Náš sri lanský príbeh sa začal písať ešte v Indii. Strávili sme tam skoro 3 mesiace a napriek tomu, že sme mali ročné víza, po 90. dňoch sme museli urobiť tzv. visa run – opustiť krajinu hoci aj na jeden deň, aby sme sa potom mohli vrátiť. Možností na „únik“ sme mali niekoľko. Predsa len, pôvodne sme zamýšľali cestovať po juhovýchodnej Ázii a toto bola dobrá príležitosť konečne sadnúť na lietadlo tým smerom.
Keď sa na to pozerám spätne, ani neviem ako nám padla do oka Sri Lanka. Lacné letenky, čo by kameňom dohodil z Indie a po divočine v najľudnatejšej krajine sveta sme potrebovali oddych. Bolo to jasné – smerujeme na exotický ostrov, piť kokosy na pláži.
Obsah článku
Snívame
O dobrovoľníctve sme snívali už na ceste po Južnej Amerike. Niekde sa na pár dní udomácniť, pomáhať v hosteli za ubytovanie a jedlo, popritom podnikať výlety do okolia. Spoznať ľudí, vytvoriť si hlbšie väzby ako len na jeden-dva dni, poznať uličky, ktorými večer kráčaš „domov“. Tým, že cestujeme dlho a pomaly, nikde sa neponáhľame a môžeme si dovoliť ostať na nejakom mieste dlhšie. Povedali sme si, že teraz je ten správny čas zažiť niečo podobné. Zažiť dobrovoľníctvo na Sri Lanke.
Workaway
Najznámejšia platforma na hľadanie dobrovoľníctva je Workaway. Poznám ju už roky a roky si prezerám lákavé ponuky po celom svete. Najintenzívnejšie som brázdila na Workaway počas mojej full-time práce, zavretá v medzi stenami bielej kancelárie.
O dobrovoľníctvo na Workaway môžete požiadať až vtedy, keď zaplatíte ročné členské, čo som nikdy neurobila. Až doteraz. Veľmi sme o tom s Nikou nepremýšľali a bez väčšieho plánovania sme zaplatili 79 dolárov pre dve osoby za ročné členské. Pri všetkých ponukách sa odrazu objavilo to čarovné tlačidlo APPLY.
Posielanie žiadostí
Niekoľko žiadostí na dobrovoľníctvo sme poslali aj do indických hostelov. Na konci nášho indického výletu ostávali v hre ešte Agra a Varanasi. Veľmi rýchlo sme pochopili, že nájsť ponuku, ktorá by sa nám páčila a zároveň by mal niekto záujem o nás, nebude také jednoduché, ako sme si naivne mysleli. Z niekoľkých žiadostí o dobrovoľníctvo v Indii nám neodpísal nikto. Nikto. Nula ľudí. Spätne to pripisujem jednoducho tomu, že India. Oni tam majú vlastný svet.
Začali sme teda riešiť Sri Lanku. Prešli sme každú jednu ponuku, ktorá zahŕňala prácu v hosteli na pláži. Bolo ich vyše 100. Vyselektovali sme asi 30, ktoré hľadali to, čo sme my ponúkali – správu sociálnych sietí a tvorbu obsahu, učenie jogy a pomoc s chodom hotela. Následne sme napísali personalizovanú žiadosť na každú z vybraných ponúk a skutočne sme si dávali záležať na tom, aby to nebolo len bezduché copy-paste.
Z 30 podaných žiadostí odpísali asi 3, pritom len jedna odpoveď vyzerala potenciálne reálne. Dohodli sme si call s majiteľom hotela na južnom pobreží Sri Lanky. Stručne nám predstavil, čo od nás očakáva. Oficiálne by sme mali pracovať 5 hodín denne, 5 dní v týždni, výmenou za ubytovanie a obedy.
„OK, to by išlo,“ naznačujeme si s Nikou počas telefonátu. Opýtali sme sa, na ako dlho by si predstavoval náš pobyt u nich.
„Minimálne na mesiac, potom uvidíme“, odpovedal Manu.
Odpoveď nás trochu zaskočila. Pôvodne sme plánovali zobrať mesačné víza, dva týždne dobrovoľníčiť a dva týždne cestovať po ostrove. Manu nás ubezpečil, že predĺžiť si víza sa dájú jednoducho aj online na ďalšie 2 mesiace, čo pre nás otvorilo dvere ďalším možnostiam. A tak sme si virtuálne podali ruky a odsúhlasili termín nášho príchodu.
15. novembra 2023 začína naše dobrovoľníctvo na Sri Lanke, v hoteli Voulez-Vous v dedinke Dikwella.
Začiatky dobrovoľníctva na Sri Lanke
Začali sme zvoľna. Prvé dni sme venovali zoznamovaniu sa s dvomi francúzskymi majiteľmi hotela (Manu a Tibo) a s dvomi ďalšími dobrovoľníkmi (Nico a Oona). Pozorovali sme chod a atmosféru hotela, spoznávali okolie. Po pár dňoch sme vytlačili prvé plagáty s oznamom, že každé ráno sa vo Voulez-Vous precvičuje joga a rozniesli ich po okolí.
Keďže hlavná sezóna bola len na začiatku, roboty nebolo nad hlavu. Popri práci pre hotel a, samozrejme, pre našich klientov, sme si našli každý deň čas na aktivity v okolí. Prepadli sme surfovaniu na dokonalej pláži 20 minút od nášho hotela. Iné dni sme len vyšli na pláž, opaľovali sa a surfovali. A iné dni len pracovali. Popri tom sme sa pomaly začali zaúčať na prácu na recepcii a zvykať si dni v našom novom domove.
Denná rutina
S postupom času sme si vytvorili dennú rutinu. Vstávame prirodzene pomerne skoro, takže sme každé ráno hore už okolo 7mej. O 9 začína joga, ktorú striedavo vedieme ja alebo Nika. Z tejto skúsenosti nášho dobrovoľníctva na Sri Lanke máme najväčšiu radosť. Len nedávno sme dokončili náš 200-hodinový jogový kurz v Indii a o mesiac neskôr už zbierame skúsenosti s hŕstkou hotelových hostí.
Keď nerobíme jogu, ráno o 8mej pomáhame na recepcii. Tú má väčšinu dní pod palcom Anju, naša rovesníčka zo Sri Lanky. Cez víkendy chodí do školy do Colomba a ranné kávy tak robíme my. Po vlne káv, čajov a raňajok si otvoríme notebooky a pracovné mejly. Za nimi sedíme až kým Devi, naša hotelová kuchárka, pre nás nepripraví obed. Všetci si spoločne sadneme za stôl.
Po obede väčšinou pokračujeme v práci až do poobedia. O 4tej nahodíme plavky a ideme na vedľajšiu pláž Hiriketiya surfovať. Niekedy zase hráme s hosťami hotela beach volleyball. Keď sa nám nechce, tak sa iba prejdeme po našej domácej Dikwella beach, sadneme sme na ovocný džús a pozorujeme západy slnka. Debatíme o našich dňoch, životoch a ďalších plánoch.
Čas ísť
Možno ste si všimli, že posledné odseky píšem v prítomnom čase. To preto, lebo tento článok vzniká v co-workingu vo Voulez-Vous. Ešte sme neodišli, ešte sme tu, no po mesiaci a pol nášho dobrovoľníctva na Sri Lanke sa v nás začala opäť ozývať cestovateľská duša. Nastal čas zdvihnúť kotvy, opäť spoznávať a cestovať. Čas nášho odchodu sme si stanovili na 9. januára 2024, necelé dva mesiace po tom, ako sme prišli.
Čakajú nás ďalšie dva týždne na mieste, ktoré nám prirástlo k srdcu. Už teraz viem, že lúčenie bude ťažké. Len čo si ho predstavím, zaštípu ma oči a vnútri cítim vďaku. Za túto príležitosť, za ľudí, ktorých príbehy som si mohla vypočuť, za toto miesto, ktoré pre mňa navždy ostane najkrajším na Sri Lanke.
Náš odchod vo mne vyvoláva ambivalentné pocity – bude mi smutno, no zároveň sa teším na ďalšiu kapitolu. Nové miesta, nových ľudí, nové zážitky, nové slzy v očiach od dojatia a o malý krôčik bližšie k návratu na Slovensko.
Mirissa – zastávka na južnom pobreží Sri Lanky
Čo robiť v meste Colombo na Sri Lanke
Dovolenka na Sri Lanke: 21-dňový itinerár
