Trochu prekvapujúcim faktom je, že geografické vymedzenie Cote d’Azur sa v rôznych zdrojoch odlišuje. Všeobecne sa za najzápadnejší bod považuje mesto Marseille, no oficiálne sa hranice Azúrového pobrežia končia niekde pri Saint-Tropez alebo Cannes. Takto sa dĺžka Francúzskej riviéry rozpína niekde medzi 230 až 560 kilometrami. Ani jeden údaj však nespochybňuje, že Francúzska riviéra začína (alebo končí?) v malebnej dedinke s názvom Menton, len pol kilometra od talianskych hraníc.

Na rozdiel najzvučnejších mestských mien Azúrového pobrežia ako Nice, Cannes, Antibes či Monako (samostatný mestský štát), Menton stelesňuje presný opak rušných metropol. Najživšie je na terasách kaviarní, pobrežnej promenáde a na miestnom trhu, no ak sa vyberiete uličkami vyššie od mora, mnohé budete mať len pre seba. Subtropická klíma sa postarala o príjemné teploty aj počas zimných mesiacov a práve vďaka nej si Menton vyslúžil dve prezývky, ktoré sa spájajú s jeho menom – „Mesto citrónov“ a „Záhrada Francúzska“.  

Citrón, synonymum Mentonu

Pseudonym „Mesto citrónov“ Menton definuje najviac. História spojená s citrusmi siaha storočia dozadu, kedy boli všetky stráne nad mestom posiate tisíckami citrusovníkov. Odtiaľto sa citróny vyvážali až na sever Európy, kde sa používali v medicíne a tamojším obyvateľom symbolizovali slnko počas tmavých chladných mesiacov. Dnes už veľká časť sadov ustúpila urbanizácii, no citróny sa zo života miestnych nevytratili. Zostali zakorenené v pamäti, v záhradách a v receptoch, v ktorých dokonale zvýrazňujú chuť rýb a morských plodov.

To, že citrón je symbolom mesta, by ste si pri prechádzke Mentonom zaručene všimli. Zakopnete o ne na každom rohu. Magnetky, obrusy, utierky, mydielka, šampóny, oleje, likéry, marmelády – všetko s tvarom, vôňou a príchuťou citrónu. Objavuje sa vo výkladoch obchodov, v reštauráciách aj na trhoch. Citrusy pripomína dokonca žltá a oranžová farba na fasádach domov.

Veľkolepou oslavou citrusovej kultúry je festival Fête du Citron, ktorý sa koná vždy vo februári. Miestni remeselníci, umelci, technici a dobrovoľníci postavia z citrónov, pomarančov a mandariniek obrovské sochy a alegorické vozy, ktoré musia spĺňať vopred určenú tému. Každoročné zadania sú naozaj pestré: cesta ku hviezdam (2025), z Olympie do Mentonu (v roku 2024 na počesť letných Olympijských hier, ktoré sa konali vo Francúzsku), moreplavci, svetové civilizácie, Bollywood, umenie, fantázia, literatúra. Z tisícov plodov vzniknú paláce, mytologické bytosti či symboly vzdialených krajín. Festival trvá 2 až 3 týždne, po ktorých sa plody rozoberú a ekologický spracujú.

Menton ej kej ej záhrada Francúzska

Poloha Mentonu medzi Alpami a Stredozemným morom vytvára mikroklímu, akú inde na Francúzskej riviére nenájdete. Hory chránia mesto pred studenými vetrami, more vyrovnáva teploty. Výsledkom sú mierne zimy a 300 slnečných dní v roku – ideálne podmienky pre citrusy, ale aj exotické rastliny. Botanické záhrady Mentonu patria medzi najvýznamnejšie kultúrne a botanické poklady Riviéry. Medzi najznámejšie patria Val Rahmeh, Serre de la Madone a Fontana Rosa.

Dnes sú dôkazom bývalého kolonializmu, cestovania a zberateľstva, ktoré do mesta privádzali exotické rastliny z celého sveta – od subtropických stromov po farebné kvety, ktoré sa inde vo Francúzsku nedajú pestovať. Obyvatelia a mecenáši z 19. a začiatku 20. storočia využívali svoje kontakty a cesty do Ázie, Afriky a Ameriky, aby sem priviezli vzácne exempláre a dnes sa vďaka nim môžete prejsť medzi unikátnou subtropickou flórou.

Pirátska minulosť

Menton je malé pobrežné mesto, kde je všetko dôležité situované neďaleko od seba. Najlepšie je odložiť mapu do vrecka, nechať sa viesť intuíciou a nadchnúť sa pre všetko, na čo po ceste nečakane narazíte. Uličky starého mesta sú úzke, domy vysoké a farebné okenice nápadne pripomínajú neďaleké Taliansko. Zaujímavosťou je, že príbehy mesta začali písať v 13. storočí piráti.

Menton bol vďaka svojej geografickej polohe dlho izolovaný a ťažko prístupný. Zo severu ho chránili strmé svahy Álp, z východu členité pobrežie Ligúrie. Pevná cesta po súši dlho neexistovala, aspoň nie v podobe, ako ju poznáme dnes. Najspoľahlivejší a najlacnejší spôsob, ako sa dostať do Mentonu, bola cesta loďou. Situácia sa postupne začala meniť až v 19. storočí, kedy najskôr vznikla pobrežná cesta. Dostupnosť Mentonu neskôr spečatil vznik železnice.

Prechádzka mestom

Dominantou Mentonu je bazilika Saint-Michel Archange de Menton. Je postavená mierne v kopci a jej žlto-oranžová zvonica prevyšuje všetky strechy v meste, takže ju budete mať na očiach kdekoľvek sa pohnete. Jednoduchá, no ľahko zapamätateľná stavba je neodškriepiteľný symbol mesta.

Mentonská bazilika je postavená v barokovom štýle a pre verejnosť býva otvorená iba dve hodiny denne (od 15:00 do 17:00, pon. – sob.), kedy návštevníci môžu nahliadnuť dnu a zdvihnúť oči k freskám a umeleckému zdobeniu zo 17. storočia.

Snáď rovnako ikonické ako samotná katedrála sú aj schody, ktoré k nej vedú. Pravidelne postavené schodisko stúpajúce hore je nielen oku lahodiace, ale je zákuskom pre fotografov, ktorí sa radi hrajú so symetriou a líniami. Výrazné schody známe aj ako Les Rampes spájajú staré mesto s pobrežím a krásnou pieskovo-kamienkovou bielou plážou Plage des Sablettes. Na rozdiel od ostatných pláží ďalej na západ, táto sa vyznačuje pozvoľným vstupom do mora a pokojnou hladinou. Aj začiatkom decembra sme tu stretli pár otužilcov, ktorí si rozprestreli uterák a nechali sa zlákať azúrovo modrým morom.

Hneď vedľa Plage des Sablettes si pozorné oko môže všimnúť pozostatky starej pevnosti zo 17. storočia, ktorú maskujú zakotvené plachetnice. Vedľa pevnosti narazíte na múzeum Jean Cocteau, slávneho francúzskeho umelca a filmového režiséra, ktorý miloval Menton. Aj preto je časť jeho životného diala vystavená práve tu.

Od múzea môžete nastúpiť na promenádu, ktorá vás vezme popri mori opäť do centra. Počas leta môžete stráviť nejaký čas na jednej z kamienkových pláží, ktoré promenádu lemujú.

Z druhej strany vás budú lákať terasy a dokorán otvorené dvere reštaurácií. Menton má povesť najlacnejšieho mesta Francúzskej riviéry, takže ak si chcete vychutnať miestne gastro bez výčitiek, tak určite tu. Tak ako v každom prímorskom meste, väčšinu jedálnička vypĺňajú morské plody. Ryby, mušle, kalamáre a, samozrejme, citrón. Či už malý plátok s grilovanou rybou, ktorú za dobrého počasia pripravujú priamo pred vami, alebo ako dezert v podobe citrónového koláča.

Talianske puto

Ako v mnohých pohraničných mestách, aj v Mentone sa francúzsky charakter prirodzene mieša s talianskymi vplyvmi. Taliansko vidíte v architektúre, započujete medzi ľuďmi na ulici a ucítite v jedle. Nemám na mysli pizzu či cestoviny, ale čerstvú foccaciu na trhu, olivový olej na bagetách či tradičné sicílske cannoli ako sladkú bodku.

Menton a Talinasko spája viac ako len geografická poloha. Pôvodne bol Menton súčasťou Janovskej republiky, ktorá spravovala veľkú časť Ligúrie, niekoľké ostrovy aj dnešnú Francúzsku riviéru. Pred tým, než sa Menton stal súčasťou Francúzska (čo sa stalo až v roku 1861), patrilo Mesto cintrónov pod Monacké kniežactvo. Hlavný dôvod anexie je úsmevný – predstaviteľom Mentonu prekážalo, že museli Monaku platiť vysoké dane.

Aj keď je dnes už Menton súčasťou Francúzska, od zvyšku krajiny a hlavne riviéry sa značne odlišuje. Nehýri luxusom ani zbohatlíckymi vilami a tí, ktorí túžia byť v centre diania, ho môžu považovať za pekný, ale nudný. Mňa osobne očaril. Ak sa ocitnete na Azúrovom pobreží, dajte mu šancu. Celé pobrežie je prepojené železničnou traťou a môžete ho navštíviť v rámci jednodňového výletu alebo v ňom nájsť útočisko z preľudnených miest riviéry.

Čo vidieť v Barcelone – zoznam 12+ vecí

10 najkrajších vecí v španielskom meste Cádiz

Zimná dovolenka v teple a na vlastnú päsť

Dovolenka Vietnam: itinerár z juhu na sever

Aký je Hanoj?

Príspevok Menton – žltý klenot Azúrového pobrežia je zobrazený ako prvý na Nana a backpack.