V roku 2026 sme utekali arktickej zime na Slovensku viac na juh. Na našej obytke ZenVanke ej kej ej casite sme niekoľko mesiacov brázdili Taliansko, malý kúsoček Francúzska, no najmä Španielsko a susedné Portugalsko. Zastavili sme sa na toľkých miestach, že som občas mala pocit, že sa snažíme dohnať všetko, čo sme počas rokov cestovania v Európe zameškali. Vždy sme ju totiž nechali za chrbtom, zbalili backpack a odišli niekde ďalej. A zrazu sme boli tu, nevediac, čo vlastne čakať.
Najväčšou výhodou cestovania vanom je, že môžete zastaviť kdekoľvek a úplne odpadá otázka „ako sa tam dostaneme.“ ZenVanka nám dovolila spoznať aj miesta, ktoré sa v bežných itinerároch nenachádzajú. Práve takéto miesta ma priviedli k záveru, že mnohé španielske TOPky v mojom osobnom rebríčku nie sú španielske TOPky. Vyhľadávaná Valencia bola snáď najväčším španielskym sklamaním. Prosím, odpustite mi všetci, ktorí Valenciu milujete.
Po Valencii sme si s Nikou povedali, že najvyhľadávanejšie letoviská sú miesta, ktorým sa chceme vyhnúť. Na jednej strane nič moc, keďže píšem cestovateľský blog a nepíšem o miestach, ktoré má toľko ľudí v hľadáčiku. Na druhej strane však nechcem zapredať svoju cestovateľskú dušu čítanosti môjho malého blogu. A tak padlo rozhodnutie: Alicante obídeme oblúkom a zamierime o niečo severnejšie. Vydali sme sa k menej známym mestám, ktoré svoj šarm uchovávajú v autenticite.
Vitajte v Elche neďaleko Alicante
Do navigácie sme zadali Elche (vyslovuj Elče). Zaparkovali sme blízko železničnej stanice a do mesta vhupli popri fontáne s obrovskou španielskou vlajkou. Na pravej strane nás otvorená brána pozývala prejsť sa chodníčkami palmového parku. Ak je Elche, vo valencijskom dialekte Elx, niečím známe, tak sú to práve datľové palmy.
Elche v sebe ukrýva veľkolepú palmovú oázu, ktorú vo 8. storočí zriadili Arabi a vybudovali premyslený zavlažovací systém používaný doteraz. V celom meste rastie viac než 200 000 palmám, ktoré v minulosti slúžili prevažne na poľnohospodárske účely a produkovali ďatle. Palmový háj v Elche je dnes najväčším v Európe, jedným z najväčších na svete, zaradený v UNESCO a určite patrí medzi to hlavné, čo vidieť v Elche.
Prešli sme ku hradu Alcázar de la Señoría, ktorý v minulosti slúžil ako obranná pevnosť. Impozantne pôsobia valcovité veže a palmy okolo jej dodávajú exotický nádych. V okolí pevnosti sa nachádzajú dôležité archeologické náleziská a pozostatky základov, ktoré pripomínajú vrstvy dejín Elche – iberské, rímske, islamské aj kresťanské.
Už od pevnosti je viditeľná bazilika Santa María, najkrajšia stavba, ktorú v Elche môžete vidieť. Základy kostola stoja na starobylej mešite, ktorú najviac pripomína modrá dlaždicová strecha viditeľná z viacerých miest v meste. Úplnú krásu baziliky doceníte až keď sa postavíte pred vyrezávaný vchod. Detailnejší pohľad vás na pár chvíľ určite zdrží.
Bazilika Santa María v Elche sa každoročne stále dejiskom miestneho festivalu Misterio de Elche. Ide o stredoveké liturgické divadelné predstavenie o Nanebovzatí Panny Márie, ktoré sa hrá každý rok v auguste a je zapísané ako nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO.
TIP: Chcete vykročiť ešte viac mimo vychodených turistických chodníkov? Inšpirujte sa našou cestou camperom po pobreží Costa de la Luz, najkrajším pobrežím v Španielsku.
Pokračujeme po Elche
Zvyšok návštevy mesta Elche sme sa nechali viesť uličkami, ktoré si nás zavolali. Tesne pred Vianocami boli vyzdobené budovy aj palmy, a na námestiach sa konali vianočné trhy, vďaka ktorým bolo v centre živo. Pomalým krokom sme sa motali ulicami niekde medzi Plaza de la Glorieta a Plaza de la Mercé. Po preplnenej Barcelone a nie zrovna vydarenej Valencii nám Elche potvrdilo, aké mestá chceme navštíviť.
TIP: Už ste asi pochopili, že nie sme na veľké mestá, no Barcelona je povinná zastávka, ktorá stojí za to. Na všetky pekné miesta vás vezmem v článku Čo vidieť v Barcelone: zoznam 12+ vecí.
Z predchádzajúceho písania ste mohli mať pocit, že Elche je malé komorné mesto. V skutočnosti sa zmestí medzi 20. najväčších miest pevninského Španielska. Historicky patrí medzi najstaršie mestá v Španielsku. Osady na území Elche existovali už v prehistorických dobách. Až do 5 storočia p.n.l. sa tu nachádzalo iberské mesto Helike.
Moslimský nádych, ktorý je v Elche citeľný, priniesli Arabi niekedy medzi 8. a 9. storočím. V tých časoch sa mesto presťahovalo na svoje súčasné miesto. Maurovia, berberské kmene a moslimovia zo severnej Afriky, vládli až do začiatku 13. storočia, kedy ich vyhnali kresťania. Zaujímavosťou je, že vyhnaním Maurov Elche postupne stratilo až tretinu svojej populácie.
Na záver návštevy Elche spomeniem ešte jednu dôležitú vec, ktorá sa s mestom spája. Elche totiž nie je preslávené len palmami, ale aj obuvou. Obuvníctvo sa tu začalo rozvíjať niekedy v 19. storočí a ostalo do dnes. Tvorí tak jedno z najdôležitejších centier obuvníckeho priemyslu v krajine.
Smer Orihuela, Španielsko
Elche sme zamávali za rozlúčku a na noc zaparkovali na tichom parkovisku pri miestnom safari parku. Ráno nás zobudil dážď. Ten sa nás držal celú cestu a chvíľu sme dokonca zvažovali, že to nebudeme tlačiť.
Napokon sa počasie upokojilo a my sme tak na hodinku mohli nakuknúť do ďalšieho maurského mesta – Orihuela. Pred príchodom do mesta sme sa ešte zastavili pri soľnom jazere. V okolí sa ich nachádza niekoľko a za ideálnych podmienok (tzn. za slnečného počasia a nie počas a po silných dažďoch, smola) sú sfarbené do ružova. Najznámejšia v okolí je Salinas de Torrevieja.
Už v úvode poviem, že Orihuela nás nenadchla tak, ako Elche v predchádzajúci deň. Možno za to mohlo chladné daždivé počasie, ktoré zmenilo atmosféru. Možno tak trochu aj zvláštni ľudia, ktorých sme v uliciach kde-tu míňali. Tak či onak som rada, že sme to s Orihuelou nevzdali.
Orihuela leží na hranici regiónu Murcia, stále v provincii Alicante, len 35 kilometrov od Elche a s Elche má vlastne veľa spoločného. Najmä palmové háje a maurskú minulosť, ktorá najviac formovala dnešnú podobu mesta.
Nad mestom môžete zahliadnuť ruiny hradu Castillo de Orihuela, ktoré poukazujú na strategickú polohu. Práve okolité kopce pohoria Sierra de Orihuela dodávajú mestu nevšednú podobu. A najkrajšie pamiatky mesta sú už tradične kostoly.
Krátke potulky mestom Orihuela
Prvá pamiatka, popri ktorej sme do mesta vhupli, na nás urobila dojem. Hovorím o kostole Santas Justa y Rufina s vysokou vežou a strechou z výraznej modrej škridle. Nie je ťažké uhádnuť, že v minulosti sa chrámom ozývali islamské, nie kresťanské modlitby. Kostol údajne dodnes nie je dokončený. Výstavba sa pozastavila v roku 1761.
O pár ulíc na to sme stáli pod vysokou zvonicou katedrály z roku 1564, no krajšia časť nás čakala o čosi ďalej. Náhodne sme narazili malé zelené nádvorie s krížom uprostred, obkolesené chodbami. Pomedzi oblúky sme zazreli trh za rohom, kde na stoloch ležala čerstvá zelenina a ovocie.
Prešli sme Orihuelou až k domu a múzeu významného španielskeho poeta Miguel Hernándeza, ktorý tu žil spolu s rodinou. Nenápadný skromný domček typický pre túto oblasť zo začiatku 20. storočia. Tu sme sa otočili a centrom kráčali naspäť k autu. Sychravý deň sme presvetlili čerstvou focacciou za 1,50 v miestnej pekárni a cez úzke uličky s kamennou dlažbou sme sa pomaly lúčili s Orihuelou.
Orihuela leží necelých 60 kilometrov z Alicante a spolu s Elche vám pripravia super jednodňový výlet z Alicante. Oplatí sa prenajať si auto. Na jeden deň strasiete pozlátko bohatého letoviska a pocítite skutočnú maurskú minulosť Španielska.
Do Španielska po stopách Salvadora Dalího
10 najkrajších vecí v španielskom meste Cádiz
Tarifa – návšteva najjužnejšieho bodu Euŕopy
