Hanoj vonia ako všetky metropoly juhovýchodnej Ázie, dochutené unikátnou vietnamskou prísadou. Trochu po smogu a výparoch zo skútrov, trochu po dyme ohňa a grilovanom mäse zo stánkov s jedlom na ulici. Život sa deje von, ulice sú plné od skorého rána a ešte dlho po zotmení. Trúbenie motoriek prehlušuje vrava domácich sediacich na nízkych plastových stoličkách a štrnganie paličiek, s ktorými domáci manipulujú s ľahkosťou, akú my cudzinci nikdy nepochytíme. Hanoj v sebe ukrýva život.
Ak ste už pred tým navštívili Ho Chi Minh City, najväčšie mesto vo Vietname, možno budete prekvapení rozdielom týchto dvoch veľkomiest. Ho Chi Minh je mesto s otvoreným priestranstvom, s množstvom zelených parkov a širokými chodníkmi vybudovanými na prechádzky popod mrakodrapy.
Uličky Hanoja sú podstatne užšie a často je problém prekľučkovať pomedzi autá, ženy tlačiace pred sebou bicykle s ovocím, motorky zaparkované na chodníku a stoličky lokálnych reštaurácií a kaviarní. Vysoké zrkadlové mrakodprapy Ho Chi Minh-skej budúcnosti tu striedajú nízke budovy s nádychom francúzskej minulosti.
Doprava ani pohyb v uliciach Hanoja nemá pravidlá. Pri prvej návšteve sa vo vás miešajú pocity prekvapenia, šťastia a údivu – vzrušujúci koktejl emócií, pre ktorý sa cestovanie stáva návykové. Na šialenosť sa rýchlo zvyká a človek čoskoro pocíti jemné šteklenie slobody, ktorú so sebou prináša možnosť vypustiť z hlavy pravidlá a spoločenské konvencie.
Srdcom Hanoja je jazero Hoan Kiem, v preklade jazero navráteného meču. Podľa starej legendy musel Vietnam v 15. storočí bojovať proti vykorisťovateľom zo severu. Keď to videl Boh Mora, požičal vtedajšiemu kráľovi Le magický meč, ktorým zahnal nepriateľa. Po tomto víťazstve sa kráľ jedného dňa plavil po jazere, z ktorého sa vynorila korytnačka a požiadala ho, aby meč vrátil. Kráľ ho dal korytnačke a tá sa spolu s ním ponorila do vôd jazera. Odvtedy sa jazero volá Hoan Kiem. Časť príbehu je iba legenda, no korytnačky v jazere skutočne žili. Posledná, veľmi stará, zomrela len nedávno.
Hanoj je rušné mesto, v ktorom sa turisti strácajú v prúde motoriek a tieni malých kaviarní. Kultúra kaviarničiek je v neprehliadnuteľná a Vietnamci sa s kávou skutočne vyhrali. Vietnamská káva má špecifickú chuť a nie všetci sa s ňou skamarátia. Vždy si ju môžete dať teplú alebo studenú, s kockami ľadu na osvieženie. No vietnamské majstrovstvo nekončí iba pri čiernej káve. Môj absolútny víťaz je salty coffee, teda slaná káva. Dokonalé spojenie sladko-slanej chute. Ďalšou špecialitou je egg coffee, vajíčková káva, takisto robená na sladko.
Útulné a štýlové kaviarničky nie sú otvorené iba turistom, ako by sa mohlo zdať. Pri stolíkoch často sedia hlučné skupinky domácich pri káve a limonáde, neustále obklopení v cigaretovom dyme, lúskajúc slnečnicové semiačka priamo pod seba.
Podmanivé chute Hanoja sa nenachádzajú iba v šálkach s kávou, ale aj v miskách s polievkou Pho a v malých pouličných vozíkoch, ktoré na vás vybalia širšiu ponuku, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Psie mäso je vo Vietname stále súčasťou jedálničkov a ak si niekto chce pripísať na zoznam aj takýto zážitok, nie je to ťažké. Smutní nemusia byť ani vegetariáni, pretože jedlo bez mäsa je bežné a tofu tečie prúdom.
Veľké mestá sú vždy o krok vpred pred zvyškom krajiny. Tradičné oblečenie už pripomínajú len kužeľovité slamené klobúky starých tetušiek – nón lá. Mladí Hanojčania sú cool, potetovaní a občas aj s vlasmi odfarebnými na divoko. Väčšina ľudí je vľúdnych, no nie vždy sa dočkáte milých a ústretových úsmevov. Najmä tí starší akoby turistov iba trpeli. Pravdepodobne preto, že mnohí si ešte pamätajú Vietnamskú vojnu a ďalšie krivdy, čo so sebou priniesli cudzinci.
Turisti sú v Hanoji ale vítaní a ich peňaženky obzvlášť. Tak ako všetci, ktorí majú málo, Vietnamci bažia po lepšom živote, ktorý vidia v zelených papieroch. Na trhoch je nutné zjednávať a začnite tak, že poviete polovicu zo sumy, čo povedal predajca. Za život v Hanoji sa platí viac ako inde, no pokiaľ nehľadáte luxus, stále je to málo.
Hoi An – rozprávkové mesto lampiónov
