku ktorej nás zaviedla Lilly. Mimoriadne pohostinný manželský pár, ktorý nás nechal prenocovať na matracoch na poschodí. Nečakajte luxus. Ubytovanie je jednoduché, tak ako príbytky domácich.

Najväčšia pridaná hodnota je jednoznačne nakuknutie pod pokrievku života domácich. Síce si veľmi nepokecáte, nikto nehovorí po anglicky, no nakuknete do miestnych domov. Ochotne vám pripravia čaj, tradičnú večeru aj raňajky, a na druhý deň vám zabalia desiatu na cestu.

Samozrejme, nič nie je zadarmo. Pre domácich táto forma príjmu znamená veľkú podporu a popravde netuším, čím si obyvatelia zarábajú. Väčšina má len niekoľko kusov dobytka a malé políčko, ktoré už ale mnohé rodiny nevládzu obrábať.

My sme sa našej rodine za noc a jedlo zaplatili 1200 rupií, teda necelých 14€ na osobu. Za podobný zážitok to vôbec nie je veľa a ráno sme opúšťali dedinu s krásnym zážitkom, dobrým pocitom a chapati s lekvárom od domácej na desiatu.

Z dedinky Tar do sedla Hibti La

Výstup do sedla Hibti La bol mierne náročný. Prevýšenie síce necelých 900 metrov, no riedky vzduch budete cítiť. Cesta do sedla zaberie tak 2 až 3 hodiny. Vyrazte skoro ráno, nech vás popri nedostatku O² netrápi aj horúčava.

Chodník je dobre značený v offline mapách. Smerom hore je viditeľne vychodený, nemáte sa kde stratiť. Pripravte sa stúpanie hneď od začiatku až do sedla. Miestami je poriadne strmé, no väčšinu času stúpate v traverzoch.

Zo sedla Hibti La do dedinky Hipti

Po dosiahnutí Hibti La sa ocitnete vo výške 4135 m. n. m. Čas na desiatu a výdych pred druhou polovicou treku. Výhľady sú skutočne nádherne každým smerom, kam pozriete. Okolité kopce nám svojim sfarbením pripomenuli Dúhovú horu v Peru. Až na to, že tu nebol nikto.

Prvá časť zostupu pokračuje rovnakým chodník smerom na druhú stranu sedla. Neponáhľajte sa a vychutnajte si samotu v Himalájach.

Asi v polovici cesty dole musíte zísť zo značeného chodníka cestou, ktorá nie je v mapách (fotka nižšie). Na mape budete vidieť prameň, ktorý je vyschnutý (mal by byť a septembri aj bol). Popri koryte rieky zídete až do opustenej dedinky Hipti.

Tu sme museli preskakovať plot, ktorým ohradili bývalú dedinu. Na jej konci ale znova nastúpite na chodník, ktorý vás vezme ďalších cca. 5 kilometrov dole do dediny Tripti. Ten už je pekne vychodený a ponúkne vám pohľady na netypicky sformované hory okolo. Za hodinu od Hipti ste pri hlavnej ceste.

Alternatíva s prespaním v dedinke Mangyu

Ak nebudete chcieť pokračovať po neznačenom chodníku alebo budete mať chuť stráviť ešte zvyšok dňa v horách, neschádzajte z chodníka a pokračujte smerom do dedinky Mangyu. Táto cesta je už na mape vyznačená. Iba pokračujte chodníkom ďalej. Prevýšenie by malo byť mierne, to najhoršie prekonáte do Hibti La.

V Mangyu si nájdete ubytovanie podobným spôsobom ako v Tar. Noc v homestay-i u domácich. Odtiaľ je to už len kúsok ku hlavnej ceste, odkiaľ sa vrátite do Leh-u.

Naspäť do Leh-u

Posledná časť cesty je návrat do Leh-u. Opäť môžete ísť stopom, veľa cestovateľov sa tu presúva týmto spôsobom. Okolo 4 poobede by mal ísť aj autobus, aspoň tak nám tvrdil jeden z domácich. Alternatívou môže byť aj odchytiť si taxík a nechať sa odviezť.

Na záver

Tento nepoznaný trek v Ladahku z dedinky Tar do Hipti sa stal jedným z najkrajších zážitkov na našej ceste po Indii vôbec. Ak sa chystáte týmto smerom, určite ho odporúčam všetkými desiatimi. Neváhajte. Nájsť stále autentické zážitky je čoraz ťažšie a toto je určite jeden z nich. Uvidíme dokedy.

Ak vás tento trek zaujal, ale máte dodatočné otázky, pokojne mi napíšte na kontakt@nanaabackpack.sk alebo na môj Instagram.

Príspevok Nepoznaný trek v Ladahku – z Tar do Hipti je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Hlavným mestom tejto budhistickej oblasti je Leh, ktorý leží v nadmorskej výške 3500 m. n. m. Mesto sa svojou atmosférou podobá skôr na neďaleký Tibet, s ktorým zdieľa svoje hranice, ako na Indiu. Možno aj to je dôvod, prečo priťahuje turistov, ale aj expatov, ktorí prišli na pár dní a ostali mesiace.

Leh a celý Ladakh má vysokohorskú atmosféru, kde sa budhistické mantry miešajú so zvolávaním mešity k modlitbe. Kým Leh ponúka útočisko v podobe lacných hostelov a príjemných kaviarní, hlbšie v Ladakhu čaká ticho hôr a niekoľkodňové treky. Na svoje si prídu hlavne horskí entuziasti, no určite si tu nájdu kúsok raja aj tí, ktorých nevzrušujú dňové prechody.

V článku prinášam kopec praktických tipov, čo vidieť v Leh-u v oblasti Ladakh, ktoré miesta navštíviť a ako spraviť zo svojho výletu pod indickými Himalájami nezabudnuteľný zážitok.

Ako sa dostať do Leh (Ladakh)

Leh, hlavné mesto oblasti Ladakh leží vo vzdialenom kúte Indie. Dostať sa sem môže byť výzva a v zimných mesiacoch je Ladakh takmer odrezaný od zvyšku sveta. Je niekoľko spôsobov, ako navštíviť mesto obklopené Himalájami. Treba si len zrátať čas, budget, sily a trpezlivosť.

Letecky

Najjednoduchšia dostupná možnosť. Z Delhi vám let potrvá plus mínus hodinu a zaplatíte pár eur. Konkrétnejšie okolo 30. Ak budete hľadať lety z iných častí Indie, pochopiteľne zaplatíte viac a čaká vás prestup v Delhi.

Autobus

Doprava po zemi sa oplatí iba v prípade, že prichádzate z neďalekého mesta (rozumej do 500 km). Kým z/do Srinagaru odchádzajú autobusy denne a stoja asi 10€, z/do Manali v štáte Himachal Pradesh budete musieť riešiť spoje o niečo detailnejšie.

Podľa niektorých zdrojov odchádzajú do Manali autobusy aspoň v letných mesiacoch. Keď sme riešili prepravu my, žiadny oficiálny autobus nechodil a museli sme odvoz riešiť cez „cestovné kancelárie“ a tzv. shared taxi.

Shared taxi

Shared taxi, čiže zdieľané taxíky sú jedna z mála možností, ako sa prepraviť z/do mesta Manali. Niekedy ide o 5 až 7 miestne auto, ktoré zdieľate s ďalšími turistami, inokedy o mikrobus s cca. 16 pasažiermi. Najčastejšie autá odchádzajú z Leh-u medzi 6 – 7 večer a v Manali sú ráno o 8. Zaplatíte asi 30€ na osobu.

TIP: Skúste obísť cestovné kancelárie, ktoré sprostredkujú shared taxi do Manali a choďte sa opýtať priamo na autobusovú stanicu priamo nad pumpou vyznačenou v mape. Nesľubujem nič, no je dosť možné, že ušetríte na poplatku, ktorý si účtuje kancelária.

Kedy navštíviť Leh (Ladakh)

Ladakh je od novembra do mája takmer odrezaný od vonkajšieho sveta. Aj počas leta môže byť obtiažne prekonať najvyššie priesmyky na svete, oficiálne otvorené cca. do polovice októbra. Od novembra začínajú teploty klesať a v zime dosahujú aj -15 stupňov.

Letná sezóna

Čas od apríla do júna je jedno z najlepších období, kedy navštíviť Leh a Ladakh. Teploty sa pohybujú okolo 20 stupňov, no záleží na tom, kde sa nachádzate.

Monzúny

Obdobie dažďov oficiálne trvá od júla do augusta. Teploty sú síce vyššie, no rovnako aj predpoklady zrážok. S klimatickými zmenami sa mení aj tento aspekt a je možné, že budete mať šťastie na pekné počasie.

Zima, resp. jeseň

September a október prinášajú stále teplé a väčšinou slnečné dni. Stabilné počasie mnohí využívajú na turistiku v okolí. My sme v Lehu boli na začiatku septembra a teploty pripomínali naše slovenské babie leto.

Kde ostať v Leh (Ladakh)

Pre budget cestovateľov ponúka Leh široké možnosti dostupného ubytovania s dušou pár metrov od centra. My sme ostali v LeHostel, hoci sme pôvodne mali vyhliadnutý Rainbow Hostelier. Na Bookingu si určite nájdete ten svoj.

Čo vidieť v Leh (Ladakh) a jeho okolí

Leh si zamilujete, som si istá. Či už centrum mesta s tibetskými modlitebnými vlajočkami alebo širšie okolie a pohľady na Himaláje. Tu prinášam inšpirácie, čo vidieť v Leh-u a jeho okolí:

1. Mesto Leh a markety

Mesto je malé a hlavné centrum tvorí len niekoľko uličiek. Rýchlo sa v ňom naučíte orientovať, vďaka čomu sa hneď budete cítiť ako doma. Urobte si v batohu miesto na lacné suveníry a na trhoch nezabudnite zjednávať. Niektorí predajcovia prestrelia aj o polovicu ceny.

2. Kaviareň Bodhi terrace

Toto miesto sem pridávam najmä pre tých, ktorí sa cítia dobre v spoločnosti iných (nielen) európskych cestovateľov. Kumulujú sa tu turisti z celého sveta a vytvárajú komunitu neobyčajných ľudí. Možno tu aj vás, tak ako nás, náhodne osloví nejaký chalan a vy v ten večer skončíte na ecsatic tanci a získate kamošov, s ktorými podniknete ďalšie výlety.

Okrem toho, Bohdi terrace je kaviareň s krásnym výhľadom na Leh a dobrým vegan jedlom. Zaplatíte možno o trochu viac ako sú indické štandardy, no dobrá voľba, ak si váš žalúdok potrebuje oddýchnuť od pikantnej Indie.

3. Okolie mesta Leh

Opustite centrum a objavte pamiatky v blízkom okolí. Leh Palace či Shanti Stupa patria medzi najkrajšie pamiatky v okolí mesta.

TIP: Krátke predstavenie Ladakhu nájdete aj v reele na mojom Instagrame.

4. Nubra valley

Presuňme sa ďalej z mesta. Nubra valley je jedno z najnavštevovanejších miest, ktoré má Ladakh na svojom zozname. A aj toto je jeden z dôvodov, prečo sme toto miesto vynechali. To ale neznamená, že tak musíte urobiť aj vy. Od mnohých sme počuli, že je to miesto, ktoré skutočne stojí za návštevu.

Pred cestou treba brať do úvahy, že tento výlet nebude lacný a strávite veľa času v aute. Informujte sa detailnejšie o programe a cenách v niektorej zo spoločností v centre, ktorá sprostredkováva výlety po okolí.

Potrebujete permit.

5. Jazero Pangong Tso

Pangong Tso sa rovnako ako Nubra zaraďuje na popredné priečky toho, čo vidieť v Leh-u. A rovnako ako Nubra, denne je zaplavené turistami, ktorí trávia hodiny v aute, aby sa sem mohli pozrieť. Kancelárie často tieto dve miesta spájajú do jedného výletu a vy tak môžete absolvovať výlet Nubra + Pangong Tso za 3 dni/2 noci za 240€ za auto, pričom táto suma sa rozráta medzi počet pasažierov, ktorí zdieľajú auto (väčšinou 5 ľudí).

Potrebujete permit.

6. Z dediny Tar do dediny Hipti

My sme Nubru a Pangong Tso vymenili za tento zážitok. Odporučil nám ho kamarát Nitay, ktorého sme spoznali v Bodhi terrace a ja dodnes ďakujem, že sme sa takto rozhodli. Vymenili sme totiž preplnenú Nubru sa ľudoprázdne Himaláje.

Na tento výlet si rezervujte minimálne dva dni. Zážitok v homestay-i v odľahlej dedinke a turistiku s prechodom cez 4135 metrov vysoké sedlo Hipti La si budete pamätať ako jeden z najkrajších zážitkov, ktoré vám Ladakh priniesol.

Všetko, čo potrebujete vedieť o tomto treku nájdete v mojom článku Nepoznaný trek v Ladakhu – z Tar do Hipti.

7. Priesmyk Khardung-la Pass

Jeden z najvyššie položených priesmykov sveta. Určite cez neho pôjdete, ak sa rozhodnete pre výlet do Nubry. No určite stojí za to požičať si motorku/skúter a vychutnať si nielen priesmyk, ale aj celú cestu na dvoch kolesách.

8. Shey monastery

Iba 15 kilometrov od Leh-u sa nachádza dedinka Shey, kedysi hlavné mesto Ladakhu v lete. História miestneho kláštora siaha až do 17. storočia a v tom čase kláštor slúžil aj ako kráľovský palác. Ukrýva v sebe veľa množstvo dôležitých a posvätných relikvií, ale aj sochu Buddhovho Maitreyu.

Maitreya je považovaný za budúceho Buddhovho inkarnovaného učiteľa. Je jedným z najvýznamnejších buddhistických učiteľov a jeho meno v sanskrte znamená „Láska“ alebo „Milosrdenstvo“. Tým, že ide o Buddhovu inkarnáciu, Maitreya je spojený s budúcnosťou a predstavuje nádej na novú éru spravodlivosti a harmónie.

Vstup je 30 rupií.

9. Thiksey monastery

4 kilometre za Shey monastery stojí ďalší dôležitý budhistický kláštor. Thiksey Monastery je dodnes dôležitým centrom buddhistickej duchovnej praxe a vzdelávania. Mnísi v kláštore sa venujú meditácii, modlitbám a štúdiu buddhistických učení. Kláštor hrá dôležitú úlohu pri zachovaní a šírení tibetskych buddhistických tradícií.

Vstup je 30 rupií.

10. Stakna monastery

Stakna monastery leží v údolí rieky Indus. V doslovnom preklade dostal kláštor názov „tigrí nos“, pretože leží na skale, ktorá sa naň údajne podobá. Možné to je, no my sme si na prvý pohľad nevšimli. Rovnako ako v ďalších kláštoroch v okolí, aj tu stále žijú mnísi, ktorí svoj život zasvätili štúdiu budhizmu a svätých textov.

11. Hemis monastery

Jeden z najdôležitejších, najbohatších a vôbec najstarších kláštorov v Ladakhu. Od Leh-u je vzdialený vzdialený 45 kilometrov a ukrýva sa medzi skalnatými horami. Už cesta k nemu je mystická a sprevádzajú ju stúpy popri ceste. Súčasťou kláštora je aj múzeum zobrazujúce históriu buddhismu, ako aj samotného Ladakhu.

Vstup je 100 rupií.

12. Thukpa a momos

Nechajme kláštory kláštormi a poďme k jedlu. Blízkosť Tibetu neovplyvňuje len atmosféru mesta, ale aj miestnu kuchyňu. V mnohých reštauráciách preto nájdete v menu nielen indické klasiky, ale aj tibetské špeciality.

Medzi najchutnejšie patrí klasická polievka Thupka – zdravá zeleninová bomba s rezancami, a momos – na pare robené buchtičky plnené zeleninou. Áno, obe verzie aj s mäsom. Vynikajúce nájdete v Lamayuru restaurant.

13. Jazero Tso Moriri

Menej komerčná verzia jazera Pangong Tso. Odporučil nám ho jeden chalan, ktorého sme stretli v dedinke Tar. Jeho návštevu sme už nestihli, keďže na druhý deň sme opustili Leh smer Manali.

Tso Moriri je jedno z najväčších vysoko položených jazier v Indii, vo výške viac než 4500 m. n. m. Ak by som si mala vybrať, vybrala by som si Tso Moriri namiesto Pangong Tso.

14. Markha trek

Jeden z najpopulárnejších viacdňových trekov v Ladakhu. Za 6 dní vás vezme cez odľahlé dediny, popod vysoké kopce cez hlboké údolia. Napriek svojej dĺžke sa považuje za viac-menej nenáročný, čo je tiež jeden z dôvodov, prečo sa teší veľkej obľube.

15. Z Leh-u do Saboo

Nechcete si zodrať topánky v drsných Himalájskych podmienkach? Aj rekreační turisti si tu prídu na svoje. Jednodňová turistika z Leh-u do neďalekej dedinky Saboo je vhodná pre všetkých. Prejdete cez malé sedlo vo výške 3800 m. n. m. a počas dňa nenastúpate desivé výškové metre. Odporúčam!

Ako cestovať po Ladakhu

Ak sa zaoberáme otázkou, čo vidieť v Leh-u, je na mieste otázka, ako tieto miesta navštíviť. Niektoré z miest sa nachádzajú len niekoľko kilometrov od mesta, iné sú vzdialené hodiny autom. Zhrňme si, aké máte možnosti:

Motorka

Ladakh je rajom motorkárov a ak sem niekto nesmeruje kvôli horám, tak kvôli najvyššie položeným prejazdným priesmykom na svete. Ak máte papiere na tieto stroje, máte vyhraté. Požičanie motorky vám zaručí najlepší možný zážitok za hranicami mojich odporúčaní a rovnako slobodu a nezávislosť pohybu po Ladakhu.

V centre narazíte na množstvo požičovní. Vyrazte smerom na Changspa road. Za jednodňový prenájom zaplatíte od 1100 rupií, teda 12€.

Skúter

Ak nemáte vodičák na motorku, stále môžete skúsiť skúter. Díky ti, Bali, že si ma pred piatimi rokmi naučilo jazdiť na skútri v ázijskej premávke. Ladakh je slabý odvar jazdy v štýle plyn – klaksón a ak ste nikdy na skútri nejazdili, no veríte si, vyskúšajte.

Za prenájom zaplatíte 800 rupií na deň, rovná sa 9€.

Agentúry

Ak nemáte možnosť prepravovať sa nezávisle, potom oslovte jednu z agentúr v meste. Takmer každý deň ponúkajú výlety do okolia, primárne do Nubry a Pangong Tso. Upozorňujem, že výlety nie sú najlacnejšie a v cene je prakticky len preprava na vybrané miesta. Suma sa vždy rozráta na počet pasažierov v aute.

Odporúčam informovať sa vo viacerých agentúrach v meste. Itineráre sa veľmi nelíšia, no ceny či dátumy áno. A nič nedáte za to, keď skúsite zjednať na cene.

Na záver

Leh a Ladakh bolo miesto, ktoré si nás nečakane získalo. Stretli sme krásnu komunitu ľudí a ostali sme dlhšie, ako sme pôvodne plánovali. Kým Leh je rušné mesto, jeho okolie ponúka miesta, ktoré navštívi málo kto. Ostaňte aspoň 4 dni a nasajte atmosféru tohto výnimočného miesta. Verím, že som vám pomohla lepšie sa zorientovať v tom, čo vidieť v Leh-u.

Jammu a Kašmír – nepoznaný sever Indie

Dharavi – jeden z najväčších slumov sveta

Lonavala v Indii – časť sveta, ktorá mi vyrazila dych

Príspevok Čo vidieť v Leh (Ladakh) – perle severnej Indie je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Poďte spolu so mnou spoznať atmosféru nepoznaného severu Indie.

V krátkosti o Jammu a Kašmír

Himalájsky región Kašmír je pomerne veľké územie. Oficiálne patrí Indii, je dôležité poznamenať, že časť územia spravuje aj Pakistan a časť Čína. Na indickom území Kašmíru žije takmer 10 miliónov obyvateľov a ďalších 4,5 milióna ľudí na území spravovanom Pakistanom. Potom je tu ešte ďalších 1,8 milióna, ktorí žijú na autonómnom území Gilgit-Baltistan, ktoré Pakistan vytvoril zo severného Kašmíru a dvoch malých kniežatských štátov Hunza a Nagar.

Jammu a Kašmír je extrémne rôznorodá časť Indie a často budete zabúdať, v akej krajine vlastne ste. Kým India je majoritne hinduistická krajina, oblasti v okolí mesta Srinagar (čítaj Šrinagar) sú primárne moslimské a charakterom sa podobajú skôr na susedný Pakistan či Afganistan. Indiu najviac pripomína hinduistické mesto Jammu.

Najznámejšia a turistami najviac navštevovaná oblasť sa nazýva Ladakh. Tentokrát nie hindu ani moslimský región, ale silne budhistický. Ladakh susedí s Nepálom a ostáva takmer nepoznačený vojnami z okolia Srinagaru. Hlavným mestom tejto oblasti je Leh, ktorý leží v objatí Himaláj a smerujú sem milovníci turistiky z celého sveta. Magickým ho tvorí okrem Himaláj aj budhistická atmosféra a tibetské vlajočky, ktoré zdobia celé mesto.

Ako vznikol vojenský konflikt v Jammu a Kašmíre

V roku 1947 získala India aj Pakistan nezávislosť a britské koloniálne jednotky odplávali do Spojeného kráľovstva. Vtedajší maharádža bol hinduistickou hlavou väčšinového moslimského štátu. Kým sa mal finálne rozhodnúť nad oficiálnym štatútom Kašmíru, podpísal sa pod zahraničnú a obrannú politiku Indie.

Ešte v tom istom roku pakistanskí domorodci napadli Kašmír, podnietení správami o útokoch na moslimov. Maharádža požiadal o indickú vojenskú pomoc. Indické jednotky vtrhli na územie, pričom Čína okupovala východné časti štátu. V rokoch 1947 – 8 vypukla prvá vojna o územie Kašmíru.

Druhá kašmírska vojna

Po skončení prvej vojny obsadila dve tretiny územia India a poslednú tretinu Pakistan. Bolo dohodnuté prímerie vznikla tzv. Línia kontroly, čo je de facto hranica medzi indickým a pakistanským územím. Prímerie netrvalo dlho a Pakistan opäť napadol Indiu. A tak začala druhá vojna o Kašmír. Písal sa rok 1965.

Druhá vojna trvala iba 17 týždňov, no vyžiadala si tisíce obetí na oboch stranách a bola svedkom najväčšieho súboja obrnených vozidiel a najväčšej tankovej bitky od druhej svetovej vojny. Konflikt opäť skončil prímerím, no nepokoje pokračovali.

Kým hindu a budhistická časť Jammu a Kašmíru nemala problém s pravidlami Indie, na moslimskej strane vzrastali nepokoje. Začali sa objavovať ozbrojené rebélie, na čo indická armáda odpovedala brutálnou silou, čo ešte viac rozhnevalo údolie Kašmíru.

Rok 1990 a ďalej

V tomto roku bolo územie plné bojovníkov za slobodu. Niektorí z nich pochádzali z Kašmíru, no väčšina z Pakistanu a Afganistanu, ktorí sa snažili zaistiť pro-pakistanskú propagandu. Súčasťou boli masakre a bombové útoky, ale aj nevysvetlené zmiznutia viac než 4000 ľudí.

Situáciu ešte viac začali zhoršovať nukleárne testy na oboch stranách v roku 1998 a situácia bola na spadnutie. Ešte v roku 2000 mnohí predpovedali ďalšiu vojnu a územie Jammu a Kašmír bolo považované za jedno z najnebezpečnejších na svete. Nestabilná situácia pokračovala až do roku 2006. Vyskytovali sa útoky na militantov, ale aj civilistov a indických turistov. V uliciach sa ozývali strelné zbrane aj granáty.

Nádej na mier v podobe zemetrasenia

8. októbra 2005 postihlo údolie Kašmíru ničivé zemetrasenie, ktoré pripravilo o život tisícky ľudí a pochovalo celé dediny. Zemetrasenie s magnitúdou 7,6 Richterovej stupnice vzalo život 80 000 ľudom a 2,5 milióna ostalo bez domova. Až táto prírodná katastrofa prinútila obe strany zabudnúť na konflikt a spolupracovať.

Otvorila sa Línia kontroly a obe strany vyvíjali úsilie na záchranu tých, čo prežili. Do akcie sa zapojila aj Británia a U.S.A. V mnohých vzplanuli nádeje v podobe definitívneho uzavretia mieru a ukončenia desiatok rokov krvavých konfliktov. No kým sa roztopil sneh okolo utečeneckých táborov, Kašmírski militanti nastražili bomby v chrámoch a vlakových staniciach vo Varanasi a Bombaji, a zabili viac než 200 ľudí. Vízia mieru skončila tak rýchlo, ako začala.

Jammu a Kašmír dnes

Štát Jammu a Kašmír nikdy nebol taký bezpečný, akým je dnes. Turisti pomaly začínajú zapĺňať houseboaty na jazere Dal pri Srinagare, no stále sa nájdu aj takí, ktorí majú z regiónu strach. Indická vláda usilovne pracuje na obnove turizmu v tejto oblasti, ktorí nejednému domácemu zarába na chlieb. No nie je to nezištné. V tichosti sa snaží pretvoriť Kašmír na hinduistický, čo je, samozrejme, nezmyselné a nereálne.

Domáci vidia iba jedno východisko z tejto stále pretrvávajúcej situácie, hoci už nie takej kritickej, ako tomu bolo kedysi. Najlepším riešením je podľa nich autonómia Jammu a Kašmíru, mimo nadvlády Indie aj Pakistanu. „You know, as Monaco“, povedal nám náš domáci Ali, u ktorého sme bývali v Srinagare.

Bezpečnosť dnes

Už to bude pomaly 20 rokov od posledných krvavých nepokojov, no stále je dobré zistiť si bezpečnostnú situáciu pred cestou do Jammu a Kašmíru. Vojenské jednotky túto oblasť dodnes neopustili. Na každom druhom kroku postávajú ozbrojení vojaci, na rohoch ulíc strážia obrnené zákopy a ploty tvoria ostnaté drôty. Pre domáci zvyk, no v nás tento pohľad vzbudzoval rešpekt. Akoby to bolo niečo, čoho sa treba báť, s čím treba bojovať.

Návšteva okolia mesta Srinagar a údolia Kašmír je dnes viac-menej bezpečná. Oblasť je pretkaná turistickými chodníkmi, no rozhodne sa neodporúča zísť mimo nich aby približovať sa k hraniciam. Z bezpečnostných dôvod by ste sa mali vyhnúť aj rušným miestam ako chrámy počas modlitieb či hinduistické púte. Takéto miesta sa teoreticky môžu stať terčom útokov.

My sme navštívili mesto Srinagar a jeho okolie. Príjemné miesto s príjemnými ľuďmi, kde sa oplatí zablúdiť, ak sa chystáte objavovať indické Himaláje.

Welcome to India

Lonavala v Indii – časť sveta, ktorá mi vyrazila dych

Čo vidieť v Bombaji a aká je tu bezpečnosť

Čo vidieť v Leh (Ladakh) – perla severnej Indie

Príspevok Jammu a Kašmír – nepoznaný sever Indie je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.