Čo robím, keď necestujem?

Domov sa vždy snažíme vrátiť pred letom. Festivaly, noci pri ohni, v spacáku a v hamaku ma nabíjajú energiou, slobodou a láskou, akú dokážu zhmotniť len kamaráti a ľudia na podobnej vlne. V lete 2024 som stihla zažiť 6 festivalov – niektoré pracovne, niektoré zábavne a prvýkrát ako súčasť programu na festivale Atmosféra. Popri tom ešte týždeň na dodávke v Čechách, 2 rodinné oslavy, predĺžený víkend s kamoškou z jogového kurzu v Indii a pár kúpačiek na Mare. Škoda len, že neostalo viac času na turistiku. Táto letná sezóna bola po dlhom čase prvá, kedy som si neodbalila sváču pri vrcholovom obelisku na Baranci.

Od roku 2022 som súčasťou občianskeho združenia Cestou necestou a spolu s Nikou organizujeme cestovateľské prednášky v niekoľkých slovenských mestách. Za posledných 10 mesiacov sme usporiadali 3 prednáškové šnúry pod hlavičkou Cestou necestou, cestovateľský seriál v kultúrno-komunitnom centre Hory Doly či letnú sériu prednášok pod holým nebom na Stanici Záriečie v Žiline. Sri Lanku sme ukázali aj dôchodcom v Lučenci a vyše 30 kamošov sme spojili hneď po návrate v bratislavskom Matsu. Spolu je to viac než 40 prednášok, počas ktorých sme vás zobrali nielen na našu poslednú cestu po Ázii, ale aj do medzikoronovej Panamy a do Turecka, kde sme si odbehli na 3 týždne v septembri.

Už teraz vieme, že v budúcnom roku usporiadame niekoľko podujatí v rámci Cestou necestou. Na prelome septembra a októbra prinesieme poznanie a zážitky z cesty, ktorá začína už o pár dní vo Vietname. Plán máme na prvé 2 týždne, ktoré tam strávime spolu s mojou mamkou. Potom sú len čisté stránky, ktoré by som rada zapísala Sumatrou, Jávou a občasným surfom. Zvyšok nechávam na život.

Máte aj vy za sebou cestu, o ktorú by ste radi podelili s ostatnými? Zažili ste niečo zaujímavé a pozreli sa na miesta, ktoré by ste chceli zdieľať s ostatnými? Medzi nás do Cestou necestou neustále hľadáme šikovných spíkrov, organizátorov či fundriserov, ktorí by sa radi podieľali na tvorbe cestovateľského festivalu. Ak vás to zaujalo, prečítajte si viac na webe a buďte aj vy súčasťou Cestou necestou.

Bez práce nie sú koláče

Posledné roky cestujem ako digitálna nomádka, čo znamená, že mám so sebou v batohu vždy aj notebook a pracujem počas cesty. Už štvrtý rok som na voľnej nohe a platím živnostenské odvody. Venujem sa online marketingu a spravujem niekoľko klientských účtov na sociálnych sieťach. Na cestách dodržujem dokonalý work-life balans a prácu vyvažujem spoznávaním, no doma po dlhšom čase strácam nastavenú rovnováhu. Tým, že mám akosi viac voľného času, mám tendenciu zapĺňať ho prácou, lebo veď „čo budem“.

Tak som si na záver tohto roka prešla celkom rušným a napätým obdobím, kedy ručnú brzdu zatiahli až Vianoce. Spätne som za túto skúsenosť vďačná, lebo mi priniesla nové výzvy, míľové pracovné posuny, možnosť pracovať na hodnotných projektoch a jasné zvedomenie si toho, kde sú moje hranice.

Opäť balím backpack

Čas na Slovensku bol skvelý, avšak posledné mesiace sa absencia cestovania ozývala stále silnejšie. Čoraz častejšie som mala otvorené okná s lacnými letenkami a vymýšľala, kde by sa dalo vypadnúť hoci len na pár dní. Vždy som ich zavrela s tým, že popri všetkých aktivitách, ktoré máme, to nie je rozumné riešenie. Takže som iba odrátavala týždne a dni do 10. februára.

Posledný týždeň pred odletom som si postupne odfajkávala všetko, čo som si spísala na odchodový „to do list“. Uzavrela pracovné povinnosti, obnovila si medzinárodný vodičák, kúpila vnútroštátne letenky aj ubytovanie na prvých pár dní, zvesila vianočný stromček, podala daňové a našla šoféra, ktorý nás na 16 hod. prestupe v Pekingu vezme na Veľký čínsky múr.

Veci mám už niekoľko dní zbalené v komíniku na poličke a nabíjam baterky do foťáku, ktorý mi už tiež chýbal. Snáď nikdy som nebola na cestu lepšie pripravená. Aj to mi potvrdzuje, že som doma už dlho. Aj keď tento kút sveta poznám, nie som o nič menej vzrušená z prichádzajúceho dobrodružstva. Juhovýchodná Ázia mi je známa a do Vietnamu aj Indonézie sa pozriem už druhýkrát. Niektoré miesta uvidím prvý raz, na iné sa možno po rokoch vrátim znova. O tom, aké to bude, vám určite napíšem článok.

Aj keď si batoh na pár mesiacov balím už niekoľký krát, vždy je to krok do neznáma. Ani s cestovateľskými skúsenosťami ma neopúšťa rešpekt a pokora, ani nadšenie a radosť. Dobila som doma baterky a som pripravená prijať všetko, čo cesta prinesie. A potom to priniesť aj vám.

Zrušenie či meškanie letu? Ako na kompenzáciu a vrátenie peňazí

13 najlepších miest, čo vidieť v Bangkoku

8 jednoduchých krokov, ako cestovať na vlastnú päsť

Dovolenka na Sri Lanke: 21-dňový itinerár

Predĺžený víkend v Záhrebe: čo robiť, vidieť a zažiť počas 3 dní

Príspevok Po 10 mesiacoch opäť na cestu je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Ako sa dostať do Huarazu

Pokiaľ do Huarazu neprichádzate z Ekvádoru, určite prídete z Limy. A hoci je Huaraz od hlavného mesta vzdialený len 400 kilometrov, pripravte sa na 8 hodín v autobuse. Cesta sa väčšinu času kľukatí pomedzi hory, čo v praxi znamená max. 70 km/h. Čas si ale môžete skrátiť presunom nočným autobusom, no je otázne, či sa dobre vyspíte. Štandardom je zapnutá klíma, brutálna zima a vďaka serpentínam sa budete neustále váľať na svojho spolusediaceho.

Dobrou správou je, že smer Huaraz každý deň vyráža niekoľko autobusových spoločností. My sme cestovali spoločnosťou Cruz del Sur a za jednosmerný lístok zaplatíte od 15€. Nočáky bývajú spravidla o čosi drahšie. Prečítajte si aj kompletný návod, ako cestovať v Peru.

Kedy navštíviť Huaraz v Peru

Hory v okolí Huarazu poznajú dve hlavné ročné obdobia. Najpopulárnejšie turistické mesiace sú od mája do septembra, kedy máte najväčšiu záruku jasnej a slnečnej oblohy. Majte na pamäti, že toto je zároveň zimné obdobie, takže očakávajte nižšie teploty, najmä v ranných hodinách.

Od septembra do apríla začína obdobie dažďov, pričom najintenzívnejší je december, január a február. My sme objavovali Huaraz v novembri a počasie nám prialo. Počas celého týždňa pršalo iba dvakrát a vďaka prichádzajúcemu letu boli počas dňa príjemné teploty. V období mimo hlavnej sezóny je tu menej turistov, takže mesto, hotely aj turistické chodníky o čosi prázdnejšie.

Nezabúdajte, že počasie v horách je nevyspytateľné a mení sa z minúty na minútu. Zabaľte si oblečenie do každého počasia. Deň pred tým si skontrolujte predpoveď, nám sa osvedčilo meteoblue.com. Taktiež odporúčam vyraziť skoro ráno. Počasie sa zhoršuje väčšinou okolo obeda a poobede je vyššia pravdepodobnosť zrážok.

Pred tým, než vyrazíte

Než začnete objavovať Kordillery, doprajte si aspoň deň na aklimatizáciu. Len samotný Huaraz leží vo výške 3052 m. n. m. a počas trekov sa budete približovať k 5000 metrom. Táto výška môže znepríjemniť turistiku aj skúseným horalom. Bolesti hlavy, únava, dýchavičnosť, v horších prípadoch zvracanie, to sú príznaky, ktoré vám ľahko sťažia pobyt v horách. Odporúča sa stráviť aspoň prvý deň v meste, piť veľa vody a cmúľať horkú čokoládu. Na uliciach Huarazu sa na každom kroku predáva sušená koka. Kúpte si, odskúšali sme a skutočne pomáha.

10 vecí, čo môžete vidieť v okolí Huarazu, Peru

Objavte mesto

V rámci prvého dňa aklimatizácie sa zatúlajte do mesta. Pýchou mesta je Plaza de Armas, kde neustále posedávajú domáci. Vedie k nej dlhá ulica posiata obchodíkmi aj pouličnými predavačmi. Väčšina tovaru nie je určená primárne turistom a tak môže byť prechádzka celkom príjemným autentickým zážitkom. Určite nevynechajte trhy, kde odzaista natrafíte na nejaké suveníry. Ak vám predsa len bude chýbať niečo viac európske a turistické, zastavte sa na kapučíno a vegan wafle v Coffee Canttú.

Laguna 69

Lagúna, ktorá priťahuje do Huarazu mnoho turistov. Spočiatku sme ju chceli vynechať a vybrať si nejakú menej komerčnú, no odporúčania nás presvedčili vyraziť. Už na začiatku cesty sme si povedali, že vynechať „šesťdesiat deviatku“ by bola chyba. K lagúne stúpate 3 hodiny, počas ktorých prekonáte 800 výškových metrov. Celý chodník sa ťahá pomedzi hory, vodopády padajúce zo skál a samotná Laguna 69 je skvost, ktorý patrí medzi naše peruánske NAJ.

Laguna Churup

Menej známa a menej navštevovaná lagúna pri Huaraze. Na rozdiel od Lagúny 69 sa sem dostane aj collectivom z Huarazu, takže ak vyrazíte skoro ráno, môžete si dať v Huaraze neskorý obed. Cesta k lagúne je nenáročná, zaberie vám cca. 2 hodiny a vystúpite 600 výškových metrov.

Ľadovec Pastoruri

Organizovaná tour je jediná možnosť, ako absolvovať tento trip. Agentúra vám sprostredkuje výlet k jednému z posledných ľadovcom v rovníkovej oblasti, ležiacemu vo výške 5250 m. n. m. Výstup sem trvá iba 40 minút, no nadmorská výška ho robí náročnejším, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ľadovec Pastoruri je dobrá voľba na jednodňový výlet z Huarazu.

Laguna Radian

Lagunu Radian sme si zvolili ako oddychovku na druhý deň po Laguna 69. Nemohli sme si vybrať lepšie. Na začiatok trailu sa dostanete autobusom z mesta, smer Wilcahuain. Zastávka je vyznačená v maps.me. Najťažšia časť výstupu je v úvode, kedy musíte strmím chodníkom vystúpiť nad les. Za odmenu vás ale čaká tá krajšia časť, ktorú prinášajú otvorené výhľady na Kordillery. Vyrazte, ak hľadáte tiché miesto bez turistov.

Four Lagunas Trek

O treku sme sa dozvedeli až počas návštevy Laguny Radian. Takmer žiadne cestovateľské blogy o ňom nepíšu a o okruhu Four Lagunas sme sa dočítali na začiatku chodníka. Neskôr som si o ňom zistila viac a pochopila som, prečo sa o ňom veľmi nepíše. Okruh je totiž mimoriadne náročný, preto naň veľa turistov nevyráža. S dĺžkou 26 kilometrov vám zaberie 9 – 11 hodín, čo je v nadmorskej výške 5000 metrov o niečo náročnejšie stúpanie ako v našich horách. Kompletný sprievodca je na tomto webe.

Laguna Paron

Najväčšie jazero v Kordillerach Blanca. Leží vo výške 4200 m. n m. a jeho návšteva znamená celodenný výlet z Huarazu. Môžete si zabookovať tour alebo zvoliť výlet po vlastnej osi, ktorý je realizovateľný, no pripravte sa na dlhý deň. Laguna Paron za to určite stojí.

Santa Cruz Trek

Viacdňový trek v Kordillerach, ktorý je možné urobiť aj nezávisle. Výlet so sprievodcom má svoje plusy aj mínusy, preto pred cestou zvážte obe strany. Záleží na vašich skúsenostiach, výbave a odvahe. Chodník je dobre značený a prechod zvyčajne trvá 3 až 4 dni.

Huayshuash Trek

Pravdepodobne jeden z najdobrodružnejších trekov, ktoré v Peru môžete urobiť. Za 8 dní vás zoberie 100 kilometrov pomedzi peruánske Andy, až do výšky 5385 m. n. m. Všetky atribúty naznačujú, že toto nie je trek pre začiatočníkov. Vodca je vysoko odporúčaný.

Nevada Mateo

Jedna z najväčších výziev, ktoré ponúkajú okolité hory Huarazu. Nevada Mateo je technicky nenáročný a dobre dostupný zasnežený vrchol, ktorý môžete zdolať s horským vodcom. Výlet ponúka väčšina agentúr, v cene je zahrnutá aj výstroj.

Na záver

V okolí Huarazu sa nachádza množstvo ďalších lagún a hôr, ktoré môžete objavovať. Spísala som len tie najobľúbenejšie a tie ktoré, sme samé prešli. Huaraz určite nie je miesto na zastávku iba na jednu či dve noci. Nielen kvôli početným možnostiam v jeho okolí, ale aj kvôli vzdialenosti od ostatných turistických zastávok v Peru. Ak ale chcete objaviť zasnežené peruánske hory, zaraďte Huaraz do svojho itineráru.

Ako navštíviť Dúhovú horu v Peru

Čo vedieť pred návštevou Dúhovej hory

Ako navštíviť Machu Picchu v Peru

Príspevok 10 vecí, ktoré môžete vidieť v okolí Huarazu, Peru je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Angličtina is enough

V mnohých krajinách Južnej Ameriky sa bez španielčiny nepohnete. To platí napr. pre Ekvádor či Bolíviu. V Peru však už dávno pochopili, že jazykom turizmu je angličtina a všade, kde treba, sa ňou dorozumiete. To znamená v obchode, v hoteloch, v reštauráciách, v agentúrach. Vreckový slovník ale nenechajte doma, zíde sa vám hlavne na severe krajiny, napr. v Huaraze.

Autobusová doprava v Peru

Cestovanie po Peru znamená hodiny v autobuse. Je to obrovská krajina, ktorá Slovensko presahuje o 1 280 000 km2. V praxi to znamená, že cesta z cesta v Bratislavy do Košíc je v Peru normálka. Krajina má však dobre vybudovanú sieť autobusov, ktorá vás vezme na všetky turistami obľúbené pointy.

Prehľadné odchody autobusov nájdete na stránke busdud.com alebo redbus.in. Tieto sme počas ciest po Južnej Amerike využívali my a nikdy nesklamali. Bus bud navyše umožňuje kúpiť si lístok priamo cez ich web, čo sme tiež raz využili bez akýchkoľvek problémov. V Peru sme cestovali spoločnosťami Movil bus, Cruz del Sur a Palomino Grupo. Ceny lístkov sa mierne líšia, rovnako ako úroveň autobusov, no v podstate očakávajte podobnú kvalitu u všetkých dopravcov.

Nočné autobusy sú dobrou alternatívou, ak chcete ušetriť peniaze za noc v hosteli. Buďte ale pripravený na to, že sa nevyspíte do ružova a z autobusu budete vystupovať v skorých ranných hodinách. Check-in na hoteloch je zvyčajne možný až od poobedných hodín, takže deň po nočnom presune nebýva jednoduchý. Ako bonus býva v noci klíma nastavená na 14 stupňov, pripravte si tak všetko oblečenie, so máte so sebou. Napriek tomu ale nočáky odporúčam, lebo na cestách ušetria jeden deň do plusu.

Sú autobusy v Peru bezpečné?

Vreckári a drobné krádeže sú bežné, no keď budete obozretný, malo by to byť v pohode. Väčší pozor treba dať pri nočných autobusoch. Batohy si určite nedávajte do hornej priehradky, v najlepšom prípade ani pod sedačku. My sme na nich mali vyložené nohy a je to safe, aj keď čas v noci prespíte.

Vnútroštátne lety

Ak dni a noci v autobuse nie sú pre vás, zvoľte leteckú prepravu. Tá sa oplatí najmä na trase Lima – Cusco, kedy ušetríte viac než 20 hodín v autobuse. Záleží len na tom, koľko času máte a na koľko low cost ste odhodlaný cestovať. Jednosmerná letenka sa pohybuje v cene okolo 50€ a v porovnaní s autobusom je cca. o tretinu až polovicu drahšia. Letenky hľadajte na momondo.com.

Collectivos

Malé vany, ktoré sa používajú v rámci mestskej dopravy, niekedy aj na prepravu menších vzdialeností (rozumej do 6 hodín). V rámci mesta stoja pár centov, lístok si kúpite priamo v collective. Na odchody sa môžete opýtať napr. u domácich v ubytovaní.

Prenájom auta

Prenájom auta v Peru je jednoduché, no nie príliš využívané. Z časti preto, lebo je na tento kút sveta pomerne drahý (porovnateľné s Európou), no najmä preto, že autobusové spoje pokrývajú väčšinu turistických zastávok. Ďalším faktom je, že na niektoré miesta v Peru musíte využiť služby agentúr, ktoré v cene zahŕňajú odvoz, takže o starosť menej.

Vlaky v peru

Peru má jednu z najznámejších železníc v Peru. IncaRail vedúcu pod Machu Picchu. Využíva sa iba pre návštevu Machu Picchu, no nie je nutné isté vlakom. O všetkých možnostiach ako navštíviť Machu Picchu píšem v tomto článku. Vopred však upozorňujem, že za tento vlak si priplatíte a ak cestujete v hlavnej sezóne, je dobré si ho zabookovať vopred ešte zo Slovenska.

TIP: Ak ale chcete na návšteve Machu Picchu ušetriť čo najviac, tu nájdete článok s tipmi Ako navštíviť Machu Picchu čo najlacnejšie.

Taxíky v Peru

V Peru nenájdete len klasické žlté taxíky, ale aj biele či čierne. Ľahko ich rozoznáte podľa označenia na streche. Stačí sa postaviť na kraj cesty a zdvihnúť ruku. Väčšinou stopnete niekoho za pár chvíľ. Môžete skúsiť zjednať na cene, no je to beztak lacné a nám sa málokedy podarilo zjednať viac ako pár centov.

Vo väčších mestách si chytíte Uber alebo jeho juhoamerickú verziu – Cabify. My sme však tieto appky využívali v Peru len málo. V porovnaní s inými krajinami nie sú o toľko lacnejšie, na jazdu musíte často čakať aj 15 minút a vo veľkom meste býva problém stretnúť sa so šoférom tak, aby sa mu podarilo bez problémov zastať.

Taxi z/na letisko v Lime

Na presun z letiska často uprednostňujeme presúvanie sa hromadnou dopravou, kedy ceny bývajú často tretinové. Letisko v Lime je však iný prípad. Hoci autobus z letiska do mesta by mal premávať, počas nášho pobytu v Peru (november 2022) bola linka už 2 roky mimo prevádzky. Pozastavené bola od príchodu korony a napriek miernym opatreniam v krajine ešte stále nebola v precádzke. Podľa našich informácií je však táto možnosť zdĺhavá.

Toto využívajú miestne taxi služby, ktoré si za cca. polhodinovú jazdu vypýtajú od 30 do 70 dolárov. V tomto prípade je moja rada jasná – zjednávajte. Pôjde to. My sme za zviezli za 35.

Tuk-tuky

Tuk-tuky dnes už pozná asi každý. Malé mototaxíky, určené na prepravu dvoch až troch ľudí. Asi najlacnejší spôsob prepravy po meste a blízkom okolí. Ak máte na niektorom mieste viac zastávok vzdialenejších od seba, môžete sa dohodnúť s tuk-tukárom na celodenných službách. Aj keď si priráta malé príplatky za čakanie, často to je lacnejšie ako naháňať a zjednávať každú chvíľu niekoho nového. V Peru využijeme tuk-tuky napr. v Iquitose alebo Pune.

Po Peru loďou

Na loďku nasadnete pravdepodobne len v amazonských oblastiach. Turisti ich využívajú na jedno či viacdenné výlety do divočiny. My sme si na lodiach užili 5 dní v Amazónii pri prekračovaní hranice z Ekvádoru do Peru.

Na záver

Cestovanie po krajine je vďaka sieti autobusov jednoduché a lacné. V rámci mesta môžete využiť taxík alebo collectivos. Hlavne na medzimestských cestách sa s veľkou pravdepodobnosťou dohovoríte aj anglicky, preto aj váhate, či vycestovať do Peru na vlastnú päsť, prepravy sa obávať nemusíte :).

Čo vedieť pred návštevou Dúhovej hory v Peru

Ako navštíviť Dúhovú horu v Peru

10 vecí, ktoré môžete vidieť v okolí Huarazu, Peru

Príspevok Ako cestovať v Peru je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Počas celej cesty sme prechod po Rio Napo v mali mysli, no bližšie sme nič neriešili. Bola to možnosť, no jej uskutočnenie otázne. Predsa len to malo znamenať časovo, ale aj psychicky a fyzicky náročnejšiu alternatívu. Nechali sme to na pocit. Riešiť sme to začali až vtedy, keď sme si povedali, že už prišiel čas pohnúť sa do Peru.

Cesta sa začína v El Coca

Samozrejme, že sme tomuto dobrodružstvu povedali jednohlasné ÁNO. Toto rozhodnutie so sebou prinieslo dni a hodiny v dopravných prostriedkoch, pred ktorými sme mali po vyše dvoch mesiacoch v autobusoch rešpekt. Nuž ale teraz alebo nikdy. No a kedy keď nie teraz?

Najskôr sme sa museli dostať z dedinky Montañita na úplnom západe Ekvádoru do dedinky El Coca na opačnej strane krajiny. V praxi to znamenalo 21 hodín v 3 autobusoch na 2 prestupy. V spojení s nočákom to nie je až také dramatické, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, no aj tak vyčerpávajúce.

V El Coca sme vystúpili o 3 poobede.  V miestnom hoteli sme si vopred zabookovali dve noci, nech si stihneme vybaviť povinnosti a zároveň vyfúknuť medzi presunmi. Puerto Francisco de Orellana, známe ako El Coca, je väčšie mesto na brehu Rio Napo, kde nemieri veľa turistov. Zväčša len tí, čo smerujú na rieku. Tu sme si na druhý deň museli vybaviť dve dôležité úlohy – oraziť si do pasu exit stamp a kúpiť si lístok na loď, ktorá nás odvezie do Nuevo Rocafurte.

Druhá zastávka s názvom Nuevo Rocafurte

Z El Coca trvá cesta do Nuevo Rocafurte 8 hodín pomalšou, no lacnejšou alternatívou. Druhá možnosť je 4 hodinová cesta speed boat za dvojnásobnú cenu. Jasné, že sme volili možnosť č. 1. Veď máme predsa čas.

Hoci to nebol náš prvý krát v oblasti pralesa, po ceste nás čakali úplne iné výhľady, aké sme videli do teraz. Na les sme sa pozerali z hnedej rieky, ktorej brehy lemovali vysoké, husté, ssýtozelené stromy s lianami až po zem. Z korún storočných stromov každú chvíľu vyletel kŕdeľ papagájov. Zvuk lodného motora z času na čas prehlušil krik opíc či iných zvierat, ktoré som nevedela s určitosťou identifikovať. Aj napriek tomu, že som väčšinu času mala dojem, že sme v opustenom kúte sveta, kde-tu sa medzi stromami vynorila dedinka s pár domami. Tie vyzerali, akoby tam odjakživa patrili. Jednoduché, drevené, s oknami bez skla a so strechami z listov banánovníka. Absolútna súhra s okolím.

Po 8 hodinách na lodi s malou prestávkou na obed sme sa vylodili v Nuevo Rocafurte. Posledná dedinka na Rio Napo pred hranicami s Peru. Na ulici sme sa opýtali na hotel. V dedine bol síce iba jeden, ale na prekvapivo dobrej úrovni a dokonca aj s wifi. S majiteľom sme si rovno dohodli loďku, ktorá nás odvezie do ďalšej dediny, tentokrát už peruánskej. Pravidelná lodná doprava medzi dedinami nepremáva a iná možnosť ako prevoz s domácim neexistuje. Aj keď cesta trvá len hodinu, boli sme ľahšie o 60$.

Prvá zastávka v Peru

Naša prvá peruánska zastávka sa nazývala Pantoja (čítaj Pantocha). Malá dedinka s cca. 500 obyvateľmi, ktorí sa živia prevažne rybolovom, výukou na miestnej škole alebo prevádzkujú malé „biznisy“ v rámci dediny. Na breh sme vystúpili v nedeľu na pravé poludnie. Privítalo nás neznesiteľné teplo a domáci s pivom v ruke. A očividne nie s prvým.

Čakali nás tri povinnosti: opýtať sa na hotel, vybaviť entry stamp a kúpiť lístok na loď. Hotel bol našťastie neďaleko, takže sme si zložili veci a zobrali so sebou iba pasy. Angličtina domácich ležala hlboko na bode mrazu, takže sme zo seba museli vydať to najlepšie, čo sa na nás za 2 a pol mesiaca nalepilo. Vďaka týmto základom sme vyrozumeli, že pečiatku na imigračnom dostaneme až po 6 večer, lebo elektrina v dedine funguje len od 6 do 11. Čo sa dá robiť, išli sme teda na pivo…

Za jedno poobedie sme si našli v dedine 3 dobrých kamarátov. Pána, ktorý vlastní tamojší obchod a popri tom predáva benzín, jeho otca, ktorý mu pomáha a majiteľa „reštaurácie“, u ktorého sme našli obed v podobe šošovice s ryžou. Lokálne ženy si, naopak, udržovali odstup a miestami sme mali pocit, že na nás zazerajú. Možno neveria, že chceme udržiavať priateľské vzťahy s mužmi bez „bočných úmyslov“.

Prvá komplikácia

10 minút pred šiestou sme boli nastúpené pred policajnou stanicou. Úradník si dával na čas a nás sa zmocnil stres, ktorý postupne počas celého večera gradoval. Najskôr nás podrobne vypočúval asi polhodinu, kde sme boli a kde chceme ísť. Potom nás poslal do vedľajšej budovy, kde nám lekárka mala skontrolovať potvrdenie o COVID očkovaní. Povinné sú 3 dávky, my sme mali jansenovské 2, čo je, samozrejme, platné a rovnocenné. Jej sa to však nezdalo a začala niekde vyvolávať, ako postupovať. Riešila to tak precízne, že sa ma na chvíľu zmocnil pocit, že nám to potvrdenie ani nevystaví. Nakoniec ale papiere podpísala a my sme sa vrátili k prvému úradníkovi, ktorý nám po ďalšej polhodine vypočúvania a klepania do počítača buchol do pasu vytúžený štempel.

Čiastočne sa nám uľavilo, no hneď na to sme dostali informáciu, že loď, na ktorú sme mali zajtra nasadnúť, nejde. Vraj zmenila plány a ide iným smerom, tak snáď na ďalší deň. Zmocnil sa nás uragán zmiešaných pocitov a na hoteli s plesnivými stenami sme podrobne diskutovali, čo vlastne pre nás táto informácia znamená. Najhorší možný scenár by bol zmeškať let z Iquitosu, čo by sa mohlo stať v prípade, keby sme sa omeškali čo i len o jeden ďalší deň. Menej hrozné, no stále trochu desivé bolo, že sme uviazli v dedine bez ničoho na nevedno ako dlho. Bez internetu, bez signálu, bez toho, aby sme vedeli, na ako dlho.

Druhý deň v Pantoja

Napriek prvotným obavám sa sme rozhodli prijať situáciu, ktorá nastala a užiť si fakt, že sme uviazli na autentickom mieste uprostred džungle. Bez ďalších turistov, s ktorými obyčajne zdieľame všetky momenty. Stačí iba zmeniť pohľad na vec a z nočnej mory sa stane sen. Celé doobedie sme strávili na brehu Rio Napo, čítali knihu, pozerali na rieku a zdravili sa deťom utekajúcim zo školy. Na obed sme išli ku nášmu kamarátovi na šošovicu s ryžou a na olovrant ku druhému kamarátovi na čerstvý melón. Záver dňa sme sledovali deti, ako odvážne skákali do zakalenej vody a bez problémov preplávali na pieskový ostrov v strede rieky, kde pri západe slnka hrali futbal. Na moment som zbadala obrovskú jednoduchosť v životoch miestnych. Na brehu zakotvila loď, ktorá nás na druhý deň mala odviezť ďalej. Náš čas v Pantoje sa pomaly končil.

Tretí deň a 14 hodín na lodi

Deň začínal za tmy. Pred 4. ráno sme nahadzovali batohy na loď, ktorá nás mala priviezť do dedinky Santa Clotilde. Tu sme mali len prenocovať a na ďalší pokračovať loďou do Iquitosu, našej konečnej zastávky. Ticho rána prehlušoval iba zvuk motora. Mala som otvorené okno, pozerala na milióny hviezd a užívala si chladný vánok. Pôvodne som mala v pláne pokračovať v spánku, no oči sa nevedeli zavrieť. Tma začala postupne šedivieť a pomaly som dokázala rozoznať obrysy stromov. Po tisíci krát som oľutovala ukradnutý foťák a po miliónty krát som sa cítila tak malá. Farby oblohy začali ružovieť, potom sa ružová zmenila na oranžovú, až sa na oblohe objavila žiarivá guľa. Konečne som na moment zavrela oči, ale len preto, aby som precítila teplo, ktoré so sebou priniesla. Loď občas zastala, aby nabrala nových pasažierov, až sme napokon boli úplne plní.

Kým ráno sa zdalo ako malý zázrak, zvyšok dňa by som popísala slovom peklo. Sedačky boli úzke a tvrdé, takže v polovici dňa som už menila svoju polohu v priemere každých 20 minút. Ešte neznesiteľnejšie bolo obrovské, ale fakt obrovské teplo, ktoré všetkých mučilo od doobedia aj po poobedný dážď, ktorý so sebou prinieslo. Cez deň bolo šťastnejším riešením zavrieť okienka lode, aby na nás nepražilo priame slnko. To ale znamenalo, že dnu neprúdil takmer žiadny vzduch a aj keby prúdil, mal by 40 stupňov.

O 6 večer, opäť za tmy, sme vystúpili v Santa Clotidle. Všetci pasažieri sme kráčali tým istým smerom – k hotelu. Pred hotelom sedel tučný pán na plastovej stoličke, ktorý ľudom jednou rukou podával kľúče a druhou bral peniaze. Dostali sme izbu bez teplej vody a bez prikrývky, no už sme nemali silu to s niekým riešiť. Aj tak sme si ľahli len na 4 hodiny. Na druhý deň sme mali budík o 2.30.

Posledný deň na rieke

Z izby nás vyprevádzali šváby. Ešteže sme sa o ich existencii dozvedeli až ráno, lepšie sme spali. So Santa Clotilde sme sa lúčili o 3 ráno, opäť za tmy. Toto ráno však bolo úplne iné ako to pred 24. hodinami. Namiesto hviezd nás sprevádzal hustý lejak a hromy v pozadí. Asi po polhodine plavby sa nám pokazila loď. Ďalšiu hodinu sme v tme stále na rozbúrených vlnách, loď sa kývala z boka na bok a ja som si v hlave premietala krízový plán, čo robiť v prípade, ak sa potopíme. Na pozitívnej nálade nikomu nepridávali ani naši kapitáni, ktorí zmätene pobehovali hore dole po lodi a snažili sa opraviť motor. Napokon sa to podarilo a za sprievodu neutíchajúceho dažďa sme pokračovali po prúde rieky.

Pred obedom sme sa vylodili v malej dedinke Mazán. Tu sme si vzali všetky veci, aby sme si skrátili plavbu loďou o niekoľko hodín. Namiesto toho prešli naprieč po pevnine na tuk-tuku, aby sme sa mohli nalodiť na finálny úsek plavby. Čakali nás posledné dve hodiny na Amazonke, ktorá nás doviedla až Iquitosu. Za sebou máme 5 dní na Rio Napo a zážitky na celý život. Ďakujem.

Welcome to Peru

Ako navštíviť Machu Picchu v Peru

Ako navštíviť Machu Picchu čo najlacnešie

Čo vedieť pred návštevou Dúhovej hory v Peru

3-týždňový itinerár v Ekvádore pre backpackerov

Príspevok Z Ekvádoru do Peru po Rio Napo je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Po 111 rokov od objavenia inckých ruín je výstup na Machu Picchu úplne iný príbeh. Dobrodružné expedície vystriedali turisti každého druhu, ktorí húfne smerujú zažiť jeden z novodobých divov sveta. A hoci je Machu Picchu masívne navštevované, jeho návšteva si vyžaduje starostlivé plánovanie. Takisto treba rátať s tým, že za fotky na Machu Picchu zaplatíte.

Cena závisí od vášho času a fyzickej kondície. Je celkom možné, že náklady za tento výlet budete rátať v stovkách eur. Všetky možnosti, ako sa dostať na Machu Picchu som spísala v tomto článku. V nasledujúcom bližšie opíšem iba najlacnejšiu alternatívu, ktorú sme absolvovali my a vám môže zaručiť, že sa návšteva Strateného mesta nepresiahne 100€. Ako sa dostať na Machu Picchu čo najlacnejšie?

Z Cusco do Aquas Calientes

Z Cuscu nájdete desiatky agentúr, ktoré ponúkajú rôzne formy tours na Machu Picchu. Hľadajte v okolí Plaza de Armas. V ich ponuke nájdete aj odvoz na miesto Hidroelectrica, vzdialené od Cusca 6 hodín vanom. Nie je to dedina ani mesto, jednoducho iba pľac s niekoľkými reštauráciami a železničnou stanicou, odkiaľ vyráža vlak do Aquas Calientes.

Ak chcete urobiť Machu Picchu čo najlacnejšie, na vlak zabudnite. 34$ vám ušetrí 3 hodinová cesta a 11 kilometrov popri železnici. Dobrá správa je, že budete kráčať iba po rovine a cestu vám skrátia dych berúce pohľady na okolitú prírodu. Tá horšia správa je, že po celý čas bude horúco, čo je na celom pochode najnáročnejšie. Zoberte si dostatok vody, aj keď popri ceste narazíte na niekoľko stánkov s džúsmi aj podomácky vyrobenými nanukmi.

Z Aguas Calientes na Machu Picchu

Dedinka Aguas Calientes je posledná zastávka pred vstupom na Machu Picchu. Od vstupu vás ale stále delí približne hodina a pol kráčania do kopca (našťastie až na druhý deň). Cesta po vlastných vám ale ušetrí ďalších 12$ za autobus, resp. 24$ za spiatočný lístok. Toto je jeden z ďalších dôvodov, prečo sa na Machu Picchu oplatí vybrať skoro ráno. Už o 10 môže byť poriadne teplo, takže prechádzka skoro ráno je omnoho príjemnejšia.

Lístky na Machu Picchu

Najlacnejší lístok kúpite priamo v Cusco alebo Aquas Calientes. Ak si ho budete kupovať online, prípadne cez agentúru, zaplatíte o niečo viac. Ak ale plánujete navštíviť Machu Picchu počas hlavnej sezóny, teda od júna do septembra, rezervácia odporúčam. Počet návštevníkov sa reguluje „len“ na 1600 denne.

Existuje niekoľko tipov lístkov, ktoré sú rozdelené na rôzne okruhy, čomu je prispôsobená aj cena. Najbežnejší typ lístka, ktorý zahŕňa iba klasickú prechádzku ruinami stojí 152 PEN, čiže cca. 41€. Ak by ste chceli navštíviť aj Huyana Picchu si Mountain Machupicchu, pár eur si priplatíte.

INFO: V agentúrach vás budú presviedčať, že pre návštevu Machu Picchu je povinný sprievodca. NIE JE a ruiny môžete navštíviť aj sami. Ak sa však o tomto mieste chcete dozvedieť viac, návštevu s guidom predsa len zvážte.

Kde prespať v Aguas Calientes

Aj keď je to len malá dedinka cez cestného spojenia so zvyškom Peru, na svoje si prídu aj milovníci luxusu a drahých hotelov. Ak ale chcete ísť na Machu Picchu lowcost, musíte na vyhľadávanie na Bookingu zoradiť od najlacnejšieho. My sme ostali v hosteli Ursag Machupicchu Inn v zdieľanej izbe za 8$ za noc aj s raňajkami. Pripravte sa na to, že ak budete v bývať v dormoch, ráno vás budú budiť mobily backpackerov, ktorí vstávajú na skoré vstupy do Strateného mesta.

Ďalšie náklady

Do ceny výletu s názvom Machu Picchu si musíte okrem prepravy, ubytovania a lístku prirátať aj jedlo, vodu a večerný drink. Keďže je to dedinka odrezaná od sveta, ceny sú o niečo vyššie ako vo zvyšku Peru. Jedlo v reštauráciách začína na 7$. Veľa podnikov máva večer Happy Hour akcie, takže miešané drinky si môžete ďobnúť už od 8$ za 3.

Koľko dní si vyčleniť na návštevu Machu Picchu?

Teoreticky sa dá Machu Picchu z Cusca absolvovať aj počas jedného dňa, no iba s Inca Rail a v rámci vstupu počas dňa, kedy je tam najviac ľudí. Okrem toho sa budete musieť ponáhľať a neužijete si Aquas Calientes, čo by bola naozaj škoda. Dedinka ukrytá medzi horami má príjemnú atmosféru, ktorú si môžete vychutnať po návšteve ruín.

Ak sa rozhodnete vidieť Machu Picchu lowcostovo, v Aquas Calientes musíte stráviť minimálne jednu noc. My sme sa rozhodli ostať dve a večer po výstupe do Strateného mesta sme si dopriali piňacoládu v rušných uličkách.

Na záver

Počítajte s tým, že najlacnejšia alternatíva návštevy Machu Picchu je zároveň tá najnáročnejšia. 6 hodín v minivane, 3 hodiny pešo popri železnici do Aquas Calientes a hodina a pol hore k ruinám. A naspäť to isté. Na druhú stranu však bude návšteva Machu Picchu omnoho dobrodružnejšia a nezabudnuteľnejšia. Odporúčam, 10/10.

Ako cestovať v Peru

Ako Navštíviť Dúhovú horu v Peru

Čo vedieť pred návštevou Dúhovej hory v Peru

10 vecí, ktoré môžete vidieť v okolí Huarazu, Peru

Príspevok Ako navštíviť Machu Picchu v Peru čo najlacnejšie je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Pred tým, ako sa začnete baliť, spísala som niekoľko informácií, čo by ste mali vedieť pred návštevou Dúhovej hory v Peru:

Miesto plné turistov

Denne sem mieria desiatky turistov. Každý deň v týždni, každý týždeň v roku. Pripravte sa na to, že počas výstupu budete musieť obchádzať ostatných turistov a fotku cvaknete len ťažko.

Výšková choroba

Rainbow Mountain sa chváli vrcholom vo výške 5036 m.n.m. A to je číslo, ktoré na svojom tele pocítite. Preto by Dúhová hora nemala byť prvým výletom, ktorý v Cuscu podniknete. Dajte si čas na aklimatizáciu. Výlet si užijete viac bez bolesti hlavy. Aj bez nej je výstup náročný.

Musíte ísť s tour

Ani ja nie som fanúšikom organizovaných tour, no bez nich Dúhovú horu navštívite len ťažko. Z Cusca je vzdialená 3 hodiny autom a s public transportom sa sem nedostanete. V meste nájdete kvantum agentúr, ktorú ponúkajú jednodňové výlety aj s raňajkami a obedom v cene. Ceny začínajú na S.80/20€.

Sú tu alternatívy

Ak sa nechcete tlačiť s turistami, v okolí Cusca sa nachádza niekoľko kopcov, ktoré sú takmer identické s ikonickou Dúhovou horou.

PALCOYO MOUNTAIN

Výhodou výletu na Polcoyo Mountain je, že je bližšie ku Cuscu, takže v autobuse stráviť menej času. Na vaše možnosti sa opýtajte v niektorej z agentúr v meste. My sme na Palcoyo Mountain síce neboli, no kamarát z hostela vravela, že v ten deň bola jeho skupina jediná, čo absolvovala výstup. Čo to znamená? Vyhnete sa davom.

AUSANGATE TREK

8 dní, 69 kilometrov. Chodník prechádza v blízkosti Dúhovej hory, ktorú je počas prechodu možné navštíviť.

Môžete vyjsť na koni

Ak si z akéhokoľvek dôvodu netrúfate na výstup po vlastných, za S.60 (15€) si môžete prenajať koňa, ktorý vám ušetrí necelú hodinu cesty a vysadí vás pod záverečným stupákom. To najťažšie si ale musíte vyjsť po vlastných.

Počasie je nevyspytateľné

Nezabúdajte na to, že budete vysoko v horách a počasie sa môže zmeniť z minúty na minútu. V jednom momente môžete kráčať v krátkom tričku, v druhom vás znenazdajky zastihne lejak. Pripravte sa na všetky alternatívy.

Welcome to Peru

Ako cestovať v Peru

Ako navštíviť Dúhovú horu v Peru

Ako navštíviť Machu Picchu

10 vecí, čo môžete vidieť v okolí Huarazu, Peru

Príspevok Čo vedieť pred návštevou Dúhovej hory v Peru je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Ako sa dostať na Dúhovú horu v Peru

Dnes patrí Dúhová hora k najpríťažlivejším turistickým zastávkam neďaleko mesta Cusco. Z prvého miesta ju vytláča len legendárne Machu Picchu. Ak výletu na Horu siedmych farieb poviete áno, najrozumnejším, najjednoduchším a najlacnejším spôsobom je zaplatiť si organizovanú tour. Prípadne prenajať auto, ale neviem, ako táto možnosť funguje v praxi. V Cuscu natrafíte na kvantum agentúr, ktoré ponúkajú výlety to okolia. Pár ich prejdite a opýtajte sa na ceny. To je asi to jediné, v čom sa tour odlišujú. Všade je itinerár viac menej rovnaký.

Čo vás čaká v rámci tour

Ceny za výlet na Dúhovú horu sa pohybujú okolo 100 soles (cca. 25€), záleží od agentúry a časti turistickej sezóny, kedy sa chystáte vyraziť. Itinerár vyzerá takto:

4:00 – 5:00, vyzdvihnutie z hotela hotela

Dvojhodinová jazda mikrobusom

Polhodinová zastávka na raňajky (zahrnuté v cene)

Hodina až hodina a pol na parkovisko

Výstup na Dúhovú horu, 2 hodiny

Výhľady, fotky a snack, asi pol hodinu

Hodinový zostup k autu

Približne hodinová cesta na zastávku na obed (zahrnutý v cene)

Cesta späť do Cusca, návrat medzi 17:00 – 18:00

Výstup na Dúhovú horu

Výstup sám o sebe nie je až taký náročný, teda aspoň nie z hľadiska prevýšenia (400 výškových metrov) a času (do 2 hod.). To, čo skutočne potrápi všetkých bez výnimky je nadmorská výška, v ktorej trek absolvujete. Na vrchu Dúhovej hory stojí tabuľa s označením 5036 m.n.m. a to je výška, v ktorej telo pociťuje nedostatok kyslíku. Aj preto by Siete Colores nemala byť prvým výletom, ktorý z Cusca podniknete.

Cesta na vrchol sa začína aj končí na parkovisku, kde vás bude čakať vás mikrobus. Prvá časť výstupu začína pozvoľna, najťažšia časť čaká tesne pred koncom. Počas cesty čakajú dva „chech pointy“, kde nájdete toalety, vodu aj malé občerstvenie.

Čo si zbaliť

Bod č. 1 – pevnú obuv. Hoci terén nie je technicky náročný, stúpať v žabkách nie je šťastné riešenie.

Dostatok vody – budete ju potrebovať. Ceny balenej vody na ceste sú, pochopiteľne, omnoho vyššie.

Dobré oblečenie – budete sa pohybovať vo vysokých horách, kedy počasie na tričko môže za pár minút vystriedať hustý lejak. Myslite na všetko.

Opaľovací krém – aj keď je zamračené, horské slnko pocítite omnoho intenzívnejšie, ako u nás.

Pas – po ceste máte možnosť opečiatkovať si jednu stranu pasu Dúhovou horou.

Na záver

Aj keď organizované tour vyrážajú na Dúhovú horu iba necelých 8 rokov, je to jeden z najturistickejších spotov v celom Peru. Rátajte s tým, že nebudete mať výhľady iba pre seba. Takisto sa rozlúčte s autentickou atmosférou peruánskych hôr.

Čo vedieť pred návštevou Dúhovej hory v Peru

Ako cestovať v Peru

Ako navštíviť Machu Picchu, Peru

Ako navštíviť Machu Picchu čo najlacnejšie

10 vecí, čo môžete vidieť v okolí Huarazu, Peru

Príspevok Ako navštíviť Dúhovú horu v Peru je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Kým príchod do krajiny bol bez turistov, prílet do Limy nám dal jasne najavo, že v tejto krajine ich bude veľa. Počas dvoch mesiacov cestovania po Kolumbii a Ekvádore sme slovenčinu počuli iba z vlastných úst, v hlavnom meste sme na free walking tour hneď prvý deň narazili na Slovenku a Češku. Zároveň to bola asi najväčšia skupina, ktorej sme boli súčasťou, čo bolo takisto predzvesťou toho, čo nás v Peru čaká.

Lima ako hlavné mesto na nás zapôsobila asi tak, že nemastná neslaná. Bogota nás prekvapila a nadchla, Quito si držalo odstup, no po pár dňoch nám odkrylo svoje čaro. A Lima bola… jednoducho fajn. Centrum mesta pekné, ale nič, z čoho by sme padli na zadok. Okrem toho boli neustále zápchy a cesta do druhej časti mesta v pohode zabrala aj hodinu. A kto má mať na to nervy.

Zároveň sa zdalo, že aj domáci sú o niečo viac nevrlí a otrávení z turistov. A angličtina zrazu nebola veľký problém. Všade akoby vládol väčší poriadok, čo bola po doterajšej punkáčine celkom zmena. Po prvých dňoch v Peru sme ostali zmiešané a dúfali sme, že čoskoro nám ukáže niečo, čím si nás získa. Koniec koncov, všetci cestovatelia sú z Peru absolútne nadšení.

Ako navštíviť Machu Picchu v Peru

Ako navštíviť Machu Picchu čo najlacnejšie

Čo vedieť pred návštevou Dúhovej hory

Ako navštíviť Dúhovú horu v Peru

Ako cestovať v Peru

Príspevok Welcome to Peru je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.

Čo vedieť pred návštevou Machu Picchu

Stratené mesto je otvorené celoročne, takže sem môžete zamieriť 365 dní v roku. Pred cestou však vezmite na vedomie, že od októbra do apríla je oficiálne obdobie dažďov, no to nemusí nutne znamenať, že v tomto čase bude pršať a naopak, po zvyšok roku nebude. My sme Machu Picchu navštívili v novembri a mali sme krásne slnečné počasie s dramatickou rannou hmlou.

Turisti smerujú na Machu Picchu denne, nezáleží na tom či je pondelok alebo streda. Pred návštevou sa však pokúste vyhnúť aspoň nedeli. V tento deň sem smerujú miestni obyvatelia z Cusca, ktorý majú posledný deň v týždni vstup zadarmo.

Ďalšia z vecí, ktorú treba pred výstupom na Machu Picchu brať na vedomie, je nadmorská výška. Stratené mesto síce leží „len“ vo výške 2430 m.n.m., čo je pre našinca pravdepodobne OK, no výška môže aj tak narobiť menšie problémy s dýchaním, prípadne spôsobiť nevoľnosť. Nikde sa neponáhľajte, doprajte si deň či dva v Cuscu alebo Aguas Caliente.

Kedy navštíviť Machu Picchu v Peru?

Ktorýkoľvek deň v roku. Machu Picchu je sprístupnené celoročne. Zvážiť môžete návštevu mimo obdobia dažďov. Najväčší nápor turistov je každý rok v júli a auguste. Keď si budete kupovať lístok, určite si vyberte skorú rannú hodinu. Vstup sa otvára už o 6. Vyhnete sa davom a budete mať lepšie svetlo na fotky.

Ako sa dostať na Machu Picchu, Peru

Prvé miesto, kam sa musíte dostať, je Cusco. Mesto sa zaraďuje medzi jedno z najviac navštevovaných miest v Peru, a to nielen kvôli strategickej polohe pre návštevu Machu Picchu či Dúhovej hory. Patrí medzi najkrajšie mestá v Peru vôbec a od roku 1983 je zaradené do zoznamu UNESCO. Pripravte sa na nadmorskú výšku 3400 m.n.m.

Z Cusca sa ďalej potrebujete dostať do dedinky Aguas Calientes, nazývanej aj Machu Picchu Village. Do Aguas Calientes však nevedie žiadna cesta autom a dostať sa sem môžete tromi spôsobmi:

1. Pešo po Inca trail

Najslávnejší viacdenný trail v Peru. V Cuscu nájdete veľa agentúr, ktoré ponúkajú 3, 4 až 5 denné treky. Tento trek nemôžete urobiť bez guida a oficiálnej tour sa teda nevyhnete. V Cuscu nájdete desiatky agentúr, ktoré majú Inca trail v ponuke a nemusíte si ho rezervovať vopred. Odporúčam prejsť si viac operátorov a zistiť ponuku, vybavenie, počet ľudí v skupine a, samozrejme, cenu. Inca trail je vo februári uzavretý.

2. Vlakom do Aquas Calientes (Inca Rail)

Zaujímavá a obľúbená alternatíva, ktorá spestrí vašu návštevu Machu Picchu. Vlak z Cusca do Aguas Calientes však vôbec nie je lacná záležitosť. Vybrať si môžete z rôznych tried a za spiatočný lístok zaplatíte od 140$ do 400$. Vlak je väčšinu roka vybookovaný aj niekoľko mesiacov vopred, takže aj plánujete návštevu Peru a Machu Picchu s Inca Rail, rezervujte si lístok rovno s letenkou do Peru.

3. Vanom do Hidroelectrica a potom vlakom alebo pešo

Najviac budget friendly možnosť, ktorú sme zvolili aj my. Väčšina agentúr v Cuscu ponúka aj odvoz colectivom na miesto zvané Hidroelectrica pri dedinke Santa Tereza. Za spiatočnú cestu sme zaplatili 70 soles na osobu, čo je cca. 18€. Využili sme Orellana Tours, s ktorou sme nemali žiadny problém, takže odporúčam. Jednoduchá komunikácia cez WhatsApp a pani vedela aj po anglicky. Z Hidroelectrica môžete ísť do Aquas Calientes pešo 11 km alebo vlakom za 34$ jednosmerne.

Lístky na Machu Picchu

Bez tých sa do Strateného mesta nedostanete. Peruánska vláda sa rozhodla vstup na Machu Picchu regulovať ešte viac, ako tomu bolo doteraz. Kým do decembra 2020 sa na incké mesto pozrelo 2500 turistov denne, dnes je toto číslo obmedzené len na 1600 návštevníkov.

Počas hlavnej sezóny VRAJ bývajú lístky rezervované niekoľko týždňov vopred, takže ak viete dátum, kedy chcete Machu Picchu navštíviť, môžete si ich zabookovať vopred na tejto stránke.

Ak cestujete v low season, môžete si lístok kúpiť minimálne deň vopred v Cuscu na tomto mieste, prípadne až v Aquas Calientes. Tam sme si ich kúpili aj my. Pri platení si musíte zvoliť presný čas vstupu, ktorý je každých 15 minút, od 6 ráno. Brány sa zatvárajú o 17:30. Za návštevu Machu Picchu zaplatíte 152 soles, približne 40€.

Ďalšou novinkou v rámci lístkov na Machu Picchu je aj rozdelenie areálu na rôzne okruhy. Základný lístok pokrýva iba klasickú (no plne postačujúcu) návštevu ruín. Ak by ste však chcel vidieť viac, napr. Machu Picchu Mountain, budete si musieť priplatiť. Viac o okruhoch zistíte pri nákupe lístku.

P.S.: Kým v Cuscu nám pani za pokladňou vedela všetko vysvetliť po anglicky, v Aquas Calientes sme potili španielsky.

Z Aguas Calientes na Machu Picchu

Aj keď už ste v Aguas Calientes, na Machu Picchu je to ešte kus do kopca. Tu máte tiež dve možnosti – buď zvolíte autobus, ktorý vás vyvezie za 12$ hore (24$ spiatočne) alebo vystúpite po vlastných za necelú hodinu a pol z centra. Ocitnete sa pred bránou a môžete obdivovať stratené mesto Inkov.

Na záver

Napriek tomu, že počas cestovanie nemám rada miesta nasiaknuté turistami, Machu Picchu patrilo medzi NAJ zážitky z Peru. Na jeho návštevu si vyčleňte aspoň dva dni s prespaním v Aquas Calientes.

Ako cestovať v Peru

Ako navštíviť Machu Picchu čo najlacnejšie

Ako navštíviť Dúhovú horu v Peru

Čo vedieť pred návštevou Dúhovej hory v Peru

Welcome to Peru

Príspevok Ako navštíviť Machu Picchu, Peru je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.