Cestu do Panamy sme neplánovali, letenky sme si kúpili asi 3 týždne pred odletom. Vedeli sme, že sa opäť chceme vydať na cestu, no cieľ nebol známy. Keďže sme v čase rozhodovania neboli zaočkované (myslím dávne časy covidové), vyberali sme medzi destináciami, do ktorých bolo možné pricestovať len s negatívnym PCR testom. Bolo ich niekoľko, do finálovej dvojice sa dostala Kolumbia a Panama. Napokon sme prehlásili, že keď pôjdeme do Kolumbie, určite sa nechceme o mesiac vrátiť, a tak zvíťazila Panama so spiatočnými letenkami za 430€. To sme ešte netušili (hoci sme mohli), že ani z Panamy sa nebudeme chcieť vrátiť.
Aj keď sme o tomto tripe vedeli pár týždňov dopredu, k jeho plánovaniu sme sa dostali asi 4 dni pred odletom. Viete ako, nemali sme čas. Vznikol teda hrubý náčrt toho, kam chceme ísť, zložený z pár bodov. Vedeli sme o Panamskom prieplave, pralesoch, možnostiach turistiky a ostrovoch Bocas del Toro. Detaily sa vykryštalizujú cestou, načo plánovať? Na cestách je krásne to, že si môžete dovoliť dať na pocit – tu chcem ešte ostať, toto miesto už chcem opustiť. Pri cestovaní počúvam svoje ja viac ako hocikedy v živote a práve preto vydávam na cestu znova a znova.
PEKNÉ PRIVÍTANIE
Panama nás privítala vrúcne aj drsne. Vrúcne preto, lebo sme hneď na letisku spoznali miestneho týpka, ktorý s nami letel z Európy. Trochu hipisák, trochu hudobník, trochu weirdo, no proste na prvý pohľad super chalan. Pri riešení prepravy do Panama City sme sa dali do reči. Vzniklo z toho, že je na pol Kanaďan, na pol Panamčan, bol pozrieť frajerku vo Švajčiarku, ale je rád, že je už naspäť tu, lebo Európa je moc európska. Chápali sme. Na letisko po neho prišli jeho dvaja panamskí kamaráti, ktorí mali v aute miesto aj pre nás.
Cca. 5 kilometrov od letiska ubalili brko a náš prílet sa plynule premenil na okružnú jazdu okolo Panama City, ktorá trvala asi hodinu, lebo náš zhulený šofér niekoľkokrát zablúdil. Cestu nám však chlapci krátili malým výkladom o Paname. Túto City Sightseeing Tour sme zakončili rovno pred našim hostelom. Objali sme sa a poďakovali si. My im, že nás zviezli, aj keď nemali cestu okolo a nič za to nechceli. Oni nám, že sme s nimi túto cestu zdieľali.
MENEJ PEKNÉ PRIVÍTANIE
Drsné privítanie sme dostali preto, lebo sme sa hneď prvý deň omylom zamotali do slamu. Začalo to nevinne – 40 minútová prechádzka mestom na autobusovú stanicu. Podozrivý nám začal byť jeden nadchod, na ktorom sme prekračovali tri použité kondómy a jedno hov*o, ktoré nápadne pripomínalo ľudské. Nevenovali sme tomu pozornosť. Veď čo, stane sa. To, že nie sme na správnom mieste docvaklo ako prvej Nike, ktorá pri našom vstupe do úzkej uličky vedúcej popod mestské automobilové nadjazdy a krížom cez 4-prúdovky prehlásila niečo v štýle: „Bože, dúfam, že tu nikto nebude.“. Môj európsky mozog sa cez noc ešte nestihol adaptovať na svet strednej Ameriky a odpovedala som niečo ako: „Prečo by tu niekto bol?“, lebo sa mi zdalo nezmyselné, aby sme niekoho stretli pri ceste či pod mostom.
V momente, keď sa špinavý chlapík vynoril spoza rohu, som sa už konečne adaptovala. Nebolo cesty späť a tak sme prešli priamo pomedzi squatujúcich panamských bezdomovcov, ktorí asi neboli úplne čistí. Keď sme prebehli cez xy-prúdovku, preskočili sme plot do akejsi štvrte. Najskôr som jej nevenovala pozornosť. Bola som rada, že sme prešli predchádzajúci úsek bez ujmy. Ako sme však pokračovali v ceste, na pomerne krátkom úseku sme stretli 3 policajné hliadky. Pripomenulo mi to americké filmy a seriály s drogovou tematikou, ktoré veľmi obľubujem. Poznamenala som, že sme asi v nejakej problémovej štvrti, keď je tu toľko policajných hliadok. Do deja nás uviedol až miestny pán s krížom na hrudi a Bibliou v ruke, ktorý nás zastavil a povedal nám, nech si vezmeme taxík a nepokračujeme pešo, ak nechceme skončiť zle. Poslúchli sme.
Spätne som sa snažila nájsť si informácie o ekonomických pomeroch Panamčanov. V niekoľko rokov starých bedekroch Lonely Planet som sa dočítala, že až 20% Panamčanov žije v takej chudobe, že si ledva dokážu zaobstarať základné potreby. Až 6% obyvateľov údajne squatuje. Keď som sa snažila nájsť údaje o nezamestnanosti, narazila som na dáta z roku 2019, ktoré hovoria len o 7,1% nezamestnanosti, čo vo mne vzbudzuje miernu nedôveru k tomuto údaju. V roku 2020 sa to však asi aj vďaka pandémii vyšplhalo na 18.5%.
Panama nás v priebehu 24 hodín stihla objať a v zápätí pekne prefackať. Asi nám hneď na začiatku chcela naznačiť, v akej atmosfére sa bude niesť naše cestovanie. A takto sa začala naša cesta Panamou…
Sprievodca po Panama City a 12 tipov na to, čo vidieť
