Zima na prelome rokov 2025 a 2026 potrápila nás a celé južné Španielsko a Portugalsko extrémnym dažďom, silnými vetrami a záplavami. V tomto období sme niekoľko mesiacov cestovali camper vanom po portugalskom Algárve aj španielskej Andalúzii. Keď sme kvôli neutíchajúcim dažďom už pár dní v rade nemohli vyliezť z auta, povedali sme si dosť. Z itineráru sme s ťažkým srdcom vyškrtli biele dedinky Andalúzie, Granadu, Rondu a nejaké turistiky, a po 4 hodinách jazdy sme sa ocitli v úplne inom svete – na slnečnom pobreží. Neplánovane sme si to namierili rovno k najkrajšej časti krajiny, akú sme dovtedy v tejto časti krajiny videli – do národného parku Cabo de Gata v Španielku.
Almeria – úvod do Cabo de Gata
Národný park Cabo de Gata – Níjar, ako sa celým menom nazýva, leží v provincii mesta Almeria – najbližšom väčšom meste pri vstupe do parku, odkiaľ sem vyráža väčšina turistov. Prístavné mesto na brehoch Stredozemného mora za chrbtom skrýva polo púštnu krajina, vďaka čomu je Almeria známa ako jedna z najsuchších a najteplejších oblastí v Európe.
Veľký dojem na mňa urobila silná prítomnosť maurskej kultúry. Vzhľadom na to, že sa stále nachádzame v Andalúzii, by ma to asi nemalo prekvapiť. Faktom však ostáva, že Almeria leží stovky kilometrov vzdialená od pobrežia Afriky či srdca niekdajšieho maurského kráľovstva, takže rozsiahlosť arabského územia na európskom kontinente mi príde až neuveriteľná.
Boli to práve Maurovia, ktorí v roku 955 mesto založili. Názov Almeria je v pôvodnom arabskom znení Almairiyya, teda zrkadlo mora. Postupne sa mesto vyformovalo na prístav a stalo sa centrom obchodu cordobského chalifátu. Veľký význam zohrával obchod s hodvábom.
Najväčšiu spomienku na maurskú minulosť stelesňuje pevnosť Alcazaba, ktorá v tichosti drží prvé miesto ako najväčšia maurská pevnosť v celej Andalúzii. Dodnes zachované obranné hradby týčiace sa nad mestom bude to prvé, čo si všimnete pri príchode do Almerie.
Za návštevu stojí aj pozoruhodná katedrála Encarnación de Almería, ktorá masívnymi kamennými stenami, strážnymi vežami a minimom veľkých okien nie náhodou pripomína obrannú pevnosť. Obraz dnešnej katedrály vznikol v 16. storočí, keď pôvodnú katedrálu zničilo zemetrasenie. Katedrála v Almerii je jednou z mála španielskych chrámov so skutočným obranným charakterom.
Zvyšok času v Almérii sme už len blúdili úzkymi uličkami, kde-tu nakukli do driemajúcich obchodníkov a študovali vystavené jedálne lístky reštaurácií, ktorým dominovali kuskus a tajin, typické severo-africké jedlá.
Z tieňa úzkych uličiek pripomínajúcich mediny si nás slnko privolalo na modernú promenádu, ktorá oddeľovala kaviarne a reštaurácie od piesočnatej pláže. Aj vo februári tu polihovali ľudia na dekách a vystavovali tvár teplým lúčom. Silu slnka zmierňoval neutíchajúci vietor, na ktorí sú vždy pripravení miestni kite surferi. Modrú oblohu tak okrem morských vtákov križovali aj farebné padáky.
Národný park Cabo de Gata v Španielsku
Opustili sme Almeriu a po necelej polhodine jazdy sme prechádzali dedinkou San Miguel de Cabo de Gata, jednoducho len Cabo de Gata. Tak ako všetky ostatné, ktoré sme v parku prešli, aj táto je len malá a chudobná dedinka, kde ľudí živí najmä rybolov a zber soli na susedných soľných pláňach. Inak sa v dedinke vlastne nič nedá vidieť.
V miestnom obchode sme nakúpili zásoby na ďalšie dni a pokračovali sme len o kúsok ďalej do časti La Fabriquilla. Po pravej strane sme míňali dlhú piesočná pláž, po ľavej soľné pláne, na ktorých sme rozoznávali obrysy plameniakov, a pred nami sa dvíhali kopce sopečného masívu Sierra de Cabo de Gata. Už tu sme začínali tušiť, že sme prišli na unikátne miesto.
Cabo je Gata je najmladší národný park v Španielsku, založený v roku 1987 a s rozlohou len 460 km2, pričom dĺžka pobrežia je iba 63 kilometrov. Malá rozloha však ukrýva neskutočné prírodné bohatstvo, ktoré je unikátne nielen v Španielsku, ale v celej Európe.
Geologicky Cabo de Gata vznikol vďaka podvodnej vulkanickej činnosti a podvodným erupciám. A práve podmorský svet tvorí najväčšie prírodné bohatstvo parku. Súčasťou Cabo de Gata sú aj chránené morské rezervácie s lúkami morskej trávy posidonia, ktorá sfarbuje plytké vody pri brehoch do gýčovo modrej, pričom táto rastlina tvorí kľúčový ekosystém Stredozemného mora.
Národný park Cabo de Gata v Španielsku nie je oficiálne deklarovaný ako púšť, no i tak sa zaraďuje medzi najsuchšie miesta Európy. Ročne zaprší len pár dní a priemerná teplota je 18 stupňov. Kvôli vysokým teplotám počas leta je ideálny čas na návštevu parku skorá jar alebo neskorá jeseň.
My sme v Cabo de Gata strávili 2 týždne vo februári a nemohli sme si vybrať lepší čas. Inak zosušená vegetácia bola krásne zelená a miešala sa s rozkvitnutými žltými kvetmi a červeným divým makom, ktoré boli v tomto roku vďaka extrémnym dažďom krajšie než obyčajne. Vyššie v kopcoch boli pláne posiate fialovou farbou zakvitnutej materinej dúšky, ktorú sme skôr zacítili ako uvideli. Asi tušíte, aké čaje sme pili po večeroch.
Február okrem iného ponúkal aj ideálne teploty na turistiky, ktorých sme v Cabo de Gata podnikli hneď niekoľko. Jediné mínus miernych teplôt bolo studené more a nemožnosť šnorchlovať, čo nám znemožnilo spoznať významnú časť tohto unikátneho prostredia.
La Fabriquilla, náš prvý domov v Cabo de Gata
Prvé dni v Cabo de Gata sme strávili v časti La Fabriquilla, ktorej názov je odvodený zo starej olovenej huty, ktorá dnes už neexistuje. Výhodou cestovania s campervanom je, že keď sa vám niekde zapáči, jednoducho ostanete. To sa nám presne stalo. Tri dni sme posedávali pred dodávkou, vychutnávali si slniečko, varili alebo si išli so západom slnka zabehať po drevenej promenáde popri dlhej pláži Cabo de Gata. Z terasy jediných dvoch podnikov v tejto časti parku nás sledovali usmiati ľudia pri pohári vína a klesajúce slnko pomaly maľovalo na krajinu oranžový odtieň.
Počas dní v La Fabriquilla sme sa cez okno našej obytky pozerali na kopce nad nami, ktoré nás priam vábili. A tak sme jedno poobedie vymenili sandále za tenisky a sledovali chodník zaznačený v offline mapách Mapy.cz.
V realite sa cesta cez pichľavý vysušený buš podobala turistickému chodníku iba vzdialene a na strmom kamenistom svahu sme to párkrát chceli otočiť. Odhodlanie bolo našťastie silnejšie a tak sme za menej ako hodinu a pol sedeli na kopci Cerro Los Carlos a sledovali z výšky nádherné pobrežie Costa de Almeria.
Na východe sme zazreli ikonický maják, ktorý v noci osvetľuje mys Cabo de Gata. Už počas rímskych a fénických čias slúžila táto oblasť ako navigačný bod, čo naznačujú aj početné zrúcaniny strážnych veží v okolitých svahoch.
San José, metropola Cabo de Gata
Po dňoch v La Fabriquilla sme si to namierili len pár kilometrov vedľa, do najväčšieho mesta v Cabo de Gata. Aj keď hovorím o najväčšom meste, stále ide o malú bielu dedinku s veľkosťou asi 900 trvalých obyvateľov a s ospalou atmosférou, ktorá vystihuje celý národný park. Ticho, pomalosť a pokoj, o tom je Cabo de Gata.
San José síce má svoju vlastnú mestskú pláž a malú infraštruktúru pre turistov aj miestnych, no na ďalších pár dní sme zakempili na vzdialenejšej pláži Playa de los Genoveses, údajne na jednej z najkrajších pláži v Španielsku.
Pláž sme objavili počas pobrežnej túry zo San José na pláž Cale Monsúl, ďalšiu ikonickú pláž v Cabo de Gata. Počas 6 kilometrov sme prešli cez niekoľko opustených pláží, na ktorých sme ledva stretli živú dušu. Pláže lemovali mohutné skalné útesy pozostávajúce prevažne z andezitu a dacitu, typických vulkanických hornín.
Mnohé skalnaté tvary, ktoré sme videli v okolí, nazývajú geológovia vankúšová láva. Je to typ sopečnej horniny, ktorá vzniká, keď sa láva vyleje pod vodou a pri rýchlom ochladení vytvorí zaoblené, „vankúšom“ podobné útvary.
Rovno nad plážou Monsúl leží ďalší prírodný skvost – fosílna (skamenená) duna, ktorá vznikla pred tisícami rokov, keď vietor navial piesok do klasickej piesočnatej duny. Piesok v priebehu rokov pôsobením tlaku a minerálov spevnel, takže výsledkom je duna, ktorá už nie je pohyblivá. Dramatická scenéria pláže Monsúl musela nadchnúť aj Stevena Spielberga, ktorý si túto lokalitu vybral na natáčanie scén z filmu Indiana Jones a posledná krížová výprava.
Na plážach v Cabo de Gata som si zamilovala najmä to, že sú všetky stále divoké a skoro nedotknuté. Vďaka ochrane prírody tu nenájdete hlučné bary ani lehátka so slnečníkmi. Len ticho rušené šumom vetra, ktorý sa v tejto časti Pyrenejského polostrova vie prihlásiť o slovo.
Flóra a fauna v Cabo de Gata
Aj keď sa pohybujeme v suchej polo púštnej oblasti, neznamená to, že tu nie je život. Naopak, na fungovanie v Cabo de Gata sa adaptovalo vyše tisíc druhov rastlín, z ktorých druhy ako napríklad drobné biele kvietky Helianthemum almeriense alebo Antirrhinum charidemi rastúce v skalných stenách sa označujú ako endemity.
Mnohé z rastlín v Cabo de Gata so suchom bojujú pomocou dlhých vyvinutých koreňov, ktoré sú schopné nasávať vodu z hlbších častí zeme. A nesmieme zabúdať ani na dôležitú flóru pod hladinou Stredozemného mora.
Zo zvierat sa tu darí najmä vtáctvu a to hlavne orlovi krátkoprstému, rôznym druhom čajok a bahniakov, ale aj spomínaným plameniakom ružovým. Z väčších cicavcov môžete horách stretnúť divoké kozy a iberské kozorožce, líšky aj menšie hlodavce, no my sme sa dostali do stretu len s hadom križujúcim kamenistý chodník. Nie je výnimočné, že pri šnorchlovaní na pobreží Cado de Gata zazriete medzi stovkami rybičiek aj morského koníka alebo medúzu.
Krátery a vulkány sopečnej krajiny
Kde je sopečné pohorie, tam sú aj vulkány. Mnohé z tých, ktoré sa v Cabo de Gata nachádzajú, ležia pod hladinou mora. Najkrajšiu ukážku prehistorického vulkánu vo vnútrozemí ponúka sopka Majada redonda, ktorej steny ležia nad dedinkou Presillas Bajas. Práve tam sme sa vybrali, keď sme sa po pár dňoch na Playa de los Genoveses rozhodli posunúť ďalej.
Nad Presillas Bajas začína krátky 3 kilometrový chodník pozdĺž vyschnutého koryta rieky, ktorý nás doviedol priamo do srdca krátera. Hoci prechádzka bola krásna, boli sme sklamané, že sme ostali bez výhľadu na kráter z vtáčej perspektívy. To rýchlo vyriešili Mapy.cz, na ktorých sme našli malý, v realite opäť takmer neviditeľný chodník na kopec bez mena. Konečne sme mali kráter na dlani.
Z krátera sme sa vybrali len pár kilometrov ďalej, na pláž Los Escullos, ktorá takisto patrí medzi najospevovanejšie v Cabo de Gata. Leží neďaleko malej a ospalej dedinky La Istela del Moro, ktorú v lete turisti vyhľadávajú kvôli peknej šnorchlovačke. Tu sme opäť strávili niekoľko krásnych dní.
Z Los Escullos sme podnikli ešte dve pešie túry – jednu po pobreží smerom späť na San José, druhú na vrch Cerro Peñones, ktorý je takisto súčasťou krátera Majada redonda, takže sme mali možnosť vychutnať si pohľad na kalderu aj z druhej strany.
Nedávna banícka minulosť
Počas výstupu na Cerro Peñones sme si nemohli nevšimnúť rozsiahle lomy vo východnej časti parku. Banícky priemysel je s Cabo de Gata silne spojený a neprebieha len posledných pár rokov. To, čo sme z chodníka videli boli bane, v ktorých sa ťažilo zlato už v časoch stredoveku.
Nielen zlato, ale aj striebro a v menšom meď, železo či olovo sa vo viacerých lomoch a baniach ťažilo až do 60. rokov minulého storočia, kedy sa ťažba prestala ekonomicky vyplácať. Dnes už tieto oblasti patria do chráneného územia národného parku a ťažba je zakázaná.
V súvislosti s horninami nesmiem opomenúť ani polodrahokami a vzácne minerály, ktoré sa tu tiež vyskytujú. Koniec koncov, aj podľa jedného z nich je pomenovaný tento národný park. V stredoveku ho Španieli nazvali Cabo de Agates, teda Mys achátov, čo odkazovalo na prítomnosť kameňov vo vulkanickej pôde.
V Cabo de Gata ostali po banskej minulosti už len opustené bane, technické konštrukcie a banícke budovy, ktoré slúžia ako historické pamiatky a múzeá. Za nimi sa môžete vydať do mesta Rodalquilar, kde v lokálnom múzeu bližšie spoznáte banícku históriu.
My sme cez Rodalquilar prešli až na pláž Playazo de Rodalquilar. Cesta k nádhernej pláži obklopenej útesmi a starou zrúcaninou nás viedla cez dolinu Rodalquilar, ktorá tvorí dno ďalšieho krátera v Cabo de Gata.
Las Negras a hipisácka komunita
S našim postupom viac na východ sa menil ráz krajiny. Vytratili sa vysoké kopce posiate zelenou vegetáciou a okolitá príroda sa zmenila na nízke skalnaté kopce a suchý buš. Dorazili sme do dedinky Las Negras, ktorá sa veľkosťou aj rýchlosťou života podobala na všetky predošlé.
Z Las Negras sme podnikli poslednú turistiku v Cabo de Gata. Popri pobreží sme sa po širokom kamenistom chodníku vydali na nádhernú pláž Cale San Pedro, kde sa inak ako pešo alebo loďou nedá dostať.
Po 5 kilometroch sa nám otvoril výhľad za azúrovo modrú zátoku, starú zrúcaninu a dolinku stúpajúcu od mora medzi kopce. Ako sme schádzali k pláži, uvedomili sme si, že vchádzame do malej komunity ľudí, ktorí sa tu usadili v starých opustených domoch a vedú alternatívny spôsob života.
Neskôr sme zistili, že hippie komunita tu žije už asi 40 rokov. Počet ľudí sa neustále mení, no odhadom tu trvalo žije asi 50 ľudí, ktorí s živia najmä predajom remeselných výrobkov, nápojov a potravín turistom.
Agua Amarga – rozlúčka s národným parkom Cabo de Gata
Z Las Negras sme sa postupne presunuli do posledných častí národného parku. Na východnej hranici leží malá a pokojná dedinka Agua Amarga, s peknou plážou a bezbariérovým prístupom. Ako všetky dediny v Cabo de Gata, ani táto okrem relaxu, šnorchlovaniu a pár miestnych reštaurácií neponúka veľa.
Preto sme hneď na druhý deň vyrazili k pláži Playa de los Muertos, ktorá tiež bojuje o titul najkrajšej. V ten deň mali smolu na zamračené počasie a chýbajúce slnečné lúče, ktoré by dodali moru ten idylický modrý odtieň a tak sme z Playa de los Muertos ostali trochu sklamané. Začínali sme tušiť, že to najlepšie v Cabo de Gata máme už za sebou.
Dali sme šanci ešte malej pláži Playa de Coral, na ktorú sme dostali odporúčanie od jednej van liferky, ktorú sme po ceste stretli. Ani táto pláž sa zďaleka nechytala na „naše“ Playa de Los Genoveses či Los Escullos. Naštartovali sme dodávku a vyrazili smerom na prvé veľké mesto Carboneras, aby sme doplnili zásoby po 2 týždňoch obklopených krásnou pustatinou národného parku Cabo de Gata. Tu táto neskutočná a unikátna prírodná rezervácia končí.
Čo vidieť v Seville – 19 vecí v najkrajšom meste Španielska
Camperom po Costa de La Luz v Španielsku
10 najkrajších vecí v španielsko meste Cádiz
Prečítajte si ďalšie blogové články zo Španielska
