Pamätám si, ako sme skoro ráno vystúpili z autobusu. Z toho ticha mi začalo pískať v ušiach. Len pred 6 hodinami sme boli v Instanbule, ktorý ani krátko po 1 hodine v noci nevyzeral, že jeho ulice čo i len na chvíľu stíchnuť. Amasra je pravý opak. Život tu plynie pomaly, pri šálke čaju v tieni miestnych reštaurácií.
2 dni sme strávili v malej rybárskej dedinke so 6000 obyvateľmi, ktorú z oboch strán obmýva Čierne more. Leží totiž na ruinách starého hradu na malinkom polostrove a patrí k nej ešte neobývaný ostrov viditeľný z pevniny. Amasra akoby nechcela, aby jej krásu obdivovali davy a dodnes pokojne drieme ukrytá pred očami turistov. Nepočítam tých pár domácich dovolenkárov, ktorí tu hľadajú únik od uponáhľaného Istanbulu a neďalekej Ankary.
História
Prvé základy mesta položili Gréci v 6. storočí pred naším letopočtom. Odvtedy Amasra veľmi neexpandovala a stáročia si zachováva pomalé tempo a uvoľnenú atmosféru. Asi preto má ten pokoj v sebe tak silno zakorenený.
Vládu nad mestom si v priebehu storočí odovzdávali impériá, s ktorými sa spája história celého Turecka. Svoj odtlačok tu zanechala Rímska, Byzantská aj Ottomanská ríša. V 19. storočí sa tu na chvíľu dokonca usídlili Rusi, ktorí toto územie dobyli počas Rusko-tureckej vojny. A čo dnes? Dnes Amasra odráža život a kultúru pravého Turecka. Zvolávanie mešít, turecká kuchyňa a vlasy miestnych žien zahalené šatkou.
Strategickú polohu Amasry stráži od jej začiatkov hrad a múry pevnosti, ktorý má rovnaký názov ako mesto – Amasra Kalesi. Časť z neho ostala dodnes zachovaná a prechádzka po hradbách je skvelou príležitosťou vrátiť sa späť v čase.
Čo robiť v Amasre
Popravde, nič. Aj preto má tento článok narozdiel od mojich ostatných praktických tipov takúto formu. V Amasre proste nič nie je. A v tom je to čaro. Spomaľte, sadnite si čaj a šakšuku, prejdite sa uličkami mesta, ktoré za chvíľu spoznáte naspamäť. Ak by ste sa chceli o Amasre dozvedieť viac, zájdite do Amasra Museum.
Jedno ráno sme vyšli na kopec nad mestom, kde sme si dali raňajky. Na jednej strane sme pozerali na neokukane krásnu Amasru a za chrbtom sme mali nekonečné vody Čierneho mora, ktoré v kdesi v diaľke narážajú na pobrežie Rumunska, Ukrajiny a Bulharska.
Áno, Amasra je aj o plážach. Tie nájdete na oboch stranách mesta. Na východnej strane je medzi súkromnými časťami s lehátkami úzky pás verejnej pláže, kde si domáci každý deň prinesú kempovacie stoličky, stolíky a slnečníky. Len málokto leží na deke. Možno je to tým, že piesok je tu posiaty desiatkami špakov, ktoré non-stop fajčiaci Turci bez výčitiek hádžu rovno pod seba. Dni tu trávia rodiny, ktoré si v dózach donesú vlastné jedlo a pobyt na pláži je celodennou udalosťou.
S klesajúcim slnkom sa presuňte na druhú stranu mesta. Aj tam je niekoľko miest na kúpanie, malý park s lavičkami a niekoľko reštaurácií, odkiaľ môžete pozorovať západ slnka. S prichádzajúcim večerom sme si sadli do jednej z reštaurácií priamo pri vode a popri Çoban Salatası pozorovali trblietanie oranžových lúčov na hladine mora.
Život v Amasre po zotmení udržuje zopár podnikov, z ktorých kde-tu počuť aj živú hudbu. Divokú párty však nečakajte. Turecko je moslimská krajina, takže alkohol tu nie je bežný a ak niekde narazíte na pivo, 5€ za pollitrovú fľašu je bežná cena.
Na záver o Amasre
Priala by som si, aby si Amasra ustrážila svoj pokoj čo najdlhšie a aby sa autentické uličky na tureckom pobreží nepremenili na bezduché instagramové spoty. To zatiaľ ale asi nehrozí. V Amasre totiž nie je čo robiť, iba jednoducho byť. A to veľa ľudí nebaví.
