Nika bola v Cappadocii pred 6 rokmi so sestrou. Bývali v hosteli so super majiteľom, no nepamätala si jeho názov a nemohli sme ho nájsť na Bookingu. Jeho majiteľ bol Denis. Teraz, o pár rokov neskôr, ho náhodne stretla na ulici pred potravinami. Zo stretnutia bol dojatý a ako sa na tureckú pohostinnosť patrí, pozval nás na večeru. A na druhý deň na raňajky. A o rok máme prísť zas, nájde nám miesto ako dobrovoľníčkam u neho v hoteli.

Na druhý deň sme sa stretli o 7 večer v jeho hoteli. Odkedy tu bola Nika naposledy, otvoril ešte 2 ďalšie hoteli. Biznisu sa v Cappadocii totiž darí dobre. Turistov je každým rokom viac, hoci ich skladba sa mení. Denis je lokálny biznis man a svoju cieľovku ma prečítanú perfektne. Turizmus je totiž biznis a Denis nás počas večera zobral do jeho zákulisia.

TIP: V Turecku sme zažili množstvo krásny stretnutí. O ľudoch a zábavných tureckých situáciách vám porozprávam v článku Ako na*rať Turka a prečo je stopovanie v Turecku utrpením.

Korona síce miestne podniky potrápila, no kríza už je dávno zažehnaná. Podľa jeho slov sú v Göreme dnes už všetci bohatí. Turistov tu chodí stále viac, aj keď ceny každým rokom rastú. Dopyt a požiadavky sa však menia.

Málokto sa zaujíma o miestnu históriu a súvislosti, málokto chodí pešo. Dnes všetkým ide hlavne o pekné fotky a pohodlie. Preto v ponuke turistických agentúr pribudli ponuky profi fotiek na púšti s divokými koňmi v pozadí či v historických autách premávajúcich sa po meste. Dôležité je mať pekné fotky. Turisti len nastúpia do autobusu, vystúpia kde ich vysadia, urobia pár záberov a odídu. Kým jeden autobus odíde, druhý parkuje a tretí čaká v zápche.

Nemuseli sme sa stretnúť s Denisom, aby sme si to všimli. Rozhovor s ním ma však definitívne inšpiroval napísať článok Cappadocia inak ako všetci ostatní. Ukázať vám cestu, ako Cappadociu navštíviť inak, ako to robia davy, ktoré každé ráno naženú do klimatizovaného autobusu. Je možné, že sa viac unavíte a možno uvidíte menej. No verte mi, tie doliny a skalné útvary sú aj tak všetky rovnaké. Nemusíte vidieť všetky, ale môžete ich vidieť inak. Ak chcete navštíviť Cappadociu alternatívne, narazili ste na dobrý článok.

Ako sa dostať do Cappadocie

Cappadocia patrí medzi najznámejšie miesta v Turecku. Treba uznať, že právom. Skalné útvary a mestečká ako Göreme či Uçhicar sú nádherné a to najmä po zotmení, keď terasy barov a reštaurácií a siluety skál osvetľujú slabé svetielka. Výnimočné miesto, ktoré mi na prvý moment pripomenulo arménske mesto Goris a Valle de la Luna v bolívijskom La Paz.

Autobusom

Cestovanie po Turecku na vlastnú päsť uľahčuje Flix bus. V Turecku ho odkúpila lokálna spoločnosť Kamil Koç, no lístky si stále pohodlne kúpite na stránke Flix busu. Z najznámejších zastávok ako Antalya, Istanbul či Ankara idú priame autobusové spojenia a online lístok funguje bez problémov.

TIP: Začínate cestu po Turecku najskôr v Istanbule? Mám pre vás tipy na 13 cool vecí, čo nezmeškať v Istanbule.

Autobusy sú čisté a pohodlné, pričom na dlhých linkách jazdí so šoférom aj steward, ktorý počas jazdy rozdáva vodu, sladené nápoje a malé snacky v cene lístka.

Letecky

Ak máte na Turecko len pár dni a Cappadociu nechcete vynechať, čas vám ušetrí letecké spojenie. Iba 75 kilometrov od Göreme sa nachádza letisko Kayseri (ASR), odkiaľ sa za hodinu dostanete do srdca Cappadocie. Ďalšie letisko sa nachádza aj v meste Nevsehir (NAV).

Z Istanbulu a Antalye lieta do Cappadocie priame letecké spojenie a ceny začínajú na 50€.

Kde sa ubytovať v Cappadocii

Cappadocia nie je mesto, ale región Turecka. Väčšina turistov sa ubytuje v mestách Göreme a Uçhicar, ktoré majú najlepšiu polohu na spoznávanie okolia a zároveň najväčšie zázemie s turistickým servisom – reštaurácie, ubytovanie, zájazdy atď.

My sme sa na 3 noci zložili v Göreme hostel. Novootvorený hostel s vynikajúcou polohou a veľkým potenciálom, na ktorom však majitelia musia ešte zapracovať. Ak ste batôžkari a snažíte sa cestovať s čo najmenším rozpočtom, určite odporúčam. Ďalší lowcost hostel v okolí je Göreme Cave hostel.

V Cappadocii a celom Turecku vo všeobecnosti nie je ubytovanie lacné. Alebo som len rozmaznaná cenami juhovýchodnej Ázie, neviem. Turecko takisto nie je krajina backpackerov, takže hostelov je tu málo a väčšinu ponúk tvoria hoteli. Ak hľadáte luxus, ten v Göreme nájdete skôr ako skromné ubytovanie sa ľudské ceny. Nájdite si to svoje na Bookingu.

Cappadocia s organizovanými výletom

V uliciach Göreme na každom rohu natrafíte na agentúry poskytujúce výlety do okolia. Red tour, Green tour, doliny na koňoch či dokonca prehliadka údolí formou safari na jeepoch. Východ a západ slnka na štvorkolkách (ATV tours). Máte z čoho vyberať, no všade ponúkajú to isté. Podobné výlety si zarezervujete dokonca aj na autobusovej stanici.

Ak si nechcete nechať rezerváciu výletu na poslednú chvíľu, využite ponuku na stránke Get Your Guide. Na webe si zvolíte len čas a počet osôb. Ceny sú porovnateľné s cenami priamo v Göreme, prípadne o niečo lacnejšie. Ak máte viac času, urobte si prieskum v meste, porovnajte ho s cenami na nete a vyberte možnosť, ktorá vám najviac vyhovuje. Všetko stačí rezervovať deň vopred.

Čo robiť v Cappadocii alebo Cappadocia inak ako všetci ostatní

Cappadocia vás bez problémov zamestná na niekoľko dní. Ostaňte aspoň 2 a prejdite časť z toho, čo sa v regióne nachádza. Väčšina turistov spoznáva okolie pomocou organizovaných túr, ktoré vás počas celodenného výletu zoberú na najnavštevovanejšie miesta v okolí. Ak chcete Cappadociu prebádať inak ako turisti za oknami vanov, prinášam vám niekoľko tipov, ako to môžete urobiť. Nám sa tam na väčšine miest podarilo vyhnúť ľuďom a často sme boli úplne samé.

1. Pidgeon valley

Pidgeon valley, teda Údolie holubov, je 6 kilometrov dlhá dolina, ktorá vedie z bodu A do bodu B. Po holuboch nie je pomenovaná náhodou. Vtáky si stavajú hniezda v dierach skalných útvarov a ich pobyt v regióne hrá od staroveku významnú rolu. Holuby boli v minulosti bežnou súčasťou jedálničkov a ich exkrementy slúžili ako hnojivo pre neúrodnú pôdu. Dnes už nezohrávajú takú dôležitú rolu ako kedysi, no domáci sa stále starajú o to, aby vtáky v skalách našli svoje útočisko.

Východný začiatok trailu cez Pidgeon Valley začína len 10 minút chôdze od centra Göreme. Jeho začiatok vyznačuje tabuľa, na ktorej si môžete o údolí prečítať viac. Potom sa už ponoríte do ticha medzi skalnými útvarmi. Rátajte s tým, že dni v Cappadocii sú dni horúce a treba byť na to pripravený. Dostatok vody, klobúk a okuliare, ale aj opaľovací krém vám pomôžu prežiť prechádzku s čo najmenšími ujmami.

Chodník v Pidgeon valley je dobre vychodený, takže bez problémov môžete vyraziť aj sami. Užitočné je stiahnuť si offline mapy, Maps.me fungovali dobre. Stúpanie údolím nie je strmé, no potrápia niektoré pasáže, kde kráčanie znepríjemňuje šmykľavý štrk a piesok. Buďte opatrní.

Uçhisar a Uçhisar hrad

Ak nechcete prejsť Pidgeon valley celú, tu prinášam príjemnú alternatívu a neokukaný okruh, v ktorom môžete spojiť prechádzku údolím s návštevou hradu v dedinke Uçhisar. Do dedinky dorazíte asi po 2 kilometroch chôdze, kedy sa pred vami začnú vynárať prvé domčeky. Napokon sa objaví aj majestátny hrad, ktorý je vlastne iba obrovská skala s tureckou vlajkou vlajúcou na vrchole.

Hrad Uçhisar je so svojou polohou vo výške 1350 m.n.m. najvyšším bodom v regióne Cappadocia. V minulosti bola pevnosť domovom mnohých etník a kráľovských rodín a poslední obyvatelia boli vysťahovaní len v 50. rokoch 20. storočia. Dnes je hrad zapísaný na zozname UNESCO a navštíviť ho môžete za 250 TL na osobu.

Najzaujímavejší je pohľad z hradu na Cappadociu pod vami. Z hradu budete mať celý región a jeho údolia ako na dlani. My sme sa tu ocitli počas zlatej hodinky pred západom slnka a bol to krásny zážitok.

Z Uçhisar sa do Göreme môžete vrátiť pešo. Ak nechcete ísť znova rovnakou cestou, môžete sa vrátiť popri hlavnej ceste. Nebudete to trvať dlhšie ako hodinku. My sme išli stopom, no chvíľu sme mali problém niekoho zastaviť. Prechádzali okolo len vyblýskané dodávky, ktoré nezastavia len tak. Akoby naschvál, lebo sme si za ich služby nezaplatili.

2. Rocket valley

Ústie údolia Rocket valley je ďalšia ľahko dostupná možnosť z Göreme za cca. 15 minút pešo. Skalné útvary sú podobné tým v Love valley – niekomu pripomínajú rakety, niekomu hríby a no a niekomu… Aj prechádzka cez Rocket valley vedie z bodu A do bodu B, no tentokrát vás chodník vypľuje pri Open Air Museum.

Open Air múzeum v Cappadocii

Ďalšia významná pamiatka Cappadocie zapísaná v UNESCO. Návšteva múzea ponúka pohľad do kláštorného života, ktorý v Cappadocii prekvital v 4. až 13. storočí. Skalné útvary po stáročia poskytovali zázemie mníchom, ktorí tu žili asketický život. Hoci žili viac-menej nezávisle, boli dôležitou súčasťou vtedajšej spoločnosti. Cappadocia sa tak na istý čas stala centrom náboženského a duchovného života. Kostoly a zachované fresky sú toho dôkazom.

Na miesto sa pozriete za 25€ a vnútri je zakázané fotiť.

3. Red valley

Pre mňa osobne najkrajšie údolie v okolí Göreme. Do červena sfarbené skaly, ktorých krásu dokáže čarovne zvýrazniť vychádzajúce či zapadajúce slnko. Červené údolie patrí medzi najnavštevovanejšie v Cappadocii a davom sa najlepšie vyhnete, ak ho navštívite skoro ráno alebo neskôr večer. My sme sa údolím prechádzali už pred 8 ráno, pretože sme neďaleko sledovali ranné divadlo v podaní teplovzdušných balónov.

Red valley je už od Göreme vzdielené o niečo viac, no stále je to blízko. Tu musím podotknúť, že my sme Červené údolie a aj ďalšie, ktoré spomeniem neskôr, navštívili nezávisle na skútri, ktorý sme si prenajali v meste. Ten nám dal neskutočnú slobodu zvoliť si, kam a kedy chceme ísť a zároveň nám umožnil do veľkej miery vyhnúť sa ostatným turistom.

Ak chcete navštíviť región Cappadocia inak ako všetci ostatní, prenajmite si skúter aspoň na 1 deň.

4. Swords valley

Swords valley, alebo turecky Kılıçlar Valley, leží neďaleko Red Valley a môžete ho navštíviť jednou cestou. Skaly by podľa názvu mali pripomínať meče, no ani s veľkou mierou predstavivosti som ich tam nevidela. Naopak, bol to moment, kedy už sme mali za sebou návštevu niekoľkých údolí a postupne sa mi začali zlievať do jednej veľkej masy skál. Tu som si pomaly začala uvedomovať, ako sa jednotlivé údolia na seba podobajú.

My sme do Swords valley prenikli len okrajovo. Hneď na začiatku sme narazili na skalu, ktorá mala vo svojom vnútri vytesané miestnosti a chodby, ktorými sme sa mohli osamote premotať a ostať tak v chládku skál v čase, kedy slnko už začínalo nemilosrdne pražiť.

5. Rose valley

Ak by som mala opísať Rose valley, je to niečo medzi Red valley a Swords valley. Myslím hlavne sfarbením, inak sú tam špicaté skaly ako v každom údolí. Najzaujímavejšou časťou Rose valley je pavučina chodníkov, ktoré ju pretkávajú a vy sa tak môžete stratiť v spleti ružových skál. Mnohé z nich v sebe ukrývajú miestnosti a úzke uličky.

Ak máte chuť na dlhšiu turistiku, je možné prepojiť Red valley a Rose valley a prejsť obe údolia naraz.

6. Love Valley

Malé údolie, ktoré si môžete pozrieť z hora aj z dola. Aj by ste chceli vidieť Love valley z vtáčej perspektívy, choď si do Google Maps napr. Love valley Panoramatic view. Ak sa chcete prejsť údolím pomedzi skaly, vyrazte smerom na Love valley trail.

Love valley sa TEORETICKY dá preskúmať aj na skútri alebo štvorkolke, nakoľko cesta je široká, no prašná. Neskúšali sme.

7. Imagination Valley

Imagination valley nie je ani tak údolie, ako malé chodníčky po skalách pomedzi skalné útvary na pomerne malom priestore. Imagination valley sa nám páčila. Navštívili sme ju ako poslednú a konečne to bolo niečo aspoň trošku iné. Zároveň miesto, kde sa turistom vyhnúť nedá, lebo miesto je ozaj malé. Stratiť sa však môžete, ak zájdete trochu ďalej od parkoviska a vstupu.

8. Ihlara valley

Dolina ako žiadna iná. S organizovanou tour je Ihlara valley súčasťou Green tour a ak ju chcete prejsť na vlastnú päsť, musíte si prenajať auto alebo motorku. Od Göreme je vzdialená až 80 kilometrov, takže v porovnaní s ostatnými údoliami je trochu od ruky.

Na rozdiel od iných skalných údolí v Cappadocii, Ihlara valley je bujná zelená roklina, ktorej jadrom preteká rieka. Kým väčšina dolín je sprístupnených zadarmo, za vstup do Ihlary zaplatíte 15€. Môžete tu urobiť niekoľko okruhov rôznej dĺžky, informujete sa pri vstupe.

9. Let teplovzdušným balónom v Cappadocii

Atrakcia, ktorá Cappadociu preslávila. Iba málokto pri návšteve mesta vynechá let teplovzdušným balónom. Ja patrím do kategórie málokto. Nika ho absolvovala pred rokmi a mňa tento zážitok nejak nenadchol. Ak aj vy ste v mojom tíme, nižšie vám dám tip, ako atmosféru balónov vychutnať aj zo zeme.

Teplovzdušné balóny sa v Cappadocii vznesú k oblohe každé ráno za svitania. Oranžovú oblohu zaplní približne 100 farebných obrovských balónov, ktoré lenivo plávajú na oblohe. Vzlieta sa s východom slnka, takže vstávať budete ešte za tmy. V cene letu je vždy aj pick-up v hoteli a odvoz späť po skončení.

Ceny letov začínajú niekde na 120€ za osobu a vo vzduchu budete hodinu. Podobne ako všetky tours v Cappadocii, aj let teplovzdušným balónom si zarezervujete priamo v Göreme, prípadne vopred online na Get Your Guide.

10. Výhliadky na pozorovanie teplovzdušných balónov

Nie je let teplovzdušným balónom na vašom zozname toho, čo vidieť v Cappadocii? Nevadí, aj tak z nich môžete mať zážitok. Neďaleko od centra Göreme sa nachádza niekoľko výhliadok, z ktorých môžete pozorovať dvíhanie farebných gigantov do vzduchu.

Vyberte sa na tento Sunrise point alebo na View point neďaleko. Za malý poplatok (asi 20 TL) môžete odtiaľto sledovať ranné divadlo. Pri výhliadkach sú aj malé podniky, kde si ráno môžete dať čaj. Príďte najneskôr o 5:30.

Ak si požičiate auto alebo skúter, vyberte sa ďalej od mesta. My sme zašli neďaleko Red valley a sledovali balóny odtiaľto. Zároveň sme boli hneď skoro ráno pri Červenom údolí, takže sme ho mali pre seba a bez turistov. Dávam do pozornosti aj tento vrchol, na ktorý môžete za krátko vyjsť a mať Red valley ako na dlani.

11. Podzemné mestá

Cappadociu môžete spoznať zo zeme, zo vzduchu, ale aj z podzemia. Podzemné mestá boli údajne vybudované ešte vo 8. storočí pred Kristom a v celej Cappadocii je ich približne 200. Podzemné príbytky mali chrániť obyvateľov pred nájazdami cudzincov a umožňovali im žiť v úplnom utajení.

Turecká Cappadocia má niekoľko sprístupnených podzemných miest, pričom najznámejšie sú Derinkuyu a Kaymakli.

12. Trochu iné aktivity v Cappadocii

Cappadocia nie je len o turistike a skalných údoliach. Spoznajte tureckú kultúru počas výroby keramiky, naučte sa viac o tureckej kahve (káve) alebo si vyrobte tradičnú mozaikovú lampu. V uliciach narazíte aj na takéto alternatívy.

Turecko: Cappadocia inak ako všetci ostatní – sumár

Cappadocia a mesto Göreme je už dávno známa turistická destinácia, ktorej popularita každým rokom rastie. Mestá sú plné autobusov a vanov, ktoré prepravujú turistov z miesta na miesto. Ak nechcete Cappadociu zažiť v stáde ostatných turistov, prenajmite si auto alebo skúter a objavujte okolie po vlastnej osi. Je veľa miest, ktoré na vám stačia iba vaše nohy. Privstaňte si a vyrazte skoro ráno. To sú spôsoby, ako zažiť Cappadociu autentickejšie. Verte mi, stojí to za to.

Prenájom skútra

V meste narazíte na niekoľko požičovní. My sme sa pýtali vo viacerých. V jednej sme narazili na prenájom za 50€ na 24 hodín, v ďalšej na 40€. Napokon sme si prenajali skúter v našom hosteli, kde ho hosťom ponúkali za 30€. Môžete skúsiť zjednať na cene, no často sme počuli iba formulku „the price is fixed“.

Prenájom auta

Auto je možnosť, ak ste viacerí alebo nemáte skúsenosť so šoférovaním skútra. Omnoho slobodnejšia a v konečnom dôsledku aj lacnejšia možnosť, ako navštíviť Cappadociu. Za 24 hodín zaplatíte od 60€.

Prenájom bicykla

Áno, aj toto je skvelá možnosť ako objaviť Cappadociu na vlastnú päsť. Najznámejšie údolia ako Red valley, Rose valley či Sword valley sa nachádzajú len pár kilometrov od centra a vy tak môžete vyraziť na bicykli. Viac sa unavíte, no zážitok bude o niečom inom. Ceny začínajú na 15€ za deň.

Na záver

Cappadocia v Turecku je unikátne miesto. Nielen na prvý pohľad, ale aj z historického a kultúrneho aspektu. To už turisti zistili dávno a Cappadocia sa pomaly stáva centrom masového turizmu. Objavujte inak. Nebojte sa vyraziť vlastnými chodníčkami. Je veľa spôsobov, ako objaviť Cappadociu inak ako všetci ostatní. Verím, že som vám v tomto článku niekoľko ukázala. Spoznávajte (sa).

Amasra – neobjavený klenot na pobreží Čierneho mora

8 krokov, ako cestovať na vlastnú päsť

13 cool vecí, čo nezmeškať v Istanbule

Skúsenosti s Pegasus Airlines – recenzia a moje hodnotenie

Ako nasrať Turka a prečo je stopovanie v Turecku utrpenie

Backpackovanie Tureckom, časť 1.

Backpackovanie Tureckom, časť 2.

Príspevok Turecko: Cappadocia inak ako všetci ostatní je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Čo robím, keď necestujem?

Domov sa vždy snažíme vrátiť pred letom. Festivaly, noci pri ohni, v spacáku a v hamaku ma nabíjajú energiou, slobodou a láskou, akú dokážu zhmotniť len kamaráti a ľudia na podobnej vlne. V lete 2024 som stihla zažiť 6 festivalov – niektoré pracovne, niektoré zábavne a prvýkrát ako súčasť programu na festivale Atmosféra. Popri tom ešte týždeň na dodávke v Čechách, 2 rodinné oslavy, predĺžený víkend s kamoškou z jogového kurzu v Indii a pár kúpačiek na Mare. Škoda len, že neostalo viac času na turistiku. Táto letná sezóna bola po dlhom čase prvá, kedy som si neodbalila sváču pri vrcholovom obelisku na Baranci.

Od roku 2022 som súčasťou občianskeho združenia Cestou necestou a spolu s Nikou organizujeme cestovateľské prednášky v niekoľkých slovenských mestách. Za posledných 10 mesiacov sme usporiadali 3 prednáškové šnúry pod hlavičkou Cestou necestou, cestovateľský seriál v kultúrno-komunitnom centre Hory Doly či letnú sériu prednášok pod holým nebom na Stanici Záriečie v Žiline. Sri Lanku sme ukázali aj dôchodcom v Lučenci a vyše 30 kamošov sme spojili hneď po návrate v bratislavskom Matsu. Spolu je to viac než 40 prednášok, počas ktorých sme vás zobrali nielen na našu poslednú cestu po Ázii, ale aj do medzikoronovej Panamy a do Turecka, kde sme si odbehli na 3 týždne v septembri.

Už teraz vieme, že v budúcnom roku usporiadame niekoľko podujatí v rámci Cestou necestou. Na prelome septembra a októbra prinesieme poznanie a zážitky z cesty, ktorá začína už o pár dní vo Vietname. Plán máme na prvé 2 týždne, ktoré tam strávime spolu s mojou mamkou. Potom sú len čisté stránky, ktoré by som rada zapísala Sumatrou, Jávou a občasným surfom. Zvyšok nechávam na život.

Máte aj vy za sebou cestu, o ktorú by ste radi podelili s ostatnými? Zažili ste niečo zaujímavé a pozreli sa na miesta, ktoré by ste chceli zdieľať s ostatnými? Medzi nás do Cestou necestou neustále hľadáme šikovných spíkrov, organizátorov či fundriserov, ktorí by sa radi podieľali na tvorbe cestovateľského festivalu. Ak vás to zaujalo, prečítajte si viac na webe a buďte aj vy súčasťou Cestou necestou.

Bez práce nie sú koláče

Posledné roky cestujem ako digitálna nomádka, čo znamená, že mám so sebou v batohu vždy aj notebook a pracujem počas cesty. Už štvrtý rok som na voľnej nohe a platím živnostenské odvody. Venujem sa online marketingu a spravujem niekoľko klientských účtov na sociálnych sieťach. Na cestách dodržujem dokonalý work-life balans a prácu vyvažujem spoznávaním, no doma po dlhšom čase strácam nastavenú rovnováhu. Tým, že mám akosi viac voľného času, mám tendenciu zapĺňať ho prácou, lebo veď „čo budem“.

Tak som si na záver tohto roka prešla celkom rušným a napätým obdobím, kedy ručnú brzdu zatiahli až Vianoce. Spätne som za túto skúsenosť vďačná, lebo mi priniesla nové výzvy, míľové pracovné posuny, možnosť pracovať na hodnotných projektoch a jasné zvedomenie si toho, kde sú moje hranice.

Opäť balím backpack

Čas na Slovensku bol skvelý, avšak posledné mesiace sa absencia cestovania ozývala stále silnejšie. Čoraz častejšie som mala otvorené okná s lacnými letenkami a vymýšľala, kde by sa dalo vypadnúť hoci len na pár dní. Vždy som ich zavrela s tým, že popri všetkých aktivitách, ktoré máme, to nie je rozumné riešenie. Takže som iba odrátavala týždne a dni do 10. februára.

Posledný týždeň pred odletom som si postupne odfajkávala všetko, čo som si spísala na odchodový „to do list“. Uzavrela pracovné povinnosti, obnovila si medzinárodný vodičák, kúpila vnútroštátne letenky aj ubytovanie na prvých pár dní, zvesila vianočný stromček, podala daňové a našla šoféra, ktorý nás na 16 hod. prestupe v Pekingu vezme na Veľký čínsky múr.

Veci mám už niekoľko dní zbalené v komíniku na poličke a nabíjam baterky do foťáku, ktorý mi už tiež chýbal. Snáď nikdy som nebola na cestu lepšie pripravená. Aj to mi potvrdzuje, že som doma už dlho. Aj keď tento kút sveta poznám, nie som o nič menej vzrušená z prichádzajúceho dobrodružstva. Juhovýchodná Ázia mi je známa a do Vietnamu aj Indonézie sa pozriem už druhýkrát. Niektoré miesta uvidím prvý raz, na iné sa možno po rokoch vrátim znova. O tom, aké to bude, vám určite napíšem článok.

Aj keď si batoh na pár mesiacov balím už niekoľký krát, vždy je to krok do neznáma. Ani s cestovateľskými skúsenosťami ma neopúšťa rešpekt a pokora, ani nadšenie a radosť. Dobila som doma baterky a som pripravená prijať všetko, čo cesta prinesie. A potom to priniesť aj vám.

Zrušenie či meškanie letu? Ako na kompenzáciu a vrátenie peňazí

13 najlepších miest, čo vidieť v Bangkoku

8 jednoduchých krokov, ako cestovať na vlastnú päsť

Dovolenka na Sri Lanke: 21-dňový itinerár

Predĺžený víkend v Záhrebe: čo robiť, vidieť a zažiť počas 3 dní

Príspevok Po 10 mesiacoch opäť na cestu je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Sufizmus a tancujúci derviši

Konya je jedno z najväčších miest v Turecku a zároveň jedno z najstarších obývaných miest na svete. Turistov sem veľa vecí neláka a ak sa tu nejakí zastavia, určite nevynechajú Mevlana múzeum. Ak vám Mevlana nič nehovorí, možno ste už počuli o mužovi menom Rumi. Bol to islamský poet a mystik, ktorý sa pričinil o rozmach sufizmu.

Sufizmus je mystická odnož islamu, v ktorej sa moslimovia snažia nájsť pravdu o božskej láske a poznaní prostredníctvom priamej osobnej skúsenosti s Bohom. Rumiho k sufizmu doviedol jeho otec a Rumi sa jeho štúdiu venoval aj po otcovej smrti. V prvej polovici 13. storočia sa usídlil v Konyi a začal sufizmus vyučovať. Vďaka jeho pozoruhodným teologickým znalostiam a pútavému rozprávaniu sa okolo neho začali zhromažďovať skupiny učeníkov.

Rumi založil sufijské bratstvo a vyformoval krúživý tanec, tanec Dervišov, v Turecku známy ako tanec Sema. Derviši bývajú oblečení v dlhých bielych šatách so špicatým klobúkom v tvare kužeľa, ktorý znázorňuje náhrobný kameň ega. Derviši sa krútia aj niekoľko hodín a tanec odzrkadľuje otáčavú povahu existencie a všetkého živého. Obracia sa k pravde, opúšťa ego a prijíma dokonalosť. V Konyi, na mieste dnešného múzea, bola založená škola Dervišov a Konya sa postupom času stala aj pútnickým miestom.

Ako nasrať Turka

Ibo a Yunus sa s nami na víkend sa stali turistami vo vlastnom meste. Po Mevlana múzeu nás vzali na trhy a do dlhej spleti uličiek s reštauráciami a obchodmi so suvenírmi, lacnými topánky a falošným značkový oblečením.

Na druhý čaj toho dňa sme si sadli do malej úzkej čajovne s plastovými stoličkami na ulici. Očividne to boli Ibovi kamoši, lebo sa okolo nás zhŕkli, nespustili z nás oči, niečo si rozprávali a úsmev im nezmizol z úst peknú chvíľu.

Opäť sa vytiahli prekladače a tentokrát padlo slovo o Bohu. Ani jeden z nich nevedel pochopiť, že nechodíme do chrámu, nemodlíme sa a neveríme v jedného Boha s konkrétnym menom. Ja som, naopak, nerozumela im, pretože odpoveď na veľa otázok bola „lebo to tak je“ a aj keď som v očiach tých ľudí videla iba dobro, slepú vieru vnímam ako nebezpečnú.

Ibo a Yunus sa o nás celý víkend vzorne starali. Všade nás sprevádzali, niekoľkokrát denne sme museli zastaviť na jedlo a čaj, a sobotný večer sme strávili spoločne, opäť pri šálke čaju s presladenou baklavou pri tureckej telenovele. Nedorozumenie medzi nami vzniklo iba raz – keď sme potajomky zaplatili obed my.

Ak vás zaujíma príbeh, ako sme Iba s Yunusom naštvali, prečítate si ho v článku Ako nasrať Turka a prečo je stopovanie v Turecku utrpenie.

Stopom k moru  

Čakal nás záverečný týždeň v Turecku, ktorý sme plánovali stráviť pri mori. Z Konye to bolo do našej prvej zastávky, Alanye, takmer 300 kilometrov a tentokrát sme boli odhodlané už naozaj niekoho stopnúť. Za uplynulé 2 týždne sme zdvihli palec iba 2x a na kratšie vzdialenosti. Turci nás ani teraz nenechali stáť pri ceste dlhšie ako 10 minút.

Zastavil nám mladý chalan v 3-dverovom aute, s veľkou polo rozdriapanou kartónovou krabicou na prednom sedadle a sklopenými zadnými sedačkami, ktoré vytvárali miesto na ležanie. Na zaprášených matracoch sme si rýchlo našli svoje miesto, no vtedy sme ešte netušili, aká cesta nás čaká.

Spočiatku sme s naším šoférom nepokecali. Nevedel po anglicky, počas jazdy mal nohu vyloženú na polubovke vedľa volantu a celý čas modlil. V ruke opretej o koleno vyloženej nohy mu spomedzi prstov visel tasbih, niečo ako kresťanský ruženec. Asi po dvoch hodinách sme zastali na prašnom parkovisku a chlapec vytiahol z krabice veľký medený čajník na prípravu čaju. Ďalšiu hodinu sme sedeli v tieni auta, čakali, kým zovrie voda a horúca para vylúhuje čierny čaj zaliaty v nádobe vyššie. Počas tejto alchýmie sme sa stihli so Sonerom skamarátiť a cesta ďalej už bola o niečo veselšia.

Aj napriek niekoľkým šálkam čiernemu čaju sa mi vzadu podarilo na chvíľu zaspať. Zobudil ma veselý Sonerov hlas, že sa máme pripraviť, lebo o chvíľu vystupujeme. Mapy ukazovali 15 minút, tak som sa rozhodla ešte na chvíľu zavrieť oči. V jednom momente som si začala uvedomovať, že nám skapína motor. Išli sme totiž do kopca a odrazu sme rýchlo spomaľovali. Očakávala som pár tureckých nadávok, ale tie neprichádzali.

To, že so Sonerom nie je niečo v poriadku som si uvedomila niekedy vo chvíli, keď motor zhasol, začínali sme cúvať a on sa v neprirodzenej polohe váľal na stranu. Okamžite som mala ruky na ručnej brzde a Nika na Sonerovi, ktorý práve zažíval niečo ako epileptický záchvat. Celé jeho telo bolo v kŕči, pomedzi zaťaté zuby mu vytekali sliny a dúhovka sa na chvíľu stratila pod viečkami.

Dorazili sme k moru

Zvyšok cesty mal už rýchly spád alebo ja som prestala vnímať čas. Soner sa prebral, prišli policajti, o 5 minút aj odišli a ja som odšoférovala Sonerove auto na križovatku, kde  sme sa mali rozlúčiť. On išiel doprava, my doľava. Až tu si naplno uvedomil, čo sa v skutočnosti stalo. Soner si nič z toho nepamätal.

Zvyšok cesty do Alanye sme absolvovali v tichosti. Spoza okna nášho ďalšieho stopu som sledovala krajinu úplne nového Turecka. Míňali sme obrovské hoteli veľké ako hrady, aqua parky s toboganmi, desiatky nákupných centier. Mešity a ich štíhle minarety stáli až kdesi v úzadí a po zvyšok dovolenky sme už zvolávanie k modlitbám nepočuli.

Prvých pár dní som si nebola istá, či sa mi komerčné Turecko páči. Vytratilo sa všetko turecké, s čím sme sa dovtedy stretávali. Z jedálničkov zmizlo turecké jedlo a nahradila ho pizza, hamburger a špagety. Za ceny, za ktoré by ste sa najedli aj u nás.

V Alanyi sme pol dňa strávili na pláži Kleopatra. Až neskôr sme sa dozvedeli, že je pomenovaná na počesť kráľovnej Kleopatry, ktorá ju podľa legendy dostala ako dar od Marca Antonia. Pridali sme sa k desiatkam turistov, ktorí sa pri vstupe do mora snažili vymyslieť najlepšiu taktiku na boj s celkom veľkými vlnami. Spätne to hodnotím ako najlepšiu kúpačku v Turecku, lebo do tyrkysovej vody za múrom vĺn sa prebojovalo len pár ľudí.

Alanya je pekné mesto s množstvom barov, reštaurácií, tetovacích štúdií, kaviarní a nočných klubov. Kultúru a históriu zastupuje hrad Alanya Kalesi, ktorý bol vybudovaný ešte počas Byzantskej éry.  Hrad je dnes ikonou tejto oblasti, postavený na skalnatom polostrove a do open-air múzea, ktoré sa v hrade nachádza, sa bez námahy môžete vyviezť lanovkou.

O niečo viac nás upútalo mesto Side, medzi turistami tiež veľmi dobre známe. Promenáda popri mori vedie ľudí až k historickej časti – k Apolónovmu chrámu či ruinám starodávneho mesta, ktorého súčasťou je aj veľký kamenný amfiteáter. Aj túto časť Turecka formovala grécko-rímska kultúra, čo si určite všimnete, ak budete kráčať s otvorenými očami. V Side doslova chodíte po historickým pamiatkach, pretože mesto v časti mesta postavilo sklenené chodníky a vy sa pri chôdzi pozeráte na základy rozpadnutých budov pod sebou, ktoré si pamätajú 8. str. pred Kristom.

Antalya – epicentrum tureckej dovolenky

Antalya je hlavné mesto turizmu na pobreží Stredozemného mora. Ak chcete ísť na dovolenku sem, ale preferujete väčší kľud, vyberte si niektorú z častí neďaleko mesta. U nás vyhralo Konyaalti.

7 kilometrov dlhú pláž, údajne jednu z najkrajších v Antalyi, kopíruje promenáda s palmami a kaviarňami po stranách. Jej koniec je v nedohľadne a tiahne sa smerom na vysoké skalnaté hory, ktoré sa podieľajú na jedinečnej krásne Konyaalti. Každý večer sa trávniky a malé parky zaplnia dekami a kempovými stoličkami, kde miestni do noci debatujú, pijú čaj a jedia všetko, čo si priniesli z domu v piknikových košíkoch. Ach, kiežby všetci ľudia, čo boli na dovolenke v Turecku vedeli, aké je Turecko krásne…

Amasra – neobjavený klenot na pobreží Čierneho mora

13 cool vecí, čo nezmeškať v Istanbule

Turecko: Cappadocia inak ako všetci ostatní

Moje skúsenosti s Pegasus Airlines – recenzia a moje hodnotenie

Príspevok Backpackovanie Tureckom, časť 2. je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Do Turecka sme vstúpili cez najväčšie mesto krajiny, Istanbul. Z lacných hostelov so zdieľanými izbami sme si vybrali jeden v časti Taksim. Mimo hlavného centra, no stále v pešej dostupnosti do srdca Istanbulu. Po večeroch sme pili čaj na terase s tichými cestovateľmi prevažne z Blízkeho východu, čo bola citeľná zmena po párty kultúre hostelov juhovýchodnej Ázie. Ocitli sme sa v časti sveta, o ktorom sme dovtedy vedeli len málo.

Vitajte v Turecku

Teraz ma neodsúďte, ale ja milujem Free walking tour. Koncept komentovanej prehliadky mesta založenej na dobrovoľnom príspevku, kde chodíte v malej skupinke s lokálnym sprievodcom so zdvihnutým dáždnikom nad hlavou. Vrchol turistického klišé, no človek sa na nej dozvie fakt, fakt veľa a sprievodcovia vám vždy prezradia niečo, čo nie je napísané na žiadnom blogu a v žiadnom bedekri. S Free walking tour som spoznala aj Južnú Ameriku či Indiu a všetkým to vždy odporúčam. Vážne, skúste to.

Ani bez sprievodcu ale určite neobídete najznámejšiu zo všetkých pamiatok celého Turecka, mešitu Hagia Sofia. Stavba staršia ako 1500 rokov píše svoju históriu pozoruhodne dlho a po dokončení bola dlho považovaná za najväčší chrám na svete. Pôvodom kresťanská katedrála počas svojej existencie niekoľkokrát zmenila status a dnes ju väčšina sveta vníma ako mešitu. Ani to však nie je úplne presné. Hagia Sofia je totiž z polovice múzeom, kvôli čomu je od minulého roku vstup spoplatnený. Týmto krokom sa vláda snaží regulovať počet návštevníkov (musíte uznať, že 14 miliónov ročne je dosť) a zároveň zabezpečiť pokojný priebeh modlitieb.

Na rozdiel od Hagie Sofie, Modrá mešita po azánoch svoje brány zavrie a turisti musia čakať vonku na schodoch, kým modlitby skončia. Táto mešita svoj názov dostala vďaka veľkolepej modro-fialovej vnútornej výzdobe, no domáci jej hovoria výlučne skutočným menom – Sultanahmet. Okrem očarujúcej výzdoby je výnimočná ešte niečím iným. Do neba dvíha až 6 štíhlych minaretov, čo je pomerne netradičné. V celom Turecku stojí cez 89 000 mešít, ale iba 5 z nich má 6 minaretov.

Istanbul dýcha históriou a keď si uvedomíte, že kráčate ulicami bájneho Konštantinopolu, výnimočnosť mesta sa vo vás umocní ešte viac. Avšak historické pamiatky sú iba jednou časťou istanbulskej kultúry. Tú druhú tvoria ulice plné barov, obchodíkov a reštaurácií, do ktorých vás lákajú zvolávači postávajúci pred terasami pri vyložených jedálnych lístkoch. A nemôžem nespomenúť kebab, ktorý dostanete v každých druhých dverách.

Divoký (?) nočný život Istanbulu

Naraziť na nočný život v Istanbule nie je ťažké. Mesto má hneď niekoľko štvrtí, ktoré sú známe práve tým. Do ulíc nás v piatok večer zobral Cem – miestny kamarát, ktorého Nika spoznala pred 10 rokmi na Erasme. Cem má tesne po 30, robí v korporáte a je reprezentatívnou vzorkou mladých Istanbulčanov. Tí vraj chodia aspoň 2x týždenne po práci na drink či na jedlo, a cez víkend bez výčitiek spia až do obeda. Aj keď je Turecko moslimská krajina, v Istanbule si alkohol objednáte ľahko. Je však drahý a mladí Turci si aj preto dvakrát rozmyslia, čo si objednajú. Aj keď to na prvý pohľad nemusí vyzerať, v hlučných baroch sa často zabávajú triezvi ľudia.

Istanbul je najpokrokovejšie mesto v Turecku a miestami som si musela pripomínať, že nekráčam po hlavnom meste.  Na chodníkoch sa miešajú davy domácich s turistami a vďaka modernej multikultúrnej atmosfére je niekedy ťažké ich od seba rozoznať. Náboženské pravidlá nie sú také striktné ako vo zvyšku Turecka, čo sa okrem dostupnosti alkoholu prejavuje aj na oblečení. Burky nosí menej žien a sukňa nad kolená je absolútne tolerovaná. Istanbul ležiaci na dvoch kontinentoch sa svojou atmosférou najviac približuje západnému svetu.

Neobjavený poklad pri Čiernom mori

Nočný autobus nás vyložil v Amasre, malej rybárskej dedinke na pobreží Čierneho mora. Jej pokoj bol absolútnym kontrastom k posledným dňom v rušnom Istanbule, z ktorého nám v to pokojné nedeľné ráno ešte stále pískalo v ušiach. Mestečko aj o 8 ráno nerušene spalo a na prvý čaj toho dňa sme museli čakať na lavičke v prístave.

Amasru som objavila náhodou, keď som prstom prechádzala po Google mapách Turecka. Fotky farebných domčekov stúpajúcich od mora si okamžite získali miesto v našom itinerári. Tajomnú atmosféru jej dodával osamotený minaret, ktorý vytŕčal nad strechami domov. Dedinku stráži starodávna pevnosť a vysoké útesy, ktoré sa kolmo dvíhajú z mora niekoľko desiatok metrov. Zelené lesy všade okolo kontrastujú s modrou farbou vody, ktorá obmýva skoro celé mesto. Amasra leží na malom polostrove.

Prvé základy tu položili Gréci v 6. storočí pred naším letopočtom. Vládu nad mestom si v priebehu storočí odovzdávali impériá, ktoré lákala predovšetkým strategická poloha. Odtlačok tu zanechala Rímska, Byzantská aj Ottomanská ríša. V 19. storočí sa tu na chvíľu dokonca usídlili Rusi, ktorí toto územie dobyli počas Rusko-tureckej vojny. Dnes Amasra odzrkadľuje povahu pravého Turecka – prívetivých ľudí, tradičné jedlo, zvolávanie mešít a vlasy žien zahalené šatkou.

Do Amasry skutočne takmer nik nechodí. Dedinke so 6000 obyvateľmi sa stále darí ukrývať svoju krásu pred svetom a tých pár návštevníkov, čo sem zavíta, sú len domáci Turci z okolitých miest. Keď sme v to ráno vystúpili v Amasre, tušili sme, že toto miesto naplní naše nevyslovené očakávania. Hľadali sme skutočnú a neopracovanú tvár Turecka, ktorú turizmus pomaly a nenápadne mení.

Prečítajte aj aj samostatný článok o Amasre – neobjavenovam klenote na pobreží Čierneho mora.

Cappadocia, o ktorej sa nehovorí

Na rozdiel od Amasry, Cappadocia nemá núdzu o pozornosť. V jej srdci leží mesto Göreme, ktoré väčšina si turistov zvolí za základný tábor a do okolia vyrážajú odtiaľto. Privítali nás vysoké kužeľovité skaly, do ktorých boli vytesané hotely a reštaurácie. Okrem nich aj autobusy plné turistov a nablýskané minivany, ktoré sa poobede vracali do mesta z celodenných výletov.

Nika v Cappadocii bola pred 7 rokmi so svojou sestrou. Bývali vtedy v hosteli, ktorý vlastnil starší Turek menom Deniz. Nika na neho nemala kontakt a názov hostela si nepamätala, no život rozhodol, že sa aj tak ešte stretnú. Narazili sme na neho náhodou jeden večer, keď sme vychádzali z potravín a on práve zaparkoval skúter rovno pred nami. „Excuse me, are you Deniz?“, opýtala sa Nika a to bol začiatok príjemného spoločného večera. Deniz neostal nič dlžný tureckej pohostinnosti a pozval nás na večeru. Dokonca si pamätal, že Nika je vegetariánka a vybral malú lokálnu reštauráciu s výberom aj pre nás.

Deniz je vtipný chlapík po 50tke, no o životný elán ho nepripravuje vek, ale množstvo práce. Pred rokmi vlastnil iba malý hostel na okraji Göreme. Odvtedy otvoril ďalšie 2 luxusné hotely a 2 samostatné apartmány. Podľa jeho slov biznis v Cappadocii prekvitá a všetci z neho ryžujú. Poodhalil nám oponu rozprávkovej destinácie, ktorá podľa neho vychovala mesto plné zaslepených ľudí hladných po peniazoch. Vraj sa vytratili úprimné rozhovory a nahradili ich debaty o číslach. Zároveň priznal, že aj on sám vhupol na kolotoč podnikania a hoci mu po materiálnej stránke nič nechýba, uvedomuje si, že nemá čas plniť si sny. Túži cestovať a začať by chcel práve v rodnom Turecku, ktoré veľmi nepozná.

Deniz je šikovný podnikateľ.  Svoju klientelu pozná skvele a vie odhadnúť, čo ľudia očakávajú. Dnes už údajne málokoho zaujíma história miesta a hlbšie súvislosti, ľudia cestujú viac povrchne. Najdôležitejšie je mať pekné fotky, čomu sa prispôsobila aj ponuka agentúr organizujúcich výlety. Jazda na dobovom aute po meste, fotenie pri východe slnka s divokými koňmi v pozadí alebo fotenie v nóbl šatách uprostred vzlietajúcich teplovzdušných balónov. Ani Deniz už neotvoril lacný hostel pre batôžkarov. Vlastní 2 luxusné hotely s výhľadom a s vírivkou priamo v izbe, ktoré sú aj napriek nehoráznym cenám stále vypredané.

Údolia, kaňony, podzemné mestá a teplovzdušné balóny

Turisti neturisti, Cappadocia je unikátne miesto, ktoré sa právom zaradilo medzi najnavštevovanejšie miesta v Turecku. V priebehu rokov ho okrem skalných útvarov preslávili aj teplovzdušné balóny, ktoré sa deň čo deň pri východe slnka dvíhajú k oblohe. Treba uznať, že pozorovať cez 100 farebných balónov lenivo plávajúcich po oblohe ponad červeno-oranžové kaňony je unikátny zážitok. 

Cappadociu sme nechceli spoznávať v skupine čínskych turistov so selfie tyčami. Ak sa tomu chcete vyhnúť aj vy, požičajte si auto, skúter alebo aspoň bicykel. Alebo choďte pešo, pretože to dnes veľa ľudí nerobí. Presvedčili sme sa o tom jedno poobedie, kedy sme sa vybrali priamo z hostela do Pidgeon valley (Údolie holubov) a za takmer 2 hodinovú prechádzku sme narazili len na 2 ďalších turistov. Opustený chodník nás doviedol až do dediny Uçhisar – menšej dedinky podobnej Göreme, ktorú tvoria len hoteli, reštaurácie a starodávny hrad Uçhisarvytesaný do obrovskej skaly, z ktorého sme počas zlatej hodinky sledovali Cappadociu zahalenú do ružovej.

V článku Turecko: Cappadocia inak ako všetci ostatní som spísala tipy čo vidieť a ako nájsť svoje vlastné chodníčky.

Cappadocia je súčasťou náhornej plošiny Anatólia a ľudia tu našli útočisko stáročia pred Kristom. Netypické kužeľovité komíny však vznikli milióny rokov pred tým, ako si prvý prisťahovalci začali vytesávať svoje skrýše. Útvary tvorí vulkanická hornina tuf, ktorá formuje skalné stĺpy vysoké až 40 metrov. Útočisko tu nenašli iba ľudia, ale aj veľa druhov zvierat či vtákov. Medzi nimi napríklad holuby, podľa ktorých je dokonca pomenovaná jedna z dolín (Pidgeon valley). Holuby boli v minulosti bežnou súčasťou jedálnička a ich exkrementy sa používali ako hnojivo na neúrodnú pôdu.

V 4. až 13. storočí v Cappadocii prekvital kláštorný život. Mnísi našli útočisko v tmavých priestoroch jaskýň a skalných dier, kde žili prevažne asketický život. Hoci žili viac-menej nezávisle, boli dôležitou súčasťou vtedajšej spoločnosti. Cappadocia sa tak na istý čas stala centrom náboženského a duchovného života. Kostoly a zachované fresky sú toho dôkazom. Okrem nich vám tajomstvá regiónu odhalia aj podzemné mestá, ktorých sa tu nachádza vyše 200. Údajne boli vybudované ešte vo 8. storočí pred Kristom a ich účelom bolo chrániť obyvateľov mesta pred nájazdami cudzincov a umožňovali im žiť v úplnom utajení.

Couchsurfing po turecky

Ďalšou tureckou zastávkou bolo mesto Konya, kde sme si naplánovali stráviť víkend. Tentokrát sme nehľadali ubytovanie a namiesto toho si otvorili aplikáciu Couchsurfing. Ide o platformu, ktorej cieľom je spájať ľudí, prepájať kultúry a navzájom si pomáhať. V aplikácii sú zaregistrované milióny užívateľov po celom svete, ktorí iným cestovateľom ponúkajú na prespanie svoj gauč (couch). Na cestách tak môžete prenocovať u niekoho, no cieľom nie je ubytovanie zadarmo, ale už spomínané spojenia.

Podarilo sa nám skontaktovať s Yunusom, ktorý nás akceptoval našu žiadosť. Z Cappadocie do Konye to mali byť cez 3 hodiny cesty, ktoré sme plánovali prekonať stopom. Tesne pred odchodom nám Yunus napísal, že je práve na služobnej ceste, a keďže Göreme je „len“ hodinu od neho, ide po nás. Presne o hodinu zastal pred hostelom.

Ako pokračovalo naše batôžkovanie po Turecku? Prečítate si v 2. časti.

Skúsenosti s Pegasus Airlines – recenzia a moje hodnotenie

Ako nasrať Turka a prečo je stopovanie v Turecku utrpenie

Predĺžený víkend v Záhrebe: čo robiť, vidieť a zažiť počas 3 dní

Dovolenka Thajsko – sever vs. juh

10 TOP miest na pobreží Sri Lanky

Príspevok Backpackovanie Tureckom, časť 1. je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Príbehy, ktoré nám Turecko rozpovedalo som pretlmočila v článku Ako nas*ať Turka a prečo je stopovanie po Turecku utrpenie.

Aplikácia Pegasus Airlines

Pri každom lete si sťahujem do mobilu aplikáciu, hoci len na pár dní. Appky leteckých spoločností dovoľujú nájsť a urobiť všetko potrebné pred odletom na jednom mieste. Aplikácia Pegasus Airlines nebola výnimkou a vybavili sme cez ňu check-in a poslali sme si boarding pass do mobilnej peňaženky.

POZOR: Pri odlete z Bratislavy nebolo možné urobiť si check-in online. Vybavíte ho osobne na letisku pri pultoch na odbavovanie batožiny ZADARMO. Môžete tak urobiť už 3 hodiny pred odletom.

Okrem vybavenia potrebných dokumentov si v aplikácii môžete letenku aj kúpiť. S týmto však osobné skúsenosti nemám, my sme nákup riešili cez webovú stránku. Z recenzií na internete a častých otázok je zrejmé, že web ani aplikácia nefunguje vždy na 100% a občas cestovateľom spôsobuje predodletové stresy. Stáva sa to najmä vtedy, keď letecká spoločnosť vyhodí lacné letenky a stránka je preťažená. Vo fórach som našla viacero odporúčaní, že v takýchto prípadoch je o niečo spoľahlivejšia mobilná aplikácia. Ďalšou možnosťou je využiť služby tretej strany a kúpiť letenky cez spostredkovateľa (Kiwi a pod.).

Check-in a boarding pass s Pegasus Airlines

Check-in sa zvyčajne otvára iba pár dní pred odletom. Na jeho odbavenie potrebujete zadať vaše meno, číslo rezervácie a číslo pasu.

POZOR 2: Pre vstup do Turecka musia mať občania SR platný cestovný pas, občiansky preukaz nestačí. Pas musí byť platný minimálne 150 dní po dátume vstupu do Turecka. Viac informácií o podmienkach vstupu nájdete na stránke MZV.

Tu vznikla s Pegasusom ďalšia komplikácia, ktorá mi na moment zvýšila tep. Kupovali sme 2 multi-city letenky na trase Bratislava – Istanbul / Antalya – Bratislava, logicky pre 2 osoby. Aj keď sme zadali 2 e-mailové adresy, potvrdenie rezervácie prišiel na e-mail iba jednej z nás.

Neobdržanie potvrdzujúceho e-mailu je problém, ktorý sa leteckej spoločnosti deje často a narazila som naň v mnohých cestovateľských skupinách či fórach. Dobrá správa je, že pokiaľ vám pri kúpe letenky na stránke či v appke ukázalo, že platba prebehla úspešne, môžete si byť istí, že letenku máte kúpenú.

V procese nákupu odporúčam urobiť si screenshot obrazovky s potvrdením o úspešnej transakcii. Spätne si už nepamätám, či sme po zaplatení uvideli aj uvedené údaje ako číslo letu či rezerváciu, no ak vám tak vyskočia, pre istotu si ich uložte.

Ak vám po kúpe letenky nepríde do schránky konfirmačný e-mail alebo ste mali iný problém pri nákupe letenky, v tejto časti webu Pegasus Airlines možno nájdete odpoveď. Takisto neváhajte spoločnosť kontaktovať mailom alebo telefonicky na zákaznícku linku.

Vzhľadom na časté komplikácie s nákupom leteniek by som túto časť servisu od Pegasus Airlines ohodnotila na 5 bodov z 10. Nie je to neriešiteľný problém, no zároveň sú to starosti, s ktorými som sa pri iných spoločnostiach nestretla.

Body: 5/10.

Voľba sedadiel

Ak si chcete sedadlá zvoliť ihneď počas nákupu letenky, budete za to platiť. Predpokladám, že čitatelia môjho blogu budú chcieť ísť čo najviac low-cost a počkajú na to, kým im sedadlá nebudú pridelené automaticky priamo pri check-ine.

Tak sme to spravili aj my a pri oboch letoch nám automaticky pridelili sedačky vedľa seba. Podľa mnohých webov dostanete s Pegasusom sedačky pri sebe, pokiaľ ste letenky kupovali spolu v rámci jedného nákupu. Cestou domov sme však na palubu narazili na 4-člennú rodinu, ktorej každý člen sedel v inom rade.

Nechám na vás, či ste Za sedadlá ochotní zaplatiť, no osobne si myslím, že pokiaľ necestujete s malým dieťaťom či niekým, kto letí prvýkrát a podobne, krátka cesta sa dá zvládnuť aj „osamote“. Za ušetrené peniaze by som išla na šakšuku :).

POZOR 3: Pegasus Airlines je turecká letecká spoločnosť, takže sa na ňu nevzťahujú európske zákony na kompenzácie. Viac o nárokoch na refundáciu píšem v článku Zrušenie či meškanie letu? Ako na kompenzáciu a vrátenie peňazí.

Servis na palube Pegasus Airlines

S Pegasusom som absolvovala 2 krátke lety, ktoré trvali menej ako 3 hodiny. V tejto časti budem hodnotiť moje skúsenosti s pohodlím, dostupnými službami a servisom na palubu, ale aj prístup letušiek a stewardov.

Jedlo na palube

Keďže ide o nízkonákladovku, v cene letenky nemáte jedlo, no môžete si ho dodatočne objednať v aplikácii či už pri kúpe letenky alebo pár dní pred odletom. Ako to tradične býva, obed medzi oblakmi býva drahší. On-board menu Pegasusu má mierne turecký podmaz, no v podstate ide o zmes medzinárodnej kuchyne – od šalátov až po sushi.

Ak letíte skoro ráno a už teraz viete, že na palube budete hladní, môžete si jedlo predobjednať s 20% zľavou priamo na webe či v aplikácii. O niečo menej zaplatíte aj pri platbe kartou priamo na palube. Platba kartou je už štandardom väčšiny leteckých spoločností vrátane nízko nákladových.

Chcete vedieť, čo všetko vám môžu na palube Pegasus Airlines priniesť? Tu nájdete ponuku Pegasus Cafe vo zvýhodnených cenách.

Pohodlie na palube

Pegasus Airlines je síce taký turecký Wizzair, no pohodlie aj čistota boli na dobrej úrovni. Sedačky boli kožené a v celku pohodlné, klasicky po troch na každej strane. Nemali sme problém vystrieť si nohy, pohodlne sa usadiť či dokonca časť cesty prespať.

Opäť, s Pegasusom má väčšina Slovákov skúsenosť iba na trase Slovensko – Turecko. 2 hodinový let sa dá zvládnuť snáď v akýchkoľvek podmienkach, takže by som pohodlie na palube prehnane neriešila. Koniec koncov, letíte za pár eur.

Body: 7/10.

Letušky, stewardi a prístup zamestnancov

Na prístup personálu počas letov s Pegasus Airlines nemôžem povedať nič zlé. Boli príjemní a usmievaví, dokonca aj pri klasických požiadavkách o zmenu sedenia (ktoré verím, že letušky často otravujú) riešili požiadavky pasažierov s úsmevov a proaktívne. Ani raz sme nepočuli „nemôžete“ a „nedá sa“.

Komunikácia z ich strany bola vždy prívetivá a personál hovoril bez problémov po anglicky. Aj vďaka personálu bol celkový dojem s Pegasusom pozitívny.

Body: 10/10.

Meškal vám let? Nestihli ste prípojový let? Prečítajte si všetko o vašom nároku na kompenzáciu a vrátenie peňazí. O vašich právach pri problémoch spojených s cestovaním s Pegasus Airlines sa dozviete viac na ich webe.

Pegasus Airlines a batožina

V mojich očiach najväčšia nevýhoda leteckej spoločnosti Pegasus Airlines. Je bežné, že s nízkonákladovkami nemáte v cene letenky takmer nič, no batožinová politika je s Pegasusom o level nižšia ako s inými spoločnosťami. Kým s Ryaniarom či Wizzairom máte v cene príručnú batožinu s rozmerom 40x25x20 cm a váhou do 10 kg, s Pegasusom môžete rátať iba s batožinou o rozmeroch 40x30x15 cm a s maximálnou hmotnosťou do 3 kg (!!!). To stačí možno na víkendový trip do Istanbulu, no pri dlhšej dovolenke si budete musieť batožinu dokúpiť.

Ak sa necháte zlákať lacnými letenkami od Pegasusu, s veľkou pravdepodobnosťou musíte počítať s tým, že to, čo vidíte, nie je konečná cena za letenku. Extra batožinu si môžete doplatiť ihneď pri kúpe letenky. My sme si dokúpili iba jeden 8 kg batoh na palubu pre obe za 12€. Rozmery ani váhu nikto na letisku nekontroloval. Chvalabohu, asi by sme neprešli… Viac o batožine na letoch s Pegasus Airlines si pozrite na ich webe.

Body: 4/10. (Tých pár bodov dávam iba pre to, lebo mám rada výzvy v podobe minimalistického balenia).

Celkový dojem a skúsenosti s Pegasus Airlines – recenzia

Príchod leteckej spoločnosti Pegasus Airlines na Slovensko vnímam veľmi pozitívne. Lacné spojenia do Istanbulu Slovákom o čosi viac otvárajú bránu na Blízky Východ a do Strednej Ázie, pričom mnohé z týchto trás pokrýva samotný Pegasus. Pokiaľ je reč o tejto tureckej spoločnosti, netreba zabúdať na to, že ide o nízkonákladovku a nemôžete očakávať veľa muziky za málo peňazí. Napriek tomu sa Pegasus k nízkym cenám stavia dôstojne a bez zaváhania by som s nimi letela opäť. Koniec koncov, všetky „-stany“ mám ešte stále iba na wishliste.

Celkové body pre Pegasus Airlines: 7/10.

Turecko: Cappadocia inak ako všetci ostatní

13 cool vecí, ktoré nezmeškať v Istanbule

Amasra – neobjavený klenot na pobreží Čierneho mora

Čo vedieť pred cestou do Arménska

Skúsenosti s Air China – recenzia, servis a dlhé prestupy

Backpackovanie Tureckom, časť 1.

Ako nasrať Turka a prečo je stopovanie v Turecku utrpenie

Príspevok Skúsenosti s Pegasus Airlines – recenzia a moje hodnotenie je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Bratislavské letisko potešilo novou linkou na trase BTS – Istanbul a Antalya. Prečítajte si moje skúsenosti s Pegasus Airlines – recenzia.

Turecko ma utvrdilo v tom, že cestovanie je nevyčerpateľná studnica inšpirácie, pochybovania o svojich presvedčeniach, iných náhľadov na život a hlavne nekonečná kniha príbehov, ktoré by na papieri vyzerali ako lacné sci-fi. Turecko bolo pre mňa iné najmä v tom, že sme za krátky čas zažili niekoľko zapamätateľných stretnutí s miestnymi, ktoré sa stali najvýraznejšou prísadou našej tureckej cesty.

Keď sa ma dnes niekto opýta na Turecko, vynorí sa mi v mysli Cem, Deniz, Yunus, Ibrahim, Soner a aj ten recepčný z hotela v Alanyii, ktorého meno som zabudla. Dnes vám napíšem o tom, akí Turci sú a ako sa o nás jeden po druhom starali. Nezištne a bez toho, aby vedeli o tom, že sa jeden po druhom stávajú súčasťou našej tureckej skladačky plnej láskavých ľudí. Snáď mi šálka čierneho čaju pri mojom počítači pomôže rozpamätať sa na všetky pozorné maličkosti.

Couchsurfing v Turecku

Poznáte koncept couchsurfingu? Funguje už mnoho rokov a jeho cieľom je prepojiť ľudí z rôznych kútov sveta. Nie online, ale fyzicky. Ako už názov napovedá, ponúknete niekomu svoj gauč (couch), aby u vás mohol zadarmo prespať. Alebo naopak, niekto ponúkne gauč vám. Pointa nie je ušetriť na ubytovaní, ale spoznať ľudí z inej krajiny, ich zvyky a podobne. Couchsurfing funguje takmer na celom svete a ponúka cestovateľom možnosť prepojiť sa. Nás táto skúsenosť vzala k miestnym najbližšie ako sa len dalo. Vzala nás ku nim domov.

Turecký couchsurfing sme si vyskúšali v meste Konya. Veľké horúce mesto, ktoré toho pre turistov nemá veľa nachystané, no práve v tom sme videli čaro. Najzaujímavejšia zastávka je Mevlana museum – múzeum zasvätené životu islamského mystika a poeta Rumiho. Nevynechá ju žiadny turista a je na prvom mieste na zozname toho, čo v meste vidieť. V Konyi sme plánovali stráviť iba víkend a prišlo nám to ako ideálna príležitosť na couchsurfing.

Ako sme si našli gauč a zatiaľ najlepšie ubytko v Turecku

Oslovila som niekoľko ľudí, či by sme u nich na víkend mohli ostať. Yunus odpísal ešte v ten deň, že nás môže prichýliť, ale v nedeľu odchádza do Ankary, takže nebudeme môcť ostať dlhšie. Ubezpečili sme ho, že v nedeľu večer už chceme byť v Alanyi, podali sme si virtuálne ruky a 2 dni pred príchodom do Konye sme mali dohodnutý couchsurfing.

V deň D sme odchádzali z Göreme (Cappadocia) a cesta do Konye nám mala zabrať asi 3 hodiny. Boli sme odhodlané ísť stopom. Yunus mi ráno napísal, že ide pracovne do akéhosi mesta hodinu od Göreme, takže nás odtiaľ môže vziať. To by nám výrazne skrátilo stopovaciu trasu, takže sme sa tejto pomoci potešili. Zašli sme na raňajky ku kamošovi Denizovi, vrátili sa späť na hostel, pobalili sa a spravili check-out. Na papier som napísala mesto, kde sme sa s Yunusom mali stretnúť a poslala som mu fotku, že vyrážame.

S batohom na pleciach som ešte pozrela poslednú správu od neho, čo mi cinkla pred sekundou. Písal, že skončil skôr a keďže Göreme je „len“ hodinu od neho, ide po nás. Opýtala som sa, či si je istý a on že hej. Opäť sme si zložili batohy, poslala som mu polohu hostela a sľúbila, že budeme čakať tu.

Cappadocia a Göreme je jedna z najlákavejších a najnavštevovanejších zastávok v Turecku. A je to tam aj cítiť. Preto som pre vás napísala článok Turecko: Cappadocia inak ako všetci ostatní. Inšpirujte sa a vyrazte na iné chodníčky ako davy turistov.

Víkend po turecky

Yunus nás spolu s kolegom vyzdvihol o hodinu pred hostelom. Aj keď bol o viac než 10 rokov starší, sadli sme si a spätne ho dokonca považujem aj za vtipného chlapíka, hoci som sa na jeho humor plne naladila až v druhej polovici víkendu. Už po ceste po Konye sme sa zastavili na jedlo. Deniz nás pred cestou poriadne nakŕmil, takže sme neboli hladné, no Yunus nám aj tak objednal šalát, kávu a čaj.

Po príchode do Konye sme si presadli od kolegu do iného auta. Šoféroval Ibrahim, skrátene Ibo a vtedy sme ešte netušili, že celý víkend ostaneme u neho, nie u Yunusa. Opäť sme sa išli najesť a opäť sme neplatili. „Domov“ sme prišli podvečer, Ibo ihneď nahodil košeľu a odišiel na svadbu. S Yunusom sme si sadli na balkón a ďalšie 4 hodiny preberali život u nás a v Turecku, zvyky, naše životy. No aby ste si nemysleli, že to boli len intelektuálne rozhovory, dostalo sa aj k nadávkam po turecky a tradičnému alkoholu raki.

Medzitým sa vrátil aj Ibo, ktorý si pridal stoličku na balkón. Nerozprával po anglicky, takže mu čo-to preložil Yunus a niečo prekladač. Keď ho konverzácia nudila, nosil nám oriešky a pred spaním spravil tradičnú tureckú kávu. Už v piatok večer bolo jasné, že Turci stelesňujú porekadlo „Hosť do domu, Boh do domu“, hoci ho možno ani nepoznajú.

Keď sme sa v sobotu zobudili, Yunus nebol doma a Ibo nás naložil do auta, aby sme mu v pekárni a potravinách ukázali, čo chceme na raňajky. Všetko sme si doma rozložili na jeden stôl a spolu sa najedli. Nemôže byť ráno bez čaju, takže sme ešte ďalšiu hodinku strávili na balkóne. Tu sme mali možnosť spoznať aj Ibrahima, ktorý včera v anglickej debate nedostal veľa priestoru. Po pár minútach prestalo byť rozprávanie sa cez prekladač v mobile divné a dozvedeli sme sa niečo o čom, o jeho rodine, práci a v celku zaujímavej minulosti. Vysvitlo, že má 57 rokov, macedónske korene a čoskoro ho čakal súd, pretože byť aktivistom v Turecku sa nevypláca.

Ako nasrať Turka

Na víkend v Konyi sme nemali žiadny plán. Chceli sme vidieť iba Mevlana museum a pomotať sa po meste. Ibo sa toho rozhodol zúčastniť s nami, takže sme do mesta vyrazili v trojici a na aute. Múzeum ho veľmi nebavilo a kým my sme si čítali všetky možné tabule a vošli do každej miestnosť (aj to na náš vkus v rýchlosti), Ibo iba sedel v tieni a čakal, kým skončíme.

Po hodinovej návšteve múzea mi bolo jasnejšie, kto je Mevlana a kto sú súfisti, ale ako to už býva, čím viac viete, tým viac otázok máte. Preto sme si dali za úlohu nájsť nejakú Rumiho knihu po anglicky. Hneď cez cestu začínali uličky trhoviska, kde na začiatku svietilo malé kníhkupectvo. Po anglicky sme našli iba malú brožúrku s Rumiho prísloviami. Vtedy napochodoval do obchodu Ibo, prehodil pár slov s predavačom po turecky a ten nám už balil do tašky knižku aj s brožúrou o múzeu. Všetko už bolo zaplatené.

Ibo nás doviedol do malej lokálnej čajovne s plastovými stoličkami na chodníku. Miestni čajíčkari boli očividne Ibovi kamoši. Hneď sa okolo nás zhŕkli a niečo sa ho vypytovali, smiali sa a pritom z nás nespúšťali oči. Boli na nás zvedaví, ale rovnako aj my na nich. Všetci sme si dali čaj a opäť sa vytiahol prekladač. Tentokrát padla reč na Boha. Ani jeden z nich nevedel pochopiť, že žiadneho neuctievame, nemodlíme sa a nechodíme do kostola. Veď predsa Allahu Akbar, Allah je najväčší a tak to proste je. Chvíľu sme posedeli, podebatili a presunuli sa ďalej. Za čaj sme nezaplatili, tentokrát ani Ibo. Dostali sme ho darom.

Konečne sme sa stretli s Yunusom. Išli sme spolu do obchodu s motorkami a zjednávali s predavačom lepšiu cenu za skúter. Úspešne. Oslávili sme to ďalším čajom. Odtiaľ sme sa všetci štyria presunuli do časti Sille – malá dedinka neďaleko Konye, kde dlho spolunažívali Gréci a Turci. Chvíľu sme sa prešli uličkami a začali sme hľadať jedlo. Predsa len, bolo už takmer pol 4 a okrem ranného böreka sme nezjedli nič.

Ako sme si povedali „ups“

Našli sme reštauráciu s výhľadom na okolité kopce. Chlapci si dali polievku a pizzu, my Mercimek Çorbasi (šošovicovú polievku) a turecké gözleme. Popri jedle sme s Nikou zosnovali záludný plán, že potajomky zaplatíme, lebo už nám bolo trápne, že nás stále pozývajú a oni by nás určite nenechali zaplatiť. Nika sa pod zámienkou záchodu vytratila a dlho nechodila. Začala som tušiť komplikácie. Keď si opäť prisadla, zdelila mi, že pokladníčka urobila chybu a bude treba doplatiť pár lýr.

Celý plán začal stroskotávať a nakoniec sa úplne zosypal, keď čašník prišiel ku stolu a niečo povedal po turecky. Nerozumeli sme nič, no veľa sa dalo vyčítať z výrazu Iba a Yunusa. Ibo sa v sekunde očividne nahneval, vyrazil od stola a hodnú chvíľu sa nevracal. Pochopili sme, že náš šľachetný čin sa premenil na pekný malér. Dokonca aj Yunus, ktorý s nami ostal sedieť pri stole, sa chytal za hlavu.

Ibo sa vrátil po chvíli so všetkými peniazmi za účet a bez slova nám ich strčil do tašky. Dokonca chudákom čašníkom zobral naspať aj malý tringelt, čo sme im nechali. Niečo rozhorčene rozprával Yunusovi, potom sme sa postavili a mlčky odišli k autu. Cestou nám Yunus preložil, že Ibo zdrbal celý manažment reštaurácie, že ako si to predstavujú brať peniaze od žien a ešte aj cudziniek. Zmocnil na nás pocit, že sme ho nielen nahnevali, ale aj urazili. Našťastie mu to netrvalo dlho a večer, keď sme v obývačke znova iba my traja pozerali tureckú telenovelu, pili čaj a jedli baklavu, opäť s úsmevom vám vysvetľoval všetky intrigy z obrazovky. Nuž, ak chcete nasrať Turka, stačí len zaplatiť za účet.

Ideme ďalej, stopujeme, trpíme

V nedeľu ráno sme si dali s Ibom posledné spoločné raňajky. Ráno musel ísť čosi vybaviť, no ubezpečil nás, že u neho môžeme ostať ako dlho chceme, kľudne aj pár ďalších dní. Boli sme však už rozhodnuté pokračovať. Tešili sme sa na more a mali sme rezervované ubytovanie na ďalšie dni. Yunus, náš hostiteľ, ktorého sme od včera nevideli, sa s nami rozlúčil len cez telefón, lebo po ceste za nami dostal defekt na bicykli. Keď sme sa nad tým spätne zamysleli, bolo vtipné uvedomiť si, že on nás akceptoval na couchsurfingu, ale hodil nás na gauč k svojmu kamošovi, ktorý sa nám venoval viac ako on. A mimochodom, nebol to gauč, ale veľká manželská posteľ a dovtedy najlepšie ubytko, čo sme v Turecku mali.

Od Alanye nás delilo 300 kilometrov, kam nás mal dostať zdvihnutý palec. Turecká dobrosrdečnosť nás nenechala stáť pri ceste ani 10 minút. Turecké stopovačky sú zážitok, ale samotné jazdy boli niekedy utrpením. Viete ako sa u nás hovorí, že niekto fajčí ako Turek? Po krátkom pobyte v tejto krajine som pochopila, ako veľmi trefné je toto porekadlo.

Turci ozaj fajčia ako Turci. Jednu o druhej, stále a všade. No a samozrejme aj v aute. Najhoršie to bolo počas jazdy na diaľnici, keď sme mali zapnutú klimatizáciu a vtedy sa okná predsa neotvárajú. Auto bolo tak zadymené, že nás štípali oči a po 2 hodinách jazdy som oľutovala, že som v ten deň vytiahla posledné čisté tričko.

Zo všetkých áut, čo sme počas cesty po Turecku stopli, sa nefajčilo iba v jednom, aj to podľa mňa preto, že to bol nový nablýskaný voz s koženými sedačkami a miestny čávo si ho nechcel zasmradiť hneď z úvodu. Zároveň to bolo najluxusnejšie auto, ktoré nám zastalo. Zvyčajne nás vzali iba tí, čo jazdili na starých a hrdzavých autách, ktoré svoje najlepšiu éru nechali roky za sebou.

Aj s cigaretami Turci ostávajli gentlemani a každý jeden nás vždy ponúkol (a ak by to znelo, že fajčia len muži, tak nie, ženy nezaostávajú). Keď sme stopli Sonera smerom na pobrežie, hodinu sme stáli pri ceste a varili na ohni čaj. Keď sme stopovali z Alanye do Side, vzali nás chalani, ktorí sa otočili a vrátili, aby nás mohli zobrať a ešte nás aj vysadili pred hotelom, aj keď smerovali úplne inde.

Milujem kultúry, ktoré majú čas. Aj také, ktoré sa neboja byť špinavé a nenasadzujú si masku „som viac ako naozaj som“. Turci nám ukázali úprimnú, štedrú a pohostinnú tvár a taký obraz o Turecku si nateraz v sebe odložíme. Verím, že pri ďalšej návšteve ho nič nezmení, iba potvrdí.

13 cool vecí, čo nezmeškať v Istanbule

Amasra – neobjavený klenot na pobreží Čierneho mora

7 dňový itinerár v Arménsku

6 tipov na nenáročné levady na Madeire

Dovolenka Thajsko – sever vs. juh

Skúsenosti s Pegasus Airlines – recenzia a moje hodnotenie

Backpackovanie Tureckom, časť 1.

Backpackovanie Tureckom, časť 2.

Príspevok Ako nasrať Turka a prečo je stopovanie v Turecku utrpenie je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

2 dni sme strávili v malej rybárskej dedinke so 6000 obyvateľmi, ktorú z oboch strán obmýva Čierne more. Leží totiž na ruinách starého hradu na malinkom polostrove a patrí k nej ešte neobývaný ostrov viditeľný z pevniny. Amasra akoby nechcela, aby jej krásu obdivovali davy a dodnes pokojne drieme ukrytá pred očami turistov. Nepočítam tých pár domácich dovolenkárov, ktorí tu hľadajú únik od uponáhľaného Istanbulu a neďalekej Ankary.

História

Prvé základy mesta položili Gréci v 6. storočí pred naším letopočtom. Odvtedy Amasra veľmi neexpandovala a stáročia si zachováva pomalé tempo a uvoľnenú atmosféru. Asi preto má ten pokoj v sebe tak silno zakorenený.

Vládu nad mestom si v priebehu storočí odovzdávali impériá, s ktorými sa spája história celého Turecka. Svoj odtlačok tu zanechala Rímska, Byzantská aj Ottomanská ríša. V 19. storočí sa tu na chvíľu dokonca usídlili Rusi, ktorí toto územie dobyli počas Rusko-tureckej vojny. A čo dnes? Dnes Amasra odráža život a kultúru pravého Turecka. Zvolávanie mešít, turecká kuchyňa a vlasy miestnych žien zahalené šatkou.

Strategickú polohu Amasry stráži od jej začiatkov hrad a múry pevnosti, ktorý má rovnaký názov ako mesto – Amasra Kalesi. Časť z neho ostala dodnes zachovaná a prechádzka po hradbách je skvelou príležitosťou vrátiť sa späť v čase.

Čo robiť v Amasre

Popravde, nič. Aj preto má tento článok narozdiel od mojich ostatných praktických tipov takúto formu. V Amasre proste nič nie je. A v tom je to čaro. Spomaľte, sadnite si čaj a šakšuku, prejdite sa uličkami mesta, ktoré za chvíľu spoznáte naspamäť. Ak by ste sa chceli o Amasre dozvedieť viac, zájdite do Amasra Museum.

Jedno ráno sme vyšli na kopec nad mestom, kde sme si dali raňajky. Na jednej strane sme pozerali na neokukane krásnu Amasru a za chrbtom sme mali nekonečné vody Čierneho mora, ktoré v kdesi v diaľke narážajú na pobrežie Rumunska, Ukrajiny a Bulharska.

Áno, Amasra je aj o plážach. Tie nájdete na oboch stranách mesta. Na východnej strane je medzi súkromnými časťami s lehátkami úzky pás verejnej pláže, kde si domáci každý deň prinesú kempovacie stoličky, stolíky a slnečníky. Len málokto leží na deke. Možno je to tým, že piesok je tu posiaty desiatkami špakov, ktoré non-stop fajčiaci Turci bez výčitiek hádžu rovno pod seba. Dni tu trávia rodiny, ktoré si v dózach donesú vlastné jedlo a pobyt na pláži je celodennou udalosťou.

S klesajúcim slnkom sa presuňte na druhú stranu mesta. Aj tam je niekoľko miest na kúpanie, malý park s lavičkami a niekoľko reštaurácií, odkiaľ môžete pozorovať západ slnka. S prichádzajúcim večerom sme si sadli do jednej z reštaurácií priamo pri vode a popri Çoban Salatası pozorovali trblietanie oranžových lúčov na hladine mora.

Život v Amasre po zotmení udržuje zopár podnikov, z ktorých kde-tu počuť aj živú hudbu. Divokú párty však nečakajte. Turecko je moslimská krajina, takže alkohol tu nie je bežný a ak niekde narazíte na pivo, 5€ za pollitrovú fľašu je bežná cena.

Na záver o Amasre

Priala by som si, aby si Amasra ustrážila svoj pokoj čo najdlhšie a aby sa autentické uličky na tureckom pobreží nepremenili na bezduché instagramové spoty. To zatiaľ ale asi nehrozí. V Amasre totiž nie je čo robiť, iba jednoducho byť. A to veľa ľudí nebaví.

13 cool vecí, čo nezmeškať v Istanbule

Turecko: Cappadocia inak ako všetci ostatní

Skúsenosti s Pegasus Airlines – recenzia a moje hodnotenie

Ako nasrať Turka a prečo je stopovanie v Turecku utrpenie

Backpackovanie Tureckom, časť. 1

Príspevok Amasra – neobjavený klenot na pobreží Čierneho mora je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Kde sa ubytovať v Istanbule

Dobrá poloha vám môže pri návšteve Istanbulu ušetriť kopec času a energie. Ako prvé odporúčam ubytovať sa na európskej strane Istanbulu. Najväčšie centrum je štvrť Fatih, kde budete mať v pešej dostupnosti všetky najdôležitejšie pamiatky a mestskú dopravu tak pravdepodobne využijete len zriedka. Keďže ide o staré mesto, ceny bývajú vyššie ako v ostatných častiach.

Ďalšia obľúbená časť mesta je Taksim, kde sme pri návšteve Istanbulu ostali aj my. Ubytovali sme sa v Taksim History Wooden Hostel a 3 noci sme strávili v peknom čistom hosteli v tichej lokalite a so zmesou ďalších zaujímavých cestovateľov.

Nebojte sa ostať aj mimo centra. Ďalšie časti, ktoré môžete zvážiť sú Beyoğlu či Karaköy. Ubytovanie v Istanbule môže byť nehorázne drahé, no ďalej od centrálnych častí ako Fatih či Sultanahmen môžete natrafiť aj na izbu za 25€ na noc.

Ako sa prepravovať po Istanbule

Napriek tomu, že Istanbul je obrovské mesto, to najdôležitejšie obídete aj pešo. Pripravte si dobrú obuv, dostatok vody a cukor doplníte počas zastávok s baklavou. Keď už obzriete všetko dôležité a budete chcieť vyraziť ďalej od centra, budete potrebovať Istanbulkart.

Istanbulkart

Malú červenú kartičku kúpite takmer všade a hlavne v centre sa Istanbulkart automaty nachádzajú pri každej zastávke. Na tej si môžete kartu priamo kúpiť za 130 lír, teda asi 6€ a v rovnakých automatoch si kartu aj nabijete. Na jednu kartu môže cestovať až 5 ľudí, takže ak je vás viac, stačí vám jedna karta. S Istanbulkart môžete cestovať všetkými druhy mestskej hromadnej dopravy.

Metro

Vo veľkých mestách je metro môj najobľúbenejší spôsob dopravy. Nestojí v zápchach a nemešká. Istanbul má rozsiahly systém metro liniek, no orientovať sa v nich nie je zložité. Pomôžu plániky v metre ako aj aktuálne odchody liniek v Google maps.

Autobus

V Istanbule sme pár krát naskočili aj na autobus, no ten sa s ohľadom na časté zápchy oplatí najmenej. Podobne ako pri metre, odchody aj zastávky ukazuje Google maps.

Električka

Druhý najlepší spôsob dopravy po Istanbule. Zápcham sa vyhýbajú a odchádzajú zo zastávky v priemere každých pár minút. Z a do centra vás vezme linka T1.

V metre, autobuse aj električke zaplatíte za jednu cestu 20 TR, čiže asi 60 centov.

Loď

Vzhľadom na to, že Istanbul leží na dvoch kontinentoch oddelených Marmarským morom, preprava loďou je tu len obyčajná MHD. Odchody lodí nie sú, pochopiteľne, také časté, ale v priemere každých 20 minút opúšťa loď prístav smer…? Záleží na tom, kam smerujeme, lebo istanbulská lodná doprava zahŕňa 32 liniek z 53 mól, na ktorých pravidelne pristávajú lode. Jedna cesta loďou vychádza na 65 TR.

V článku Skúsenosti s Pegasus Airlines – recenzia a moje hodnotenie nájdete sa dozviete, čo môžete od novej linky na trase Bratislava – Istanbul očakávať.

Čo robiť a čo nezmeškať v Istanbule

Či už sa rozhodnete stráviť v Istanbule deň alebo týždeň, nudiť sa nebudete. Pozoruhodne veľké mesto ležiace na 2 kontinentoch vás vezme späť v čase, sprostredkuje kulinárske zážitky a vyskúša vašu trpezlivosť v nikdy nekončiacich davoch horúceho mesta. Inšpirujte sa a pozrite si 13 super vecí, čo robiť v Istanbule:

1. Objavte Istanbul s Free Walking Tour

Pred publikovaním tohto článku som uvažovala, či kvôli Free Walking tour nevymažem z názvu článku slovíčko „cool“. Nikdy sa necítim byť viac turistkou ako pri Free walking tour. V Istanbule sme chodili v skupine 17 ľudí po meste za sprievodcom so zdvihnutou vlajočkou nad hlavou. Pre niekoho aktivita pre turistov – dôchodcov, no pre mňa má Free walking tour väčší zmysel ako návšteva všetkých mešít v meste. Náš sprievodca Emer bol vzdelaný chlapík, ktorý sa v Istanbule narodil a po 3 hodinovej prechádzke mestom som získala ucelený obraz o tom, po akých uliciach kráčam.

My sme absolvovali túto tour zo stránky Guru Walk, no nájdete tam aj mnohé iné s rôznymi témami v rôznych časoch. Dajte Free walking tour šancu.

2. Hagia Sofia ako istanbulské číslo jeden

Najnavštevovanejšia pamiatka v celom v Turecku, kde v minulom roku vkročilo takmer 14 miliónov turistov. Hagia Sofia je staršia ako 1500 rokov a keď sa nad tým na chvíľu pozastavíme, je pozoruhodné, že táto stavba dnes ešte stále stojí.

Od svojho vzniku niekoľkokrát zmenila svoj status. Pôvodne bola Hagia Sofia kresťanská katedrála a striedavo bola vyhlasovaná za mešitu, kostol a múzeum. Posledné zmeny sa diali v roku 2020, kedy získala nálepku mešity, no v roku 2024 sa to opäť zmenilo a dnes je oficiálne označovaná ako na pol mešita a na pol múzeum.

Pre turistov to znamená hlavne to, že dnu už nevstúpite zadarmo, ale s lístkom za 25€. Aj týmto krokom sa snaží Turecko regulovať počet návštevníkov a zároveň ochrániť pamiatku. Keďže Hagia Sofia je aj mešitou, niekoľkokrát denne do nej mieria veriaci, aby pokľakli k modlitbe. Tým je určené prízemie, kým turistom výlučne iba poschodie. Takto môžu obe skupiny spoločne koexistovať.

Po stáročia bola Hagia Sofia najväčšie bohoslužobné miesto na svete. S výnimočné veľkým interiérom a vnútornou výzdobou niet divu, že táto polomešita láka milióny ľudí. Aj preto sa oplatí prísť buď skoro ráno alebo neskôr poobede, inak hrozí, že si návštevu pamiatky predĺžite čakaním v rade na lístok.

Vstup do Hagia Sofia si môžete kúpiť aj online, avšak iba jeho drahšiu verziu s benefitom „Skip the line“.

3. Prejdite k Modrej mešite, mešite Sultanahmet

Medzi turistami je známa ako Modrá mešita, no domáci jej hovoria Sultanahmet. Po Hagia Sofia druhá najznámejšia pamiatka v Istanbule, iba pár minút chôdze od Hagia Sofia. Tieto a ďalšie významné pamiatky ležia v časti Fatih, teda Staré mesto. Kedysi dávno sa dnešný Istanbul rozkladal iba na týchto miestach. Dnes už presiahol aj na druhý kontinent, do Ázie.

Modrá mešita bola postavená v 17. storočí a svoje meno získala vďaka vnútornej výzdobe. Tá je nepochybne výnimočná, no svoje špeciálne miesto má Sultanahmet Camii ešte z ďalšieho dôvodu. Keď vstúpite na nádvorie a zdvihnete hlavu, narátate až 6 minaretov, čo je pre mešity netradičné. V celom Turecku stojí cez 89 000 mešít, no len 5 z nich má okolo seba postavených 6 minaretov.

Modrá mešita sa každý deň otvára pre veriacich ako aj turistov. Tým je vyhradený vchod zboku a počas modlitieb sa dvere mešity na čas zavrú, takže turisti musia počkať, kým sa modlitby neskončia.

4. Do sultánových spálni v Topkapi Palace

Popredné miesto v zozname vecí, čo nezmeškať v Istanbule si drží aj Topkapi palác. Podobne ako obe spomenuté pamiatky, aj Topkapi patrí medzi klenoty v štvrti Fatih a bez problémov k nemu prídete po vlastných. Jeho význam sa odráža opäť v minulosti, kedy bolo toto miesto oficiálnym sídlom sultánov. Iba pred 100 rokmi, v roku 1924, sa Topkapi Palace stalo múzeom a otvorilo sa verejnosti. Zachovaná ostala veľká časť interiéru a preto je návšteva paláca skutočnou cestou späť v čase do obdobia sultánov.

Vstup do Topkapi Palace si môžete kúpiť aj online, ale iba jeho drahšiu verziu „Skip the line“. Lacnejšie kúpite lístok na mieste. Vyhnite sa najrušnejším hodinám a príďte skoro ráno alebo poobede.

5. Nakuknite do Basilica Cistern

Nemusíte vedieť po turecky, aby ste už z názvu vytušili, že Basilica Cistern nie je mešita, ale cisterna. Ide o najväčšiu a najzachovalejšiu sieť cisterien z čias Byzantskej ríše, ktorá odvádzala vodu z Belehradského lesa a zásobovala centrum Istanbulu. Postavená bola v 6. storočí a dnes je zrekonštruovaná a sprístupnená verejnosti. Turisti oceňujú najmä atmosferické osvetlenie, no vnútorná výzdoba nie je ani zďaleka tak úchvatná ako v Hagia Sofia či Modrej mešite.

6. Ujdite davom do mešity Suleymaniye

Takmer rovnako stará Hagia Sofia, dokonca o niečo väčšia a s krásnym výhľadom na Istanbul. To je Suleymaniye Camii, teda mešita, ktorú nájdete len pár minút chôdze od Grand Bazaar. Napriek centrálnej polohe leží mimo najväčšieho záujmu turistov, čo môže byť super príležitosť uniknúť davom a schovať sa v chládku kupoly.

Aj mešita Suleymaniye je miesto, v ktorom dodnes prebiehajú bohoslužby, takže turisti a veriaci si musia navzájom vyjsť v ústrety. Každopádne, mešitu môžete navštíviť zadarmo.

Keď obídete Suleymaniye Camii dookola, prídete do malej záhrady s tieňom paliem a výhľadom na celý Istanbul. Určite stojí za návštevu.

7. (Ne)nakúpte na Grand Bazaar

Bazaar, ktorý si svoje meno Grand, teda veľký, si právom zaslúži. Ukrýva v sebe 163 uličiek plných obchodíkov a trh dokonca disponuje vlastnou mešitou. Grand Bazaar bez debaty patrí na zoznam vecí, čo nezmeškať v Istanbule, no tu priznávam, že ma tento preslávený trh sklamal. Vyblýskané obchody s prestrelenými cenami, ktoré pripomínali skôr fancy butiky ako stánky, ktoré by som na trhovisku čakala. Našťastie, Istanbul je obrovský a Grand Bazaar nie je jediné miesto s označením bazaar.

Nakuknite do Book bazaaru

Ak mierite na Grand Bazaar z Modrej mešity či Hagia Sofia, odbočte pred vchodom vľavo do malej nenápadnej uličky, ktorú na mapách nájdete ako Sahaflar Bazaar. Tiché a pokojné miesto s desiatkami kníh od beletrie po detské učebnice či Korán. Väčšina z nich je v turečtine, takže je malá pravdepodobnosť, že si niečo kúpite, no medzi stránkami kníh aspoň na chvíľu zacítite vôňu autentického Istanbulu.

Zatúlajte sa do Egyptian Bazaar

Za mňa osobne najkrajší trh v Istanbule. Plný miestnych stánkov s rozličným tovarom, ktorý tu na rozdiel od Grand Bazaar kúpite lacno. Šperky, čaje, svietniky, keramika, turecké sladkosti, koberce, tabak, hodinky, kozmetika… Trh s krásnou atmosférou, do ktorého môžete vhupnúť po návšteve mešity Suleymaniye neďaleko.

8. Spoznajte Turecko s vidličkou

Turecko ma prekvapilo svojou kuchyňou, ktorú väčšina ľudí laicky škatuľkuje len na kebab a baklavu. Tak ako všetko v Turecku, aj v gastronómii je primiešaný kúsok minulosti a mnohé tradičné turecké jedlá nájdete aj v okolitých krajinách ako Gruzínsko, Libanon či Arménsko.

Turecká kuchyňa je plná mäsa na stovky spôsobov, no na svoje si prídu aj vegetariáni. Turci vynikajú v príprave baklažánu a šakšuka by rozhodne mala pristáť na vašom stole aspoň raz. Okrem toho aj humus, tradičný chlieb pide, nemäsové guľky Çiğ Köfte, polievka zo žltej šošovice a kopce šalátov. Skúšajte a experimentujte, Turci varia perfektne.

9. Istanbul z vtáčej perspektívy na Galata tower

Ďalšie z ikonických stavieb Istanbulu, na ktorú sa oplatí vyliezť pre 360 stupňový výhľad na celé mesto. Z časti Fatih sa sem dostanete pešo cez rovnomenný most Galata Köprüsü, na ktorom celý deň stoja fajčiaci rybári. Tak ako veľa pamiatok v Istanbule, ani táto nie je zadarmo a lístok si môžete kúpiť aj online za 30€.

Galata tower sa označuje za istanbulské „must“, no podľa mňa ide o ďalšiu predraženú pascu na turistov. Ak si chcete pozrieť Istanbul zhora, skúste radšej tip číslo 10.

10. Sun set z roof top baru

Výhľad na Istanbul je jedinečný zážitok a to hlavne večer, keď sa mesto ponorí do tmy a tiché vysvietené mešity kontrastujú s divokým životom v uliciach mesta. Mesto na dlani môžete mať z jedného z mnohých roof top barov v meste. My sme náhodne narazili na HR Italy hneď pri Galata Tower, odkiaľ sme sledovali pomalú premenu dňa na noc. Drinky a jedlo sú vždy o niečo drahšie ako v baroch dole, no ten výhľad za to určite stojí.

Ďalšie roof topy, ktoré sme v Istanbule mali poznačené boli The Bank Roof Bar takisto neďaleko Galata Tower a Tarantula Pub Roof v časti Kadıköy na ázijskej strane Istanbulu.

11. Party život v uliciach

Po západe slnka na roof top bare pokračujte v energických uliciach nočného Istanbulu. Mesto má hneď niekoľko štvrtí známych barmi, ktoré sú otvorené dlho do noci.

Taksim

Štvrť pri Galata tower, ktorej hlavnou tepnou je ulica Istiklal, ktorá ústi na námestí Taksim. Ulica je domovom desiatok obchodíkov a barov po stranách koľajníc, kde premáva dobová električka a oficiálna linka T2. Taksim je štvrť, ktorá nikdy nespí a je obľúbená u turistov rovnako ako u domácich.

Karaköy

Rovnako ako Taksim, aj Karaköy začína v blízkosti Galata Tower a patrí medzi najhipsterskejšie časti Istanbulu. Rozkladá sa pozdĺž nábrežia a okrem barov a reštaurácií tu nájdete aj Karaköy prístav, z ktorého sa lodnou dopravou dostanete do ďalších častí Istanbulu.

Kadıköy

Ázijská strana Istanbulu je oproti európskej trochu zabudnutá, no určite sa oplatí naskočiť na trajekt a previesť sa cez Marmarské more na opačnú stranu mesta. Vystúpite v pulzujúcej štvrti Kadıköy, plnej moderných hlučných barov a reštaurácií, ktorých terasy každý večer zaplnia mladí domáci.

12. Unikátny turecký zážitok v podobe hamámu

Ak je Turecko niečím unikátne, tak je to hamám a turecké kúpele. História hamámov siaha storočia dozadu a ich kultúra žije dodnes. Nielen v Istanbule, ale v celom Turecku si môžete dopriať zážitok z kúpeľov a celotelového očistenia, ktoré kedysi absolvovali aj manželky sultánov.

Najstarší hamám v Istanbule je Galatasaray Turkish Bath, ktorého priestory pamätajú rok 1481. Istanbule nájdete desiatky hamámov za rôzne ceny, od pár eur po stovky. Hľadajte strednú cestu, kedy za tento zážitok zaplatíte asi 30 – 40€.

13. Oddýchnite si v tichu Princových ostrovov

Len máloktorý turista vie o 4 malých ostrovoch, ktoré ležia len kúsok od Istanbulu. Navštívte ich v prípade, ak máte na Istanbul aspoň 3 dni a prešli ste už všetko, čo ponúka centrum a blízke okolie. My sme vyplávali sa ostrov Kınalıada, najmenší z Princových ostrovov a zároveň najbližší k Istanbulu.

Najkrajšia časť ostrova Kınalıada sa rozprestiera v okolí prístavu, kde uličky lemujú drevené domčeky a útulné podniky a reštaurácie. Prejdite na opačnú stranu ostrova, kde ruch utíchne a vy sa môžete ponoriť do mora či už na verejnej pláži alebo na jednom z beach barov, kde ale musíte zaplatiť vstup.

Princove ostrovy ponúkajú príjemnú atmosféru a priestor na oddych od intenzívneho Istanbulu. Zároveň patria medzi miesta mimo vychodených chodníčkov turistov. Priamy trajekt vyráža z prístavu Kabataş.

O Istanbule na záver

Istanbul je jedinečné mesto, ktoré dokázalo unikátnym spôsobom prepojiť minulosť a súčasnosť. Pulzujúce mesto plné života, ktoré vás dokáže nabiť energiou a o chvíľu na to zničiť. Pripravte sa na teplo, davy, hluk, mešity, fantastické jedlo a nikdy nekončiaci život po zotmení, na ktorý nezabudnete, ak si ho budete pamätať. 3 dni sú na Istanbul málo. Tak smelo do ulíc.

Amasra – neobjavený klenot na pobreží Čierneho mora

Zrušenie či meškanie letu? Ako na kompenzáciu a vrátenie peňazí

Turecko: Cappadocia inak ako všetci ostatní

Backpackovanie Tureckom, časť 1.

Ako nasrať Turka a prečo je stopovanie v Turecku utrpenie

Skúsenosti s Pegasus Airlines – recenzia a moje hodnotenie

Backpackovanie Tureckom, časť. 2

Príspevok 13 cool vecí, čo nezmeškať v Istanbule je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.